K môjmu poslednému článku "O učením zatemnenej mysli" - ak si odmyslíme určité kazy - sa rozvinula celkom slušná diskusia. Hneď od počiatku si vzal "na mušku" moje slová diskutér s nickom Hór, ale už v prvom svojom príspevku - predpokladám - sa vyjadril inak, ako to v skutočnosti myslel (a myslel to dobre). Tým si však sám, obrazne povedané, vytvoril pomyselné vidly, na ktoré v ďalších príspevkoch, kde sa zbrklo pokúšal o opravu, opakovane nabiehal. Netajím, využil som príležitosť trochu sa pobaviť, a mnohé jeho slová som obracal na žart.
No, zrejme je za tým "kus" dialektického pôsobenia, lebo v konečnom dôsledku sa mu chcem verejne poďakovať za ním vynaloženú snahu. Jednak som sa - od neho, vďaka diskusii - dozvedel o osobe i (pozoruhodnej) práci Emmy Neotherovej, a jednak si diskutér Hór dal tú námahu, že v závere upozornil (určite viacerých, čo majú o vec záujem, nielen mňa) na adresu
https://www.youtube.com/watch?v=z8qnUAwQNdw ,
kde si možno na videu vypočuť rozsiahlu prednášku (cca 2:25 hod.), ktorá naozaj má do tejto diskusie čím prispieť.
Ja osobne som si z nej predbežne pozrel len úvodnú štvrťhodinku a urobil som si ten záver, že je tam reč o metóde, ktorá zrejme predstavuje pomerne silný formálno-matematický nástroj na posudzovanie mnohých konkrétnych (aj teoretických) fyzikálnych problémov, ale ten nástroj má svoje obmedzenia.
Prednášateľ postupoval štýlom "počítajme...", s minimom slovného komentára, a hneď som si všimol, že počítanie "operuje" s viacerými zamlčanými predpokladmi. Hneď som si spomenul na sériu svojich článkov s titulkom "Počítam, teda som! Ale či aj myslím?". Prednášateľ počítal a myslel - matematicky. Rozhodne počítal matematicky korektne, ale je (pre mňa) otázka, na základe akých fyzikálnych predpokladov.
Preto mi zišli na um aj slová autorov J. Bergiera a L. Pauwelsa z ich, mnou dosť často spomínaného, diela "Ráno kúzelníkov" (str. 33): "Vedecká hypotéza nie je preňho (Poincarého - pozn. autora) nikdy pravdivá, môže byť len užitočná. A je to španielska krčma. Nájdete tam, len čo si prinesiete."
Ak som v článku napísal, že ani "ja nie som mechom udretý", znamená to nielen to, že si sám viem zhodnotiť význam teórie kozmodriftu pre ďalší rozvoj fyziky, ale tiež to, že mi nerobí problém oceniť aj rozumné konanie niekoho iného, a - čo je pre diskusie rovnako veľmi dôležité - čo i len dobrý úmysel.
Preto sa, takto verejne, pánu/pani? "Hórovi" tiež ospravedlňujem za to, že som si ho (prevažne, len) doberal, pretože jeho štýl komunikácie sa ma v skutočnosti nijako nedotkol, aj keď viacerí iní diskutéri sa snažili tretím osobám v diskusii podsúvať, že som sa urazil.
Ponúkam mu gentlemanskú dohodu, že sa už podobného štýlu voči nemu vyvarujem, ak aj on bude menej "bezprostredne" vyjadrovať svoje názory k mojim myšlienkam.
Dovolím si tvrdiť, že zreteľne vidím, podľa viacerých momentov v diskusii, že nemá dostatočnú predstavu o možnostiach, a tým aj o hodnote, teórie kozmodriftu. To však nie je žiadna tragédia. Stačí trochu vyčkať a všetko sa postupne vyjasní.
Podobne si dovolím tvrdiť, že už som postrehol náznaky určitého prehodnocovania postoja voči mojej osobe a mojej (v podstate už len záujmovej) práci, aj u iných rozumných ľudí (nie nickov).
Aby som aspoň čiastočne ozrejmil, ako treba chápať moje slová. -
Mnou "ohlasovaný" zákon sily v tvare "F = 2.m.a", ktorý je v diskusiách opakovane označovaný ako holý nezmysel, možno odôvodniť priam detsky jednoducho. Pravda, v nultej verzii teórie kozmodriftu na http://kozmodrift.sk to odôvodnenie nie je. Venovať sa iným momentom problematiky som považoval za dôležitejšie.
