Spomenutý americký súdny proces vošiel do histórie súdnictva, aj do dejín boja za pokrok v oblasti vedeckého svetonázoru, pod názvom "Opičí proces". Podrobnejšie informácie o "prípade" čitateľ získa napríklad na https://cs.wikipedia.org/wiki/Opi%C4%8D%C3%AD_proces.
Počas deväť desaťročí, ktoré od "Opičieho procesu" uplynuli, sa vedecký svetonázor v mnohých oblastiach poznania zdokonalil. Niektoré - z hľadiska pokroku zastaralé - predstavy sú však v ňom, napodiv, stále akoby "zakonzervované".
Prototypom anachronizmu par-excelence vo fyzike, resp. v astronómii, je aktuálne uznávaná formulácia Keplerovych zákonov.
Johannes Kepler (1571-1630) je známy predovšetkým ako objaviteľ troch základných zákonov pohybu nebeských telies.
Hneď prvý Keplerov zákon hovorí: Planéty obiehajú okolo Slnka po eliptickej dráhe, pričom Slnko je v jednom z ich spoločných ohnísk.
(Pozri napr.: https://sk.wikipedia.org/wiki/Johannes_Kepler) Zdrojov, kde sa vyskytuje prvý Keplerov zákon v tejto formulácii, sú stovky a tisíce. A nikomu (!) to nevadí. Čosi však nie je v poriadku.
Johannes Kepler žil v dobe, keď definitívne doznel spor medzi heliocentrizmom a geocentrizmom v prospech Kopernikovej teórie, a to práve vďaka jeho poznatkom. Celý život však zostal nábožným človekom a vo svojich dielach často spomínal Boha.
Hoci stredoveká predstava o nehybnej Zemi v strede vesmíru padla a stred vesmíru bol prisúdený Slnku, vesmír bol stále "obalený" nemennou sférou hviezd (ako oriešok v škrupinke, ktorá ho chráni). Zem s ostatnými planétami - v takom vesmíre bezpečné - krúžili (doslovne) okolo Slnka, ako keby bola naša slnečná sústava len astronomická zväčšenina nejakého kolotoča.
Pozemská oblasť, v ktorej prebiehali rôzne prírodné deje, vtedy siahala len po sféru Mesiaca. Za ňou sa nachádzala dokonalá (a preto nemenná) sféra stálic. V októbri 1604 však na oblohe, v súhvezdí Hadonoša, vzplanula supernova SN 1604 (pozri napr.: https://sk.wikipedia.org/wiki/SN_1604), ktorá Keplera ohromila. A hoci táto udalosť "nabúrala" jeho predstavu o nemennej dokonalosti nebeskej sféry hviezd-stálic a hoci, vraj, Kepler Slnko za stálicu nepovažoval, formuláciu svojho prvého zákona v tomto zmysle nedoplnil. Zrejme preto, že by to narušilo názornosť aj ostatných dvoch zákonov. A tento stav pretrval dodnes. Môžeme sa o tom presvedčiť v každej patričnej učebnici, v najrôznejších zdrojoch na internete, a vôbec všade, kde sa niekto rozhodne pojednávať o tejto problematike.
Ak ale Kepler hoc len tušil, že Slnko nie je stálica, moderná astronómia to vie celkom určite. Jedným z dôkazov, ktorý to potvrdzuje, je aberačný jav, objavený už necelých sto rokov po Keplerovej smrti (r. 1727) anglickým astronóm Jamesom Bradleyom, keď hľadal paralaxu hviezd. [Pozri napr.: https://sk.wikipedia.org/wiki/Aber%C3%A1cia_(astron%C3%B3mia)].
Všimnite si, že aj v tomto zdroji informácií sa v časti o "ročnej aberácii" doslovne hovorí o pohybe Zeme OKOLO Slnka!
Akonáhle však pripustíme, že Slnko nie je stálica, t.j. že sa objektívne pohybuje v priestore, formulácie Keplerovych zákonov sa stávajú - bludom!
Fyzici nám hovoria, že fyzika i astronómia sú exaktné vedy a ako také nemajú - od čias Isaaca Newtona a jeho "Matematických princípov prírodnej filozofie" (r. 1687) - iné základy ako matematické. Preto je nepochopiteľné, že moderné formulácie Keplerovych zákonov neuvádzajú upresňujúci fakt, že sa v nich hovorí o tvare relatívnych (myslených) a nie objektívnych dráh planét v slnečnej sústave. Teda dráh planét vzhľadom na súradnicový systém, spojený so Slnkom (Slnko sa v ňom považuje za nehybné).
Zdalo by sa na prvý pohľad, že sa jedná o bezvýznamný detail.
V skutočnosti tento "bezvýznamný" detail (spolu s ďalšími nepresnosťami, ktoré vznikli v priebehu historického vývoja poznania) predstavuje závažnú prekážku pre ďalší pokrok objektívneho poznania. A v konečnom dôsledku sa žiaci a študenti všetkých stupňov škôl učia takto (aj) bludy. Keď sa zmienim, napríklad pred človekom s humanitným vzdelaním, že planéty v našej slnečnej sústave sa v žiadnom prípade nemôžu pohybovať doslovne OKOLO Slnka, hľadí na mňa podozrievavo a uvažuje, či som "nespadol z Marsu"!
Pracovníci Slovenskej akadémie vied sa domáhajú vyššieho rozpočtu pre vedu. Načo?
Učitelia sa dožadujú zvýšenia svojich platov. Možno nie sú tie platy ideálne...no ja sa aj tak pýtam: Za čo?
A štát hovorí: Na programe dňa je princíp "hodnota za peniaze". Najprv dokážte, že si navýšenie platov zaslúžite!
Situácia síce nie je tak jednoznačná, jednoduchá, čierno-biela. Ale niečo na tom je.
Keby patričným vedátorom a učiteľom fyziky úprimne záležalo na stave svojho odboru, ktorému sa rozhodli celoživotne venovať, už dávno by navrhli potrebné opatrenia sami od seba. Takto ja musím uvažovať nad možnosťou - zažalovať štát, aby súd kompetentným inštitúciam byrokraticky nariadil vykonať kroky, potrebné k zastaveniu ohlupovania našich detí a vnukov.
Aj potencionálny súdny proces - "SR verzus homo sapiens sapiens (človek rozumný)" - by mohol vojsť do dejín súdnictva. Ako tzv. "Homo-proces".
Naša zázračná malá veľká krajina by tak dokázala, že je v niečom schopná konkurovať aj samotným USA, s ich "Opičím procesom".
