Aj tu, na Blogu SME, si možno prečítať na danú tému rôzne názory blogerov i diskutérov k ich článkom. Existujú viaceré racionálne názory ZA i PROTI podobnému opatreniu. Aj keď sa to týka – oproti tým, čo nás ešte len čakajú – nie veľmi dôležitého problému, pretriasa sa aj na vládnej úrovni. Napríklad premiér Igor Matovič (ak sa nemýlim) je naklonený myšlienke trvalého zákazu nedeľného predaja. Naproti tomu je jej verejným odporcom minister hospodárstva Richard Sulík.
Nechcem zbytočne „mlátiť prázdnu slamu“, preto prejdem rovno k pointe svojho článku. –
V súvislosti s „malým blackoutom“, resp. shutdownom či lockdownom, t.j akýmsi čiastočným a dočasným „vypnutím“ slovenskej ekonomiky na základe vládneho rozhodnutia, sa slovenská vláda zaviazala (čiastočne, aj v záujme udržania zamestnanosti) uhradiť podnikateľom škody, ktoré im z tohto dôvodu vzniknú. Typickým príkladom je úhrada nájomného za priestory, ktoré boli podnikatelia - v dôsledku koronavírusovej karantény – nútení uzavrieť a ich podnikateľská činnosť sa tam úplne zastavila.
Bolo povedané, že podnikateľom patrí náhrada škody, ktorú utrpeli na základe vládnych nariadení. Dnes sa ukazuje, že tieto škody vznikli nútenou nečinnosťou v časovom období rádovo dvoch mesiacov.
Zároveň sa dnes čoraz častejšie vyskytujú úvahy, že zákaz nedeľného predaja by mohol zostať v ekonomickom i kultúrnom živote slovenskej spoločnosti natrvalo.
V tom prípade by sa daný zákaz predaja týkal 52 až 53 kalendárnych dní v roku, lebo práve toľko je v roku nediel. Ak k tomu pripočítame dni tzv. štátnych sviatkov, počas ktorých je už zákaz predaja (pre obchodné reťazce) uzákonený, celkový počet takto „ošetrených“ dní by presiahol 60, t.j. dva mesiace.
V praxi by to znamenalo, že podnikateľov-obchodníkov, najmä nájomníkov priestorov v obchodných reťazcoch, by štát prinútil platiť nájomcom dvojmesačné nájomné za priestory, v ktorých by im zakázal za celý ten čas podnikať.
Ono sa to nezdá, keď sú nedele popretkávané retiazkami pracovných dní, že sa jedná až o tak veľký časový priestor; to na jednej strane. Na druhej strane však – aký je rozdiel medzi dňami nútene pozastaveného podnikania z dôvodu trebárs koronavírusovej pandémie a dňami nútene pozastaveného podnikania z náboženských alebo iných pseudodôvodov?
Ja osobne by som dal prednosť konštatovaniu, že – žiaden.
Potom ale – ak by bol zákaz nedeľného predaja uzákonený – nech sa štát postará aj o úhradu škôd všetkým, ktorým z toho dôvodu vznikne (t.j. nájomníkom i nájomcom obchodných priestorov).
Keďže štát, a špeciálne vláda, žiadne vlastné peniaze nemá, lebo všetky štátne príjmy pochádzajú z peňazí daňových poplatníkov, nech si zákonodarcovia dobre rozmyslia podobný krok. (Na „svätuškárskych filištíncov“ v NR SR sa s týmto apelom neobraciam, predpokladajúc, že vyznávajú „mantru“, že moc - teda aj ich poslanecká, v konečnom dôsledku - pochádza od Boha.)
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.