Rovnako som pobavený tým, ako niektorí diskutéri prskajú horké sliny pri predstave, že by som chcel svoje myšlienky prezentovať formou prednášok, trebárs len na stredných školách, a už hovoria o "besiedkach". Alebo ich pohoršuje predstava, že by som sa dostal, nedajbože, do populárno-náučnej relácie k pánu Hríbovi alebo na obrazovky niektorej televízie.
Ja pravidelne sledujem časopis .týždeň, aj webovú stránku https://www.tyzden.sk/.
Z rôznych náznakov "cítim", že je tam tvrdé podnikanie, ekonomicky možno na hrane. Pán Hríb žiada svojich priaznivcov o finančné príspevky, napríklad vo forme predplatného. Mám kusé informácie "zo svojich zdrojov", že pán Hríb stráca pri svojom úsilí časť doterajšej podpory, s ktorou možno počítal aj do budúcna. Preblesli aj nejaké zmienky o "podraze" zo strany RTVS.
V niektorých oblastiach, ktorým sa opakovane venuje, je jeho favoritom dr. Jiří Grygar, a aktuálne už aj jeho žiak, slovenský astronóm Norbert Werner, ktorému údajne ponúkli lukratívne miesto Maďari.
Ja som si istý, že snaženia pána Hríba by z mojej strany, lepšie ako príspevok štyri eurá mesačne, podporila prezentácia základných myšlienok a predstáv teórie kozmodriftu. A nemuselo by to byť ani v relácii "Pod lampou". Na začiatok by stačilo zorganizovať trebárs (overovacie) "komorné" vystúpenie pred študentami, niekde v školských priestoroch, a jeho natočenie na video. To by zrejme nebol veľký problém pre pána Mojžiša, ktorý je jeho dobrým priateľom. Tak by dostali páni Hríb i Mojžiš šancu odstrániť svoje prípadné predsudky, alebo čo len pochybnosti, o teórii kozmodriftu. V prípade úspechu by ho (video i úspech) možno mohli speňažiť.
Ak pán Hríb zaznamenal tri rozhovory s dr. Jiřím Grygarom, pod propagačným mottom "Takto sa ma ešte nikto nepýtal", video o teórii kozmodriftu by mohol "okoreniť" mottom "Takto so mnou ešte nikto nehovoril". Veľa divákov relácií "Pod lampou" úprimne zaujíma skoro všetko, čo nejakým spôsobom súvisí s "vonkajším" vesmírom, a nie sú to žiadni hlupáci. Aj toto by ich celkom určite zaujalo.
Ja som v pozícii vystavovateľa a ponuka "môjho tovaru" je známa. Rovnako ako môj (nevnucujúci) prístup k prípadným záujemcom: ber, alebo nechaj tak! Nič rozumnejšie nateraz urobiť nemôžem (resp. neviem).
Momentálne to vyzerá podobne, ako keby som ja rozprával "po francúzsky", a moji oponenti akoby rozprávali "po anglicky". Usilujeme sa všetci v podstate o to isté, ale si predbežne nerozumieme.
Aby som čitateľa tohto článku, ktorý vlastne neprináša nič nového alebo mimoriadneho, čiastočne odškodnil za stratu času, venovaného doterajšiemu čítaniu, ponúkam mu - aspoň na pobavenie - nižšie uvedený príbeh.
Jedná sa o doslovný prepis jednej krátkej kapitoly z knihy Marka Twaina, "Dobrodružstvá Huckleberryho Finna", s názvom "Bol Šalamún múdry?".
V podstate originálnym spôsobom popisuje podobný názorový rozpor, teraz však medzi aktuálnou paradigmou vo fyzikálnych vedách a teóriou kozmodriftu. Pritom každý má "svoju" pravdu - či vy, či ja; či nevzdelaný černoch - ujdený otrok - Jim, či jeho dobrý, dobrodružný priateľ Huckleberry Finn. Budete súhlasiť? -
»Keď sme sa zobudili, prezreli sme všetku korisť, čo banda ukradla na vraku. Našli sme medzi ňou čižmy, prikrývky, šaty i kadejaké iné veci, kopu kníh, ďalekohľad a tri veľké škatule cigár. Ešte nikdy v živote sme neboli takí bohatí. Cigary boli prvotriedne. Celé popoludnie sme preležali v lese, zhovárali sa, ja som zavše čítal a prezeral knihy. Slovom, mali sme sa výborne. Rozpovedal som Jimovi, čo sa stalo na vraku i na prievoznom parníku. Povedal som, že toto už veru možno nazvať dobrodružstvom, ale on mi na to, že by nechcel znova prežiť také dobrodružstvo. Povedal, že div neumrel od strachu, keď som vliezol do kajuty a on sa vrátil k plti a videl, že nám medzičasom zmizla. Myslel si, že mu už odzvonili: lebo vraj, ak sa nezachránime, istotne sa utopíme, a ak nás niekto aj zachráni, podistým ho pošle nazad domov, aby dostal za neho odmenu, a slečna Watsonová ho predá na Juh. A mal veru pravdu, na černocha mal mimoriadne bystrú hlavu.
