Aby som uviedol čitateľa do obrazu, o čom bude tento článok.-
V televíznej relácii STV2 „Do kríža“ 20. mája t.r. diskutovali o problematike ochrany života nenarodeného dieťaťa a o potratoch – štyria muži!
V inej relácii to neskôr pán Lasica skomentoval slovami, že je to taká absurdnosť, ako keby výlučne (povedzme tiež štyri) ženy diskutovali na tému mužskej prostaty.
5. júna t.r., v televíznej relácii TA3 „Pozrime sa na to“, diskutovali na tému „boj o (ne)otvorené obchody v nedeľu“ šiesti hostia. Hoci nosnou myšlienkou diskusie bol (údajný) úmysel dopriať predavačkám stráviť nedeľu spolu s celou svojou rodinou, nebola do relácie prizvaná - ani jedna! Možnosť zvažovať rôzne argumenty pre a proti dostali iba samí muži, medzi nimi aj hovorca Konferencie biskupov Slovenska, ktorý sa do obchodu (predpokladám) rozumie asi tak ako hus do piva. Ale zúčastnil sa, pretože ho – jeho - pozvali.
Po dlhšom zvažovaní ponúkam čitateľovi svoj pohľad na tieto „móresy“.
Umelé prerušenie tehotenstva
V súčasnosti sa počet umelých prerušení tehotenstva na Slovensku pohybuje okolo 6000 ročne a dlhodobo klesá. Prakticky sa teda týka asi 12 000 potencionálnych rodičov spomedzi vyše päť miliónov obyvateľov Slovenska. Pre týchto ostatných prerušenie tehotenstva predstavuje viac-menej etický problém, pričom mnohí nemajú záujem o ňom uvažovať ani čo len teoreticky. Zato je to veľmi vďačná téma pre niektorých politikov, ktorí si asi nevedia vybudovať svoju kariéru na základe všeobecne prospešného programu, ale sa „špecializujú“ ponajviac na pretriasanie podobných zástupných tém.
V spomenutej relácii STV2 „Do kríža“ 20. mája t.r. dominoval argumentačný súboj (na Slovensku všeobecne známych) pánov Martina Poliačika a Vladimíra Palka. Jej záznam si možno pozrieť tu - [1].
Martin Poliačik je pedagóg, filozof a politik. Od roku 2010 do roku 2020 bol poslancom NR SR. Je jedným zo zakladajúcich členov pravicovo-liberálnej politickej strany Sloboda a Solidarita. Zjednodušene povedané – „liberál“.
Vladimír Palko je matematik, vysokoškolský pedagóg a politik. Je bývalým poslancom NR SR i bývalým ministrom vnútra SR v druhej vláde Mikuláša Dzurindu. V minulosti bol aj podpredsedom KDH a v rokoch 2008-2014 bol predsedom strany Konzervatívni demokrati Slovenska, ktorá zanikla v decembri 2014. Zjednodušene povedané – „konzervatívec“.
V otázke práva ženy rozhodovať o svojom tele – a teda aj o potrate počas prvého trimestra, a to aj bez udania dôvodu – sa títo dvaja zdatní diskutéri, pochopiteľne, nemali šancu zhodnúť.
Vladimír Palko – ak som ho dobre pochopil - ženám toto právo upiera. S odôvodnením, že pri umelom prerušení tehotenstva treba prednostne vnímať, že sa tu jedná o násilné ukončenie života potencionálneho ľudského jedinca a že tento fakt morálne vysoko prevyšuje právo ženy rozhodovať o svojom tele. Inými slovami, že žena, v prípade súhlasu s potratom, de facto nerozhoduje o svojom tele ale o osude ľudského plodu. Tento vlastne nie je len jej telom, i keď je jeho súčasťou, ale už predstavuje osobitnú entitu, zasluhujúcu si právo na ochranu až do času narodenia nového ľudského jedinca.
Martin Poliačik namietal, že táto entita (v prvom trimestri) predstavuje len nezrelý plod, ktorý je integrovanou súčasťou ženského tela. Toho tela, o ktorom žena má priznané právo slobodne rozhodovať. Toho tela, bez spojenia s ktorým nie je onen plod schopný samostatného života.
Dovolím sa dovysvetliť význam stanoviska pána Poliačika vlastnými slovami. - Ako taký, je onen plod v lone ženy menej dôležitý pre jej vlastné telo (z hľadiska životných funkcií) ako všetky ostatné nevyhnutné telesné orgány.
