V druhej časti článok obsahuje myšlienkovú nadstavbu, na prácu vykonanú autorom predlohy (v preklade Pavla Dufeka), zameranú na analýzu podielu a intenzity ovplyvnenia dejinného vývoja skupinami predstaviteľov podľa vybraných odvetví ľudskej činnosti.
Michael H. Hart (nar. 27. apríla 1932) je známy americký univerzitný profesor-astrofyzik (Virgínia, USA), so záujmom o históriu. Predovšetkým sa zaoberá fyzikou a astronómiou. Pracoval vo vesmírnom výskume pre NASA a v kalifornskom observatóriu v Hale. Je členom Americkej astronomickej spoločnosti i viacerých ďalších vedeckých spolkov. V oblasti histórie je známy aj ako autor zmienenej knihy. -
Výsledkom jeho úvah o osobnostiach, a to z hľadiska, ako ovplyvnili históriu, je stočlenný rad konkrétnych historických osobností (prvý Hartov rebríček osobností) s domnelým vplyvom na osudy ľudstva. Hartov počin vyvolal záujem, ale tiež mnoho diskusií a polemiky. Súvisí to s tým, že pre podobné hodnotenie historických osobností možno len veľmi ťažko nájsť objektívne kritériá. Pochopiteľne. Hartovo poradie vybraných osobností je subjektívne a Hart sa ani nekladie za cieľ autoritatívne presadzovať svoje názory. Zato na viacerých miestach, pri hodnotení významu konkrétnej osobnosti zdôvodňuje, prečo ju uprednostnil pred inými. V závere knihy [1], na stranách 361 – 362, je zaradená stať „Čestné zmienky a zaujímavé opomenuté osobnosti“ obsahujúca druhý stočlenný rad osobností (druhý Hartov rebríček osobností), na ktoré sa v knihe nedostalo. Okrem toho zaradil desať osobností, ktorým každej jednej venuje – ako špeciálne ocenenie – polstránkový priestor. Napokon, v troch tabuľkách, zhrnul určité svoje „štatistické“ postrehy.
Pre čitateľa stredoeurópskej proveniencie, v dôsledku desaťročia pôsobiaceho dialektického materializmu, zaradenie viacerých biblických postáv (s otázkou autentičnosti) medzi nespochybniteľné historické osobnosti pripadá trochu čudne. Treba si však uvedomiť, že uvedené dielo predstavuje jeden z „priesakov“ anglosaskej kultúry a mentality cez pomedzie postsocialistických krajín, a preto mu môže pripadať čudne.
Hartovu prácu možno považovať za etalón, s ktorým je možné porovnávať vlastné názory (koniec-koncov tiež len subjektívne) a aj preto môže byť pre mnohých zaujímavá.
Desať „čestne zmienených“
sv. Tomáš Akvinský
Archimédes
Charles Babbage
Chufev (Cheops)
Marie Curie-Sklodowska
Benjamin Franklin
Móhandás Karamčard (Mahátma) Gándhí
Abraham Lincoln
Fernão de Magalhães
Leonardo da Vinci
NIEKOĽKO UKÁŽOK HODNOTENIA PODĽA HARTA
26. George Washington (1732 – 1799)
„George Washington nebol tak originálnym a prenikavým mysliteľom ako niektorí iní americkí myslitelia tej doby – Thomas Jefferson (64.), Benjamin Franklin (29.), James Madison (160.) a Alexander Hamilton (vôbec nezaradený). Napriek tomu bol ďaleko významnejší ako ktorýkoľvek z týchto chytrejších ľudí, pretože počas vojny i v mieri malo jeho vedenie krajiny životnú silu a energickú rozhodnosť, bez ktorej sa nepresadí žiadne politické hnutie. Madisonov prínos k vytvoreniu Spojených štátov amerických bol dôležitý, Washingtonov prínos bol takmer nevyhnutný.
