Článok nadväzuje na články [1], [2] a [3].
Priebeh stavby kostola podľa farára Štefana Mordela (a záznamov zo stavebného denníka) - II.
» Rok 1999
Hneď na začiatku novej stavebnej sezóny prišli oravskí majstri, tesári z Lomnej, združení v stavebnom spoločenstve pána Žibeka - "Žibek, Stavebné spoločenstvo, Lomná s.r.o.". Bolo to veľké oživenie na stavbe. Boli výkonní, mali dobrú prax a robili šalungy na schody i na vence múrov, ktoré sa potom zalievali betónom.
Koncom júna prišli zvonári z Olomouca, aby osadili zvony do veže, do kovovej konštrukcie - tzv. kolísky - vytvorenej podľa predložených plánov.
Bol to veľký zážitok, keď sme mohli počuť prvé údery zvona; najskôr jednotlivo po jednom a napokon všetky tri naraz. Bolo to skutočne dojímavé, keď sa tri zvony po prvý krát v dejinách tejto farnosti rozozvučali a naplnili nielen celý priestor staveniska, ale aj celé mesto. Dr. Ján Olejník sa, na slávnosti sviatku sv. apoštolov Petra a Pavla pri slávnostnej inaugurácii nových zvonov, vyjadril, že to bola najkrajšia chvíľa v jeho živote, keď sa dožil toho, že aj v našom meste sú už zvony, ktorých hlas tak nežne pohládza dušu človeka. «
PhDr. Ján Olejník CSc. (* 10. máj 1921, Spišské Vlachy, † 20. apríl 2017 Štrba) bol slovenský etnograf pedagóg, múzejný pracovník, publicista. - Pozri [4].
» Stavba ďalej pokračovala postupným betónovaním vencov na múroch a pripravilo sa všetko, aby sa na múry dali osadiť strešné nosníky. Hlavné dva nosníky sa vyrábali na stavbe pod vedením Františka Gondu a vedľajšie - priečne nosníky - sa vyrábali v Tatranskej Lomnici v prenajatých priestoroch. Na týchto nosníkoch pracovali ešte pred začatím stavebných prác na stavenisku tesári z Lomnej.
Hlavné dva nosníky mali byť osadené pozdĺžne ponad chórom a oltárom a ich inštalácia predstavovala veľmi náročnú montážnu prácu, ktorú museli prevádzať skutoční odborníci s dlhodobou praxou. Nosníky sa museli dvíhať neustále profilom na výšku a takto aj uložiť na múry kostola. Ak by sa boli prevrátili do vodorovnej polohy, zničili by sa. Proti prevráteniu (pootočeniu profilov o 90°) sa museli okamžite na múroch fixovať. S veľkým napätím sme to sledovali. «
(Z popisu prác to priamo nevyplýva, ale tieto nosníky boli zrejme kompozitné. Podobne ako vtedy bežne používané kratšie tzv. "keramické" nosníky, vystužené roxorovou oceľou. Nosnosť nosníka - a tým aj jeho prehyb pri zaťažení - je, popri pevnosti materiálov použitých na jeho výrobu, podmienená aj momentom zotrvačnosti vzhľadom na jednotlivé osi symetrie jeho profilu, ktoré môžu byť veľmi rozdielne. Napríklad drevená lata - položená "na plocho" - sa prehne aj pri malom zaťažení, ale položená "na kanta" sa javí ako podstatne pevnejšia. Preto sa nesmeli hlavné nosníky prevrátiť pri montáži do polohy na plocho. - Pozn. autora.)
» Tieto konštrukčné práce sa konali vo vzájomnej spolupráci majstrov z Popradu zo Stavbára s tesármi z Lomnej, pod vedením pána Gondu.
Keď boli osadené prvé dva hlavné nosníky, hneď potom sa osadzovali vedľajšie, z jednej strany napojené na hlavné nosníky a s druhým koncom ukotveným v múre kostola. Vznikala tak zaujímavá kompozícia vytvárajúca podobu rozpätých krídel vtáka. Stredná časť zatiaľ zostala otvorená. Po osadení hlavných nosných častí, majstri z Oravy začali robiť debnenie a strecha tým stále viac dostávala svoju konkrétnu podobu.
Práce sa teraz rozdelili. Tesári pracovali na strechách, majstri zo Stavbára robili debnenie a zalievali betónovú deku na farskej budove. Naši majstri zo Spišského Bystrého murovali priečky vo vnútri a naši brigádnici im pomáhali.
Po inštalovaní zvonov do veže a zmontovaní zariadenia na ich elektrický pohon, vežu obielili a zložilo sa lešenie.Veža nového kostola sa objavila v plnej kráse.
Keď sa múry kostola uzatvorili a položili sa na ne nosníky, žeriav sa už do kostola nedostal. Preto sa museli mnohé práce pri betónovaní konať ručne. Avšak chuť do práce nechýbala ani neochabovala, práce zdarne pokračovali.