Keď som sledoval diskusiu týchto dvoch pánov, nebol som si istý, či je Vladimírovi Palkovi zrejmý objektívny význam pojmu „plod“. V zmysle známeho biogenetického zákona, ktorý Haeckel (1834 - 1919) sformuloval už v r. 1886, každý organizmus počas svojho individuálneho vývoja (ontogenézy) opakuje určité črty a osobitosti tých foriem, ktorými prešli jeho predkovia v priebehu evolúcie (fylogenézy). Teda aj ľudský plod má, v určitej fáze svojho vývoja, napríklad žiabre.
Žiaden samostatný ľudský jedinec žiabre nemá (iba ak v sci-fi filme, napríklad v starom sovietskom filme Človek obojživelník, 1962). Ľudské embryo ich však má – v štádiu nezrelého plodu, ktorý je nesamostatnou súčasťou ženského tela.
Zhodnúť sa na tom, že v ďalších trimestroch sa plod vyvíja do čoraz konkrétnejších foriem potencionálneho ľudského jedinca, ktoré sú už zákonom jednoznačne chránené, nie je pre racionálne uvažujúcich ľudí žiaden problém.
Hodno ešte spomenúť, že v závere relácie – sledovanej aj neveľkým prítomným publikom – sa jedna pani vehementne dožadovala slova, v ktorom dôrazne vytkla diskutujúcim mužom, že pri takejto špecifickej téme nepozvali do diskusie aj ženy, ktorých sa to dotýka nepomerne viac ako mužov, lebo sa ich to dotýka doslova bytostne. A mala pravdu.
Aby sme v hanbe nezostali...
RTVS (asi) nestačil len jeden takýto „trapas“. Nadviazala naň ďalšou reláciou „Do kríža“ 10. júna t.r., do ktorej síce pripustili diskutovať dve príslušníčky „nežného pohlavia“, ale – asi pre istotu – už len v komornej atmosfére, bez prítomného publika. Jej záznam si možno pozrieť tu - [2].
Protagonistkami diskusie sa stali panie Oľga Pietruchová, odborníčka na rodovú rovnosť a práva žien, a Jana Michaličková, právnička pracujúca pre Konferenciu biskupov Slovenska.
Možno trochu zjednodušujem, keď pani Pietruchovej prisúdim liberárne a pani Michaličkovej konzervatívne postoje.
Priebeh diskusie, podľa mňa, neveľmi svedčil o tom, že si vymieňajú názory príslušníčky nežného pohlavia. Pani (slečna?) Michaličková sa v jednej chvíli rozohnila do tej miery, že sa doslova pokúšala testovať právnu erudovanosť pani Pietruchovej. Tá ju však rázne „uzemnila“ tým, že sa predsa nedá skúšať ako kdesi na právnickej fakulte.
Na pretras prišla aj gender-tematika, Istambulský dohovor a ďalšie témy. Pani Pietruchová konštatovala, že nie je rozumné stupňovať pokusy o presadzovanie čoraz väčšieho vplyvu (predovšetkým) rímsko-katolíckej cirkvi na Slovensku. To je asi tak všetko, čo ma na tejto konkrétnej relácii zaujalo.
Z trochu iného súdka, ale to isté omšové
Televízia TA3, podľa môjho názoru, sa dosť často blamuje témami a priebehom diskusných relácií „Pozrime sa na to“. Relácia 5. júna t.r. bola venovaná (už otrepanej) problematike nedeľného predaja. Záznam z nej si možno pozrieť tu - [3].
Pandémia koronavírusu Covid 19 nám v nedeľu zatvorila obchody. Mnohí „konzervatívci“ však chcú, aby to tak ostalo aj po jej skončení. Mnohí obchodníci s tým nesúhlasia. Čo je dôležitejšie? Podpora ekonomiky alebo hodnotový systém?
O aký „hodnotový systém“ sa v tejto diskusnej relácii jednalo, možno tušiť už z výberu hostí.
Do relácie, venovanej problematike nedeľného predaja, bol prizvaný pán Kramara, hovorca Konferencie biskupov Slovenska. Z odborného hľadiska zohrával úlohu čoby „kôl v plote“. Ostatní páni predstavovali zástupcov (s rôznymi názormi) obchodníkov. Nebol však prizvaný ani jeden zástupca spotrebiteľov, od ktorých je obchod bytostne závislý. A – čo je ešte prekvapujúcejšie – nebola tam dokonca ani jedna-jediná predavačka, o ktorých „možnosť byť v nedeľu doma s celou svojou rodinou“ sa AKOŽE „bojovalo“!
No proste – hanba!