Miesto Georga Washingtona na tomto rebríčku vo veľkej miere závisí od názoru na historický význam Spojených štátov amerických. Nestranný odhad tohto významu je pre dnešného Američana prirodzene ťažký. Aj keď Spojené štáty dosiahli v polovici dvadsiateho storočia dokonca väčšiu vojenskú silu a väčší politický vplyv ako Rímska ríša na vrchole svojho rozmachu, ich politická moc pravdepodobne nebude tak dlhodobá ako rímska. Na druhej strane sa zdá byť jasné, že niektoré výsledky technického rozvoja dosiahnuté v Spojených štátoch budú iné kultúry v inej dobe považovať za veľmi významné. Napríklad vynález lietadla a pristátie prvých ľudí na Mesiaci predstavujú úspechy, o ktorých oddávna snili mnohé a mnohé generácie ľudstva; je ťažké si predstaviť, že by sa vynález jadrových zbraní mohol niekedy považovať za bezvýznamný.
Pretože George Washington ako americká politická osobnosť približne zodpovedá rímskemu Augustovi Caesarovi (18. – pozn. autora čl.), je logické zaradiť ich v tomto zozname blízko seba. O trochu nižšie stojí George Washington v podstate preto, že obdobie jeho vlády bolo omnoho kratšie než Augustovo a že dôležitú rolu pri vytváraní Spojených štátov amerických zohráva tak veľa iných mužov (napr. Thomas Jefferson a James Madison). Vyššie ako Alexander Veľký a Napoleon je Washington zaradený preto, že výsledky jeho činnosti sú trvalejšie.“
28. Bratia Orville a Wilbur Wrightovci
„Pri rozhodovaní, či ich do tohto zoznamu zaradiť, je hlavným faktorom zhodnotenie významu lietadla ako takého. Nazdávam sa, že lietadlo je ďalekomenej významným vynálezom ako kníhtlačiarsky lis alebo parný stroj, ktoré spôsobili prevrat v spôsobe ľudskej existencie. Napriek tomu je nesporné, že sa jedná o veľmi významný vynález – využiteľný v mierových časoch i vo vojne. V priebehu niekoľkých desaťročí sa vďaka existencii lietadla naša kedysi nekonečne veľká planéta scvrkla na malý svet. Naviac úspešný vzdušný let človeka predznamenal vývoj kozmických letov.“
33. Alexander Veľký
„Z dlhodobého hľadiska bolo najvýznamnejším momentom jeho výbojov vzájomné priblíženie gréckej a stredovýchodnej civilizácie, a tým ich obojstranné obohatenie. Počas jeho kariéry a vzápätí po nej sa grécka kultúra rýchlo rozšírila do Iránu, Mezopotámie, Sýrie, Judey a Egypta. Pred Alexandrom grécka kultúra prenikala do týchto oblastí len znenáhla. Alexander tiež rozšíril grécky vplyv do Indie a do strednej Ázie, kam do tej doby neprenikol.“
„Z hľadiska celkového vplyvu sa Alexander, Napoleon (34.) a Hitler (39.) zdajú byť rovnako. Človek však má dojem, že Napoleonov a Hitlerov vplyv nebude trvať tak dlho, ako trval Alexandrov vplyv.Preto je v rebríčku tesne nad nimi, aj keď jeho krátkodobý vplyv bol trochu menší ako ich.“
38. Guglielmo Marconi
„Marconi stojí na tomto rebríčku vyššie ako Alexander Graham Bell (42.) jednoducho preto, že bezdrôtové spojenie je dôležitejším vynálezom ako telefón. Edisona (35.) som postavil povyše Marconiho kvôli obrovskému počtu jeho vynálezov, aj keď ani jeden z nich nie je taký významný ako rádio. Pretože rádio a televízia tvoria iba malú časť praktického využitia teoretického diela Michaela Faradaya (23.) a Jamesa Clerka Maxwella (24.), zdá sa spravodlivé, že by mal byť Marconi zaradený podstatne nižšie ako títo dvaja muži. Rovnako jasné sa zdá, že iba hŕstka najvýznamnejších politických osobností mala pre svet tak veľký význam ako Marconi, a preto má právo byť na tomto zozname dosť vysoko.“
PÁR POZNÁMOK NA ZÁVER
(Doslovne prevzatý záver Hartovej práce)
Pretože muži a ženy z tejto knihy mali a majú obrovský vplyv na svet, v ktorom žijeme, bolo by asi zaujímavé zistiť nejaké charakteristiky tejto skupiny ako celku.