Po dokončení debnenia bočných striech sa muselo postaviť v kostole lešenie, potom sa mohlo pristúpiť k zastrešovaniu nad stredom kostola. Hlavným záujmom v tejto dobe bolo urobiť všetky strechy, aby sa tak stavba mohla pripraviť na prezimovanie a zabezpečiť pred nepriazňou počasia.
Rok 1999 sme dobre využili na stavebné aktivity. Budova kostola i fary bola už vo svojich hrubých obrysoch hotová. Strecha kostola už bola pokrytá tzv. kanadským šindľom a na fare bola zakrytá iba provizórne na prezimovanie. V novej stavebnej sezóne v roku 2000 bude potrebné to všetko obliecť do nového šatu. Urobiť omietky exteriérov i interiérov. Celý objekt však má obrovské rozmery, preto je potrebné vyvinúť skutočne mimoriadne úsilie.
Zima na prelome rokov 1999 a 2000 bola pomerne silná a napadlo veľmi veľa snehu. Sneh extrémne zaťažil strechy práve v čase, keď sa skúšala nosnosť hlavných nosníkov. Nosníky boli podopreté a niekedy pred Vianocami vzpery pod nosníkmi uvoľnili tak, aby celú plochu už niesol samotný nosník.
Pri prvom meraní boli nosníky v ideálnej polohe, prehyb bol nepatrný a v prípustnej tolerancii. Keď sa však urobilo druhé meranie, niekedy po Novom roku, parametre prehybu nosníkov už neboli také ideálne. Muselo sa pristúpiť k posilneniu "statiky". Obidva konce hlavných nosníkov podopreli šikmými vzperami, čím sa nosníky akoby skrátili a ich pevnosť sa podstatne zvýšila. Aj nosnosť bočných striech sa posilnila dodatočným pridaním po jednom priečnom nosníku. Problém sa teda zdarne vyriešil.
Rok 2000
Nová stavebná sezóna začala opäť hneď po Veľkej Noci.
Pracovalo sa na farskej budove, kde tesári pokračovali v prácach na strechách a okapových šablónach, robili viaceré vikiere v strešnej obytnej časti a taktiež sa robil svetlík nad budúcim oltárom v kostole. Tento svetlík nám financovala partnerská farnosť z Nemecka z Plettenberu. Začali sa robiť taktiež omietky v interiéri kostola. Majstri zo Stavbára pracovali na zábradlí chóru.
Nie je teraz mojou úlohou podrobne dokumentovať stavebné aktivity, ktoré sú zaznamenané v stavebnom denníku. Mojím záujmom je skôr naznačiť niektoré momenty týkajúce sa jednotlivých stavebných fáz, aby som pripomenul ich neopakovateľnú atmosféru. Tá v nás môže vyvolať veľa pekných pocitov. Mnohí tí, ktorí pracovali na stavbe, už nie sú medzi nami (písané r. 2012 - pozn. autora), odišli na večnosť. Predsa spomienka na nich vyvolá v duši veľmi živé predstavy a je veľmi užitočné, aby sme s vďakou spomínali na tých, ktorí sa takým vynikajúcim spôsobom zapísali do dejín našej farnosti a nášho mesta.
So stavebnými prácami sme začali tohto roku veľmi skoro. Už po Troch kráľoch začali majstri z Lomnej s prácami na farskej budove, kde zatepľovali z vnútra strechu, kládli izolácie a robili stropy.
Na jar potom prišli aj majstri z Rabčíc, bratia Tropkovci, ktorí spolu s brigádnikmi murovali vo farskej budove priečky v jednotlivých miestnostiach. Na stavbe sa pracovalo vytrvalo ďalej, prakticky až do neskorej jesene. Ba vlastne, majstri z Lomnej pracovali až do začiatku decembra.
Rok 2001
Keď sa rozbehli na jar práce naplno, začali sme s betónovaním stupňov v lodi kostola, kde budú umiestnené lavice a schody. Loď kostola vytvára polkruh na šikmej ploche, čo vytvára podobu auditória. Obdivoval som majstrov z Lomnej, ako si umne počínali pri týchto prácach. Zhotovili šalungy a potom spoločne s brigádnikmi sa začalo betónovať. Interiér kostola nadobúdal postupne stále konkrétnejšiu podobu.
Na stupne, kde budú umiestnené lavice, sa uložili vyhrievacie telesá. Tento spôsob ohrievania interiéru je veľmi účinný, pretože sa vyhrieva podlaha, na ktorej človek sedí, takže v zime dobre pociťuje toto maximálne využité teplo. Vykurovacie hadice sa zalievali jemným betónovým poterom.
