V krátkosti si pripomeňme vývoj predmetnej kauzy (podľa údajov denníka Nový čas, zverejnených 11. 2. t.r., str. 4). -
25. 9. 2014 Natáliu na základe uznesenia súdu umiestnili do predmetného zariadenia s perfektným markentingovým názvom.
20 . 8. 2015 jej matka podala podnet na súd, aby prerušil pobyt neplnoletej zverenkyne v tomto zariadení. Mala totiž podozrenie, že jej dcéra bola sexuálne zneužitá.
29. 12. 2015 galantská polícia zastavila trestné stíhanie vo veci podozrenia zo sexuálneho zneužívania.
Nie som v "paragrafoch" natoľko zbehlý, aby som vedel, či je rozdiel medzi zneužitím (jednorázovým "stalo sa") a zneužívaním (opakovaným "stalo sa").
Prípadom poverený policajný vyšetrovateľ by to mal vedieť.
Vyzerá to však tak, ako keby len zatelefonoval do tohto skvelého, a zrejme aj bohumilého neziskového zariadenia, aby pán riaditeľ mohol poprieť podozrenia a rozptýliť všetky jeho pochybnosti, či bude môcť spokojne spávať, keď spis odporučí založiť ad acta.
Aj sa tak stalo a kauza "zaspala" až do 9. 9. 2016, kedy na tento prípad v blogu upozornila poslankyňa NR SR Natália Blahová a keď sa ho ujali masmédiá.
Dobre si pamätám na dojem, ktorý som nadobudol pri sledovaní prvého televízneho spravodajského šotu na danú tému. Pri pohľade na človeka, ktorého predstavili ako riaditeľa Čistého dňa, som si so zmiešanými pocitmi pomyslel: "Toto je nejaký riaditeľ? S ním nie je niečo v poriadku!"
Pripadal mi ako vyoraná myš!
Bol prekvapený? Dezorientovaný? Alebo nadrogovaný?
Zanedlho vysvitlo, že pán riaditeľ samotný je produktom resocializácie tohto zariadenia, ale zrejme jeho resocializácia neprebehla úplne dokonale. Pán riaditeľ dokázateľne opakovane klamal alebo aspoň "zahmlieval".
Patričné úrady, hádam aby čiastočne uchlácholili verejnú mienku, zareagovali pomerne pružne, lebo, už o päť dní po blogu pani Blahovej, začalo konanie o zrušení akreditácie zariadeniu.
Možno to bola len dopredu zinscenovaná a napochytro naplánovaná fraška, ktorá mala vytrhnúť pikantnú (a pre Čistý deň nebezpečnú) kauzu z centra pozornosti slovenskej verejnosti, aby časom, v zabudnutí postupne "vyhnila". Je to osvedčená metóda starých harcovníkov, ktorí majú na starosti podobné veci.
A potom sa začali diať veci! -
Čistý deň je tak dôležitá organizácia, že si jej problémy všimol aj samotný úrad vlády SR. Hovorca úradu vlády sa stretol s pánom riaditeľom organizácie a zrejme mu poskytol akýsi rýchlokurz verbálnej i neverbálnej komunikácie s masmédiami. Odvtedy je pán riaditeľ v styku s verejnosťou ako vymenený.
Myslím si, že nie som na Slovensku sám, koho napadlo, že také počínanie "exponenta, blízkeho úradu vlády" nie je s kostolným poriadkom, a že to musí mať nejakú hlbšiu príčinu.
Určité svetlo do prípadu priniesla informácia od pani Blahovej, že Čistý deň je, oproti podobným resocializačným zariadeniam na Slovensku, veľmi štedro financovaný. Údajne dostáva na svoju činnosť 30 eur na zverenca a deň. Ak si pozrieme webovú stránku zariadenia - http://www.cistyden.sk/ - realizuje rôzne projekty, s podporou ministerstva zdravotníctva a ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Ako nezisková organizácia sa ešte môže uchádzať aj o dve percentá z ročných daní svojich priaznivcov. Ročne to môžu byť celkom zaujímavé peniaze. Takže...