Najskôr si všimneme, že prevažná väčšina z nich pochádza z Európy. (Štatistický prehľad ich pôvodu podáva tabuľka A.) Z tabuľky je zrejmé, že spomedzi všetkých krajín a oblastí je najčastejšie zastúpená Veľká Británia. Teda podľa tohto merítka Británia najviac prispela k ľudskej civilizácii. Je zaujímavé, že spomedzi osemnástich Britov na tomto rebríčku je ich päť zo Škótska. (Všetci piati sa nachádzajú v prvej polovici rebríčka.) Pretože však Škóti predstavujú asi osminu percenta svetovej populácie, svedčí to o úžasnej koncentrácii talentu a úspešných veľkých činov.
Ako ukazuje tabuľka B, osobnosti z tohto zoznamu nezastupujú rovnomerne rôzne (historicky doložené) obdobia dejín. Naopak, neobyčajne veľký počet ich pôsobil v šiestom až treťom storočí pred Kristom. Potom nasledovalo dlhé obdobie „nečinnosti“. Od pätnásteho storočia boli podmienky opäť zrelé pre pokrok –alebo aspoň pre zmeny – a nasledujúce storočia sú zastúpené čím ďalej tým väčším počtom mien. (Samozrejme, ešte je predčasné predvídať, či bude nakoniec na naše – 20. – storočie pripadať toľko vynikajúcich osobností ako na storočie devätnáste.)
Dejepisné knihy často venujú väčšinu priestoru popisu politických udalostí. Podľa môjho názoru však náš svet omnoho viac utvára vedecký pokrok, a preto nie je náhoda, že je na tomto rebríčku viac vedcov a vynálezcov ako politických a vojenských vodcov. Tabuľka C vyjadruje, koľko ľudí z tejto knihy patrí do tej-ktorej kategórie ľudského snaženia.
Pretože som do popredia svojho rebríčka umiestnil pomerne veľa náboženských predstaviteľov, tabuľka C (ktorá si všíma iba počet osôb v každej kategórii a neberie do úvahy ich umiestnenie v rebríčku) trochu znižuje význam náboženstva v živote ľudí. Táto tabuľka naopak preceňuje význam politických udalostí, pretože väčšina politických osobností je v dolnej polovici rebríčka.
Je zaujímavé, že najmenej devätnásť ľudí z prvej stovky sa vôbec neoženilo. (Nemáme údaje o všetkých, a preto presné číslo môže byť ešte o niečo vyššie.) Je to prekvapujúco vysoký počet vzhľadom na to, že tieto osobnosti väčšinou žili na vyššej úrovni ako obyčajní ľudia.
Z tých, čo sa oženili, nemali všetci potomkov. Najmenej dvadsaťšesť ľudí z tohto zoznamu nemali ani jedno dieťa. Naviac je tu niekoľko ďalších, ktorí síce deti mali, ale ich rod po pár generáciách vymrel. I keď nemáme vo všetkých prípadoch potrebné informácie – a pretože nemožno vylúčiť možnosť nemanželských detí – je pravdepodobné, že iba asi polovica osobností z tejto knihy má dodnes potomkov.
Všetci z tohto rebríčka boli samozrejme veľmi inteligentní a prevažne vzdelaní ľudia. Iba sedem z nich bolo negramotných; väčšina z nich sa prejavila ako vojvodca.
Napokon poznamenávam kurióznu skutočnosť, že najmenej desať osobností trpelo na dnu, čo je percentuálne omnoho častejší výskyt než je u tejto choroby bežné. To vzbudilo záujem lekárov-výskumníkov.
Pokračovanie.
Pramene:
[1] Michael H. Hart: Sto nevlivnějších osobností dějin
Knižný klub, spol. s r.o., Praha 1994, ISBN 80-7176-083-8
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.