Po Veľkej Noci sme začali ďalšiu etapu prác, a to kladenie dlažieb. Začali sme na chóre, pretože tam sa to zdalo najjednoduchšie. Je tam viac-menej pravoúhly priestor, spôsob kladenia dlaždíc bude jednoduchší ako v lodi kostola.
Rok 2002
Posledná fáza výstavby nastolila veľké výzvy. Práce začali hneď po Veľkej Noci, v interiéroch sa však pracovalo po celú zimu, iba s malými prestávkami počas vianočných a veľkonočných sviatkov.
![Prevzaté z [5], upravil autor.](https://image.smedata.sk/image/w970-h0/c6d09d5c-832a-49ca-a37d-be1bf2964e70.jpg)
Keď vyschol terén okolo stavby, začali sme robiť terénne úpravy. Niektoré časti mali zostať zatrávnené, na iných miestach sa mali vytvoriť dlažby. Tam bolo potrebné navoziť množstvo drveného kameňa na spevnenie podkladu.
V kostole sa začali osadzovať nové lavice, budovať oltár, bohostánok, spovednice. Tieto práce boli zaujímavé a vytvárali akúsi definitívu, ktorá už naznačovala budúcu podobu kostola. Tiež sa dokončievali práce na fasáde farskej budovy.
Zároveň sa v tomto období urobila v kostole na čelnej stene krásna mozaika Krista Pantokratora, ktorú navrhol a aj vytvoril vynikajúci krakovský umelec Macej Kauczynski. Tým, že kostol dostal oltár, ambón, mozaiku a lavice, dostal už svoj pravý výzor.
Potom čo sa urobili vnútorné omietky, sa ukázalo, že kostol má aj veľmi dobrú akustiku.
Spomínam si na chvíľu, keď som si to uvedomil prvý raz.
Ktorýsi starosta z východného Slovenska urobil pre dôchodcov zájazd do Vysokých Tatier a oni sa prišli pozrieť na náš nový kostol. Mozaiky tam vtedy ešte nebolo. Trochu som im porozprával o kostole a keď už mali odísť, starosta zobral čiapku a urobil zbierku medzi účastníkmi zájazdu. Vyzbieranú sumu mi odovzdal. Bol som veľmi prekvapený.
Potom som im povedal, že keď tu už urobili zbierku, nech si teda v tomto kostole aj zaspievajú. A oni naozaj začali spievať mariánsku pieseň. Spievali krásne. Vyznelo to mohutne. A ja som si vtedy uvedomil, že je to už chrám, v ktorom sa tento spev nádherne nesie. Bol som šťastný a zároveň aj hlboko dojatý.
Len pár dní pred vysviackou kostola sme inštalovali nový organ, ktorý nám sponzoroval pán Heinemann. Organová skriňa bola postavená u nás, ostatné príslušenstvo bolo dovezené z Nemecka. Bola to dosť veľká radosť, keď zazneli prvé tóny tohto digitálneho organu, ktorý vynikajúco esteticky aj akusticky zapadá do tohoto jedinečného chrámového priestoru.
Poslednú úpravu chrámového interiéru predstavovalo inštalovanie krstiteľnice a rozmiestnenie erbov tatranských obcí, ktoré naznačujú rozsah farnosti vo Vysokých Tatrách, rozprestierajúcej sa od Podbanského až po Tatranskú Kotlinu.
Nedlho pred vysviackou kostola sme v spolupráci s mestským úradom postavili aj mostík cez potok, aby sa uľahčil prístup ku kostolu od železničnej i autobusovej stanice. Pred kostolom a farou sme upravovali terén a popri ceste sme ukladali žľab na odvod dažďovej vody. S dotvorením terénnych úprav objekt kostola sv. Petra a Pavla v Novom Smokovci nadobudol svoju definitívnu podobu. «
Konečne skončili všetky práce, ktorých pospolu bolo naozaj - ako sa hovorí - ako na kostole. Iba ten, kto konkrétne priložil ruku k podobnému dielu, presne (a "dôverne") porozumie dôvodom, prečo a ako toto slovné spojenie vzniklo.
A tiež si (s úľavou) môže vzdychnúť - "Pánboh zaplať!"
Pokračovanie.
Pramene:
[1] 15. výročie vysviacky kostola sv. Petra a Pavla v Novom Smokovci
https://cudzis.blog.sme.sk/c/459746/15-vyrocie-vysviacky-kostola-sv-petra-a-pavla-v-novom-smokovci.html
[2] Príbeh jedného kostola I.
https://cudzis.blog.sme.sk/c/459858/pribeh-jedneho-kostola-i.html
[3] Príbeh jedného kostola II.
https://cudzis.blog.sme.sk/c/459928/pribeh-jedneho-kostola-ii.html
[4] https://sk.wikipedia.org/wiki/Ján_Olejník
[5] Štefan Mordel: Farský kostol sv. Petra a Pavla v Novom Smokovci, 2012, ISBN 978-80-970944-1-6
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.