Keby bol pán riaditeľ tzv. bielym koňom (alebo skôr koníkom) - všetko je možné - môže byť na peňažné toky Čistého dňa prilipnutá nejaká "pijavica", ktorá ich dlhodobo sofistikovane odčerpáva.
Takým činom by sa oplatilo nepriaznivú verejnú mienku o Čistom dni zvrátiť.
Spomeňme si, čo sa dialo následne. -
Vtedy verejnosť ešte nepoznala tzv. "holjenčíkovský efekt", keď pán "preceda" ÚRSO - stačilo len zagánenie predsedu vlády - otočil vo svojich kvalifikovaných a nezávislých rozhodnutiach o stoosemdesiat stupňov.
Niečo podobné sa stalo s rodičmi zverencov Čistého dňa. Holjenčíkovsky "otočili" svoj postoj vo veci, či ich deti majú v Čistom dni ostať alebo odísť.
Keď sa zverenci vrátili zo zahraničného zájazdu, videl som na vlastné oči a počul na vlastné uši, ako sa z televíznej obrazoky jedna zverenkyňa rozvášnene osopila na prítomnych zátupcov masmédií. Počas svojho mladistvého života zrejme ešte nestihla nič iné, len si navyknúť na neprístojné správanie alebo si privodiť závislosť na rôzne návykové látky. Ona je ten trpiaci chudáčik a na resocializáciu za peniaze daňových poplatníkov má nepochybný nárok!
Ako nadrogovaná, neváhala takto "excelovať". Zo strany masmédií verejne nezaznelo ani mäkké "f"!
Potom prišlo zamietnutie promptného riešenia problénov v Čistom dni, takže už vtedy iba slepým mohlo nebyť jasné, že je tu pravdepodobne naozaj nejaký "vedľajší" záujem.
Dnes minister Richter oznámil, že rozhodol, ale zákon mu bráni, povedať ako. My všetci to už však aj tak vieme: Čistý deň "zostáva"!
Čo k tomu dodať?
Ak je na Čistom dni naozaj niečo "nečisté", to "nečisté" si môže otvoriť šampus a oslavovať.
Nevdojak som si spomenul na Paškov výrok: "Vyhraj voľby - a môžeš všetko!
Azda sa aj tu história, svojím spôsobom, opakuje?
Citujem denník SME, 19.8.1998:
»Na začiatku svojho funkčného obdobia vláda vypracovala program Čisté ruky, ktorého cieľom bolo budovanie právneho štátu, čo je "podmienené dôsledným presadzovaním princípov zákonnosti, morálky, etiky a humánnosti vo všetkých sférach spoločenského života".
Kabinet sa zaviazal "pôsobiť proti úplatkárstvu, podplácaniu, zneužívaniu právomocí verejného činiteľa".
Jedným z prvých legislatívnych opatrení vlády však bolo vypustenie trestného činu dávania úplatku z paragrafu 161 Trestného zákona.
Podľa vlády "program Čisté ruky, to je tiež zabránenie prepieraniu finančných prostriedkov získaných trestnou činnosťou, nedodržiavaním, porušovaním, resp. obchádzaním zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov".
Premiér Mečiar pritom 17. apríla 1998 oznámil, že vláda vydá štátne dlhopisy, ktoré si "môže kúpiť každý, aj ten, kto má peniaze načierno schované a nevie ich zdaniť. Teraz mu týmto dávame šancu".
V rezorte vnútra minister G. Krajči presadil policajnú reformu, ktorou administratívne podriadil policajné prezídium ministerstvu vnútra a odstránil centrálne riadenie boja proti organizovanému zločinu.
Tento stav bol zakonzervovný novým policajným zákonom, podľa ktorého sa policajný prezident stal iba jedným z generálnych riaditeľov sekcií ministerstva vnútra.«
Koniec citovania.
Čítajte viac na: https://www.sme.sk/c/2156034/vlada-nenaplnila-svoj-program-ciste-ruky.html#ixzz4YPUWb5Bk