Za hviezdu diskusie bol (určitým spôsobom „premotivovaný“) predseda Zväzu obchodu SR – pán „Však...“ (ako som si ho čoskoro „onálepkoval“, aj keď sa zvyčajne „nálepkovaniu“ ľudí vyhýbam). Človek by si myslel, že ako zástupca obchodných organizácií bude obhajovať záujmy podnikateľov v obchode. Jeho skutočný záujem bol však až príliš okatý. Všimol som si to už v prvej chvíli, keď som nedávno v televízii zaregistroval existenciu tohto zvláštneho pána (po boku premiéra Matoviča).
Na viacerých miestach si doslova protirečil. Nestojí mi však zato, aby som v zázname relácie vyhľadal presné časy, kedy si doslova šliapal po vlastnom jazyku. Nasilu vnucoval oponentovi tvrdenia, od ktorých sa tento výslovne dištancoval (zákonná úprava tzv. 13,5 dňa zavretých obchodov z dôvodu štátnych a cirkevných sviatkov). Neplatil naňho žiaden racionálny argument. Stále sa vracal k fráze „my máme štatistiky, príďte k nám a my vám ich ukážeme“ (alebo nejako podobne).
Jeho filozofiu obchodu veľmi výstižne ilustruje tento obrázok. –
Ako veľmi sa snažil presvedčiť všetkých o prospešnosti zákazu nedeľného predaja, keď sa mu to – z ekonomických dôvodov, a nie pre akési predavačky – hodilo, tak veľmi sa snažil presadiť výnimky zo zákazu, najmä v predvianočnom a predveľkonočnom čase.
Iste by sa veľmi divil, čo by mu nato povedali predavačky, ak by do relácie dáke pozvali. A – po práve – mali pozvať prinajmenej tri: povedzme jednu bez vierovyznania, jednu katolíčku a jednu pravoslávnu. Prvá by mu možno – rovno do očí povedala – že jeho snaženie ju nezaujíma, pretože (povedzme) jej manžel pracuje v nepretržitej prevádzke na rôzne smeny. Druhá by ho možno podporila. A tretia by mu mohla pripomenúť, že pravoslávni veriaci slávia náboženské sviatky podľa juliánskeho a nie gregoriánskeho kalendára; to ho však očividne nezaujíma.
Do akej značnej miery bola táto relácia „ideologicky zabezpečená“, si možno urobiť úsudok už aj podľa faktu, že bol do nej zainteresovaný aj predseda vlády Igor Matovič. Dokopy však k riešeniu problému ničím podstatným neprispel, ak si odmyslíme jeho bezvýznamné diplomatické rečičky, v ktorých nezabudol pripomenúť ani Sulíkove teplé rožky.
Podľa môjho názoru, Igor Matovič by si mal lepšie premyslieť, čo v konečnom dôsledku činí. Okaté nadbiehanie katolíckej cirkvi a Konferencii biskupov Slovenska mu vonkoncom nemusí pomôcť, ak sa vláde nepodarí ustáť ekonomické dopady koronavírusovej pandémie koncom roka 2020, o roku 2021 ani nehovoriac. Ľudia sa mali možnosť už neraz presvedčiť o neschopnosti katolíckej cirkvi (a vôbec všetkých náboženských fanatikov) čeliť pôsobeniu objektívnych fenoménov.
V stredoveku a neskôr to boli opakované morové epidémie, a dnes napríklad koronavírus Covid 19.
Dnes zas mnohí ľudia tak skoro nezabudnú na detinské vyhováranie sa viacerých kňazov, že v čase striktných epidemiologických opatrení mali uzamknuté LEN hlavné vchody do svojich kostolov, takže ich ovečky sa mohli zhromažďovať v ich vnútri príchodom cez vedľajšie vchody. Ani na chabý pokus pravoslávnych popov nerešpektovať tieto opatrenia s argumentom o nezávislosti svojej cirkvi. Ani na absurdnú vieru fanatikov, ktorí si mysleli, že svätenej vode vírus neodolá. Ani na poletovanie malého lietadla nad slovenskou postaťou, na palube s arcibiskupom Sokolom s krucifixom v rukách. (Možno, keby dokázal lietať vlastnými silami, by sa koronavírus zo Slovenska porúčal okamžite... ale takto?!)
Aj toto všetko môže racionálne uvažujúcich ľudí priviesť k záveru, že zverili politickú moc nesprávnemu človeku.
Pramene:
[1] httpd://www.rtvs.sk/televizia/archiv/15289/229155
[2] https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/15289/230466
[3] https://www.ta3.com/publicistika/283/pozrime-sa-na-to.html
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.