Dlho som čítal Jimovi kadečo o kráľoch, vojvodoch a grófoch, i o tom, ako parádne sa obliekajú, v akom blahobyte si žijú, ako sa vzájomne nazývajú vaša výsosť, vaša osvietenosť a podobne, namiesto pán ten a ten. Jimovi priam oči vyliezali, tak ho to zaujímalo.
Vraví mi:
"Ani som nevedel, že ich je toľko. Ja som dosiaľ neslýchal o nikom, iba o kráľovi Šalamúnovi, a okrem toho som poznal kráľov len v kartách. A koľko taký kráľ dostáva?
"Že koľko?" - vravím. "Čože je tomu, dostane aj tisíc dolárov mesačne. Ak chce, môže mať toľko peňazí, koľko si zažiada."
"Tomu je sveta žiť! A čo robieva, Huck?"
"Nič nerobí! Čo to táraš? Sedí na tróne - a hotovo."
"Vari naozaj?"
"No pravdaže. Len si sedí na tróne, no a keď je vojna, tak ide do vojny. Ale inak nerobí nič, iba čo si zavše zapoľuje, alebo sa... Psst! Nepočul si nič?"
Vyskočili sme a poobzerali sme sa, no nebolo to nič, to iba hnacie kolesá parníka, ktorý plával nadol okolo výbežku, zabuchotali, nuž sme si znova ľahli.
"veru tak," pokračujem, "no zavše, keď mu je otupno, tak sa povadí s parlamentom, a ak mu neurobia po vôli, tak im dá postínať hlavy. Ale zväčša sa len poneviera po háreme."
"Po čom?"
"Po háreme."
"A čo je to hárem?"
"To je také miesto, kde si kráľ drží ženy. Vari si ešte nepočul o háreme? Veď ho mal aj Šalamún a držal si v ňom temer milión žien."
"Aha, áno, máš pravdu, pozabudol som na to. Už viem: hárem, to je čosi ako penzionát. Tam musí byť zavše lomoz ako v detskej izbe! A ženy, myslím si, ustavične sa vadia a robia ešte väčší huriavk. Nuž ale o Šalamúnovi vravia, že to bol najmúdrejší človek na svete. Teraz sa v tom naozaj nevyznám: akože by mohol múdry človek ustavične žiť v takej haravare? To by dozaista nemohol. Múdry človek by si radšej postavil kotláreň, a keby chcel mať na chvíľku pokoj, zastavil by prácu v kotlárni."
"Ale jednako to bol najmúdrejší človek na svete, aj vdova mi rozprávala o ňom."
"Čože mňa po tom, čo ti rozprávala vdova! Neverím, že by to mohol byť múdry človek, keď sa zavše správal tak hlúpo. Pamätáš sa, ako kázal to dieťa rozseknúť napoly?"
"Hej, hej, vdova mi aj o tom rozprávala."
"No tak vidíš! Či to nebol ten najhlúpejší výmysel na svete? Dávaj dobrý pozor: Povedzme, že tento peň je tá prvá žena, ty si druhá a ja som Šalamún a tento dolár je dieťa. Obidve ho chcete mať, každá z vás vraví, že patrí jej. Nuž čo urobím? Opýtam sa susedov, čí je to dolár, zistím, komu patrí, a tomu ho odovzdám celý a neporušený - tak by aspoň mal urobiť každý rozumný človek, či nie? No a vidíš, neurobím tak: rozseknem dolár napoly, jednu polovicu dám tebe a druhú tej drzej žene. To isté chcel urobiť aj Šalamún s tým dieťaťom. A teraz mi povedz: načo ti bude polovička dolára? Veď za ňu nič nekúpiš. A načože by ti bola polovička dieťaťa? Ja by ti veru nedal nič ani za milión takých polovičiek."
"Ale, Jim, prestaň. Veď si vôbec nepochopil, o čo tu ide. Namôjveru, si na tisíc míľ ďaleko od toho."
"Kto? Vari ja? Choďže! Darmo mi budeš rozprávať, že som nepochopil. Myslím, že pochopím všetko, čo má nejaký zmysel. Tu však nevidno nijaký zmysel. Veď to nebola škriepka o polovičku dieťaťa, ale o celé dieťa. A keď sa niekto nazdá, že škriepku o celé dieťa možno vyriešiť jednou polovičkou, ten veru nemá ani za štipku rozumu. Mne ty o Šalamúnovi darmo rozprávaš, Huck, veď ho ja dobre poznám."
"Ale veď ti vravím, že si nepochopil, o čo ide.
"Čo mňa po tom, o čo ide! Čo viem, to viem. Nie veru, to má hlbší zmysel: tu ide o to, ako ten Šalamún žil. Predstav si takého človeka, čo má jedno alebo dve deti. Nazdáš sa, že taký človek môže nič po nič márniť deti? Nemôže si to dovoliť, lebo vie, ako si ich treba chrániť. No a teraz si predstav človeka, ktorému behá po dome zo päť miliónov detí. To je už rozdiel. Taký človek ti raz-dva bude ochotný rozseknúť dieťa napoly ako mača, tomu je to jedno, veď ich má ako maku. O jedno dieťa menej alebo viac - to bolo pre Šalamúna všetko jedno."
Ešte som nevidel takého černocha. Keď si niečo vzal do hlavy, už sa mu to nijako z nej nedalo vytĺcť. Ani od jedného černocha som ešte nepočul takéto čosi proti Šalamúnovi. Previedol som reč na iných kráľov a Šalamúna sme nechali na pokoji. Rozprával som mu o Ľudovítovi šestnástom, ktorému pred dávnymi rokmi vo Francúzsku sťali hlavu, a potom o jeho malom synkovi, takzvanom korunnom princovi, ktorý sa tiež mal stať kráľom, ale ho chytili a posadili do žalára, kde vraj zomrel.
"Chudáčik!", poľutoval ho Jim.
"Ale podaktorí vravia, že sa vraj zachránil, ušiel z väzenia a dostal sa do Ameriky."
"To je dobre! Ale tu mu bude veľmi otupno, veď tu nemáme kráľov. Či azda máme, Huck?"
"Nie, nemáme."
"Teda tu nemôže dostať ani slušné miesto. Čože tu bude robiť?"
"To veru neviem. Podaktorí jemu podobní slúžia pri polícii, iní učia ľudí hovoriť po francúzsky."
"Ako to, Huck, vari Francúzi nehovoria tak isto ako my?"
"Veru nie, Jim, nerozumel by si ani slovo z toho, čo vravia!"
"No ale toto! Prečo je to tak?"
"Neviem prečo, ale je to tak. Voľačo z toho ich tárania som čítal v knižkách. Napríklad, keď príde k tebe nejaký chlap a povie ti >Parlé-vu-fransé?<, čo si pomyslíš?"
"Nič si nepomyslím, ale pochytím voľačo a ovalím ho po hlave. Totiž, len keby to nebol beloch. Žiadnemu černochovi by som nedovolil, aby mi také dačo povedal."
"Tresky-plesky, veď to neznačí nič zlého, ale len otázku, či vieš hovoriť po francúzsky."
"Tak prečo to nepovie ako človek?"
Nuž veď to vraví ako človek, lenže po francúzsky."
"No to je akýsi čudný spôsob. Radšej mi už o tom ani nevrav. Veď v tom niet nijakého zmyslu."
"Počuj, Jim, a mačka hovorí ako my?"
"Nie, nehovorí."
"A krava?"
"Nie, krava tiež nehovorí."
"A môže mačka ručať ako krava alebo krava mraučať ako mačka?"
"Nie, to nemôžu."
"Teda je to celkom prirodzené a správne, že hovorí každá inakšie, všakhej?"
"No pravdaže."
"No a nie je celkom prirodzené a správne, že krava a mačka hovoria celkom inakšie ako my?"
"Akože by nie, je to celkom jasné."
"Nuž vidíš, tak prečo by to nebolo tak isto prirodzené a správne, keď Francúz hovorí inakšie než my? Odpovedz mi na toto."
"A či je mačka človek, Huck?"
"Nie."
"No tak prečo by mačka mala hovoriť ako človek? A či je krava človek? Alebo je krava ako mačka?"
"Nie, krava nie je ako človek, ani ako mačka."
"Nuž vidíš, tak nemá prečo hovoriť ako človek, ani mraučať ako mačka. A je Francúz človek?"
"Áno."
"No hľa! Tak prečo, doparoma, nehovorí ako človek? Odpovedz mi na toto!"
Vidím, že nemá zmysel mrhať slovami - černocha nemožno presvedčiť. Nuž som zmĺkol."« Koniec citácie.
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.
