V diskusii k článku "Venované blogovému diskutérovi s nickom Hór" sa vyskytol aj príspevok, ktorého gro som mierne upravil pre potreby perexu tohto článku. V plnom znení príspevok pod nickom " kmtspkntsz" konštatuje, citujem:
"Pán Cudziš - pri minulom článku som spozornel, že o čom to píšete; aj keď mám VŠ technického smeru. Teraz však mám dojem, že spotrebovávate energiu na dokazovanie zlého jestvujúceho stavu v poznaní, miesto toho, aby ste dokazoval pravdivosť vlastnej teórie. (Skoro ako jehovisti.) Tak ako to je? Len mi nenapíšte, že vašu teóriu nie som schopný pochopiť, lebo mám zasvinený mozog teóriou relativity."
Pozrel som si bližšie údaje k tomu nicku. Diskutér sa charakterizuje myšlienkou "Kto má, tomu sa pridá a kto nemá, tomu sa zoberie aj to čo má."
Hneď ma napadlo, že keby som sa túto myšlienku pokúsil vztiahnuť na seba samého, vyšlo by mi toto. - Mám niečo (hodnotné)? No, asi mám; minimálne v mysli - náčrt teórie kozmodriftu... Podľa tejto logiky by som mohol mať to šťastie, že by "sa mi pridalo".
Pri tej myšlienke je však zamlčané, že sa tu myslí konkrétne na milosť božiu.
Ja som tú charakteristiku videl napísanú pod fotografiou istého blogera pri niektorom jeho článku, ibaže si momentálne nespomeniem, kde. O to však vôbec nejde. Pán, myslím, uprednostňuje duchovné veci, ale asi ho zaujali aj niektoré moje články, keď sa takto ozval. To si vážim.
Ako pri predošlom článku, motivovanom diskutérom s nickom Hór, predosielam, že ani toto nie je akýsi otvorený list, adresovaný tejto jednej konkrétnej osobe. I keď som sa zameral na jej otázky; článok píšem pre každého záujemcu o danú problematiku.
Ak sa mám statočne vysporiadať s obsahom diskusného príspevku predmetného autora, musím urobiť dve veci.
Po prvé, musím dokázať oprávnenosť a skutočnú potrebu iného prístupu, predovšetkým k aktuálnemu stavu vo fyzike, v podobe tzv. teórie kozmodriftu. Najlepšie cieľ dosiahnem tak, že, na jednej strane, poukážem na pretrvávajúce omyly, ktoré nechcene vznikli v priebehu doterajšieho historického vývoja fyzikálnych vied, opravím ich a načrtnem nové perspektívy vedeckého pokroku. Vyhnúť sa novým omylom v budúcnosti fyzikálnych vied bude zrejme možné len dôsledným požadovaním maximálnej názornosti budúcich teórií, aby ony boli v každom smere pochopiteľné tzv. zdravým rozumom. A to nie len pre profesionálnych odborníkov ale aj pre laickú verejnosť. Odmietam preto možnosť, že by som sa vlastnú neschopnosť zdôvodniť svoje myšlienky pokúšal vydávať za neschopnosť ktoréhokoľvek záujemcu pochopiť danú problematiku.
Po druhé, chcem z doterajšieho vývoja vyvodiť poučenia v maximálnom možnom rozsahu, a presadiť, aby odborníci, ktorých činnosť je financovaná z verejných zdrojov, viac pracovali pod dohľadom - vďaka konzistnejšiemu všeobecnému svetonázoru - lepšie informovanej laickej verejnosti.
Prvým krokom k tomu, aby sa mi to podarilo, potrebujem v povedomí širokej verejnosti presadiť svetonázorový posun pohľadu na našu slnečnú sústavu. Od jej modelovej predstavy heliocentrickej sústavy, kde na vlastnom pohybe sústavy nezáleží, k tzv. helio-dynamickej sústave, ktorá už prihliada na pohyb Slnka vo svetovom priestore a preto sa viac približuje k správnemu nazeraniu na usporiadanie objektívnej reality (sveta). Lebo (asi len) takto sa zvýšia naše predpoklady prekonať prekážky, vytvorené doterajším nechápaním situácie, na kvalitatívny skok na vyššiu úroveň poznania.
Skôr ako podám čitateľovi svoje vlastné, konkrétne postoje k téme, najprv opäť načriem do myšlienok mojich obľúbených autorov J. Bergiera a L. Pauwelsa, pojednávajúcich o zvyčajnom vzťahu medzi vedou a technikou. Robím to aj vzhľadom na to, že diskutér s nickom "kmtspkntsz" priznáva vysokoškolské vzdelanie technického smeru.
Na str. 67 svojho diela "Ráno kúzelníkov" (asi; jedno, ktorého vydania) o vede a technike píšu takto:
"Veda, psychológia, sociológia sú synonymá pojmov, ktoré su tabu. Sotva ju vyženiete, myšlienka posvätnosti sa tryskom vráti v rôznom prestrojení. Ale do čerta, veda nie je predsa posvätná krava, je možné zvaliť ju a uvoľniť cestu." ... A ďalej pokračujú:
"Veda nie je technika. V opaku toho, v čo sa verí, predchádza technika v mnohých prípadoch vedu. Technika buduje. Veda dokazuje, že je nemožné robiť niečo. Potom sa bariéry prelomia." ...
A ešte ďalej píšu:
"Keď mladý inžinier vstúpi do priemyslu, rýchlo rozlíši dva odlišné svety. Je tu svet laboratória s presnými zákonmi pokusov, ktoré možno opakovať, s obrazom pochopiteľného sveta. A je tu svet skutočný, kde sa zákony vždy neuplatňujú, kde sú javy niekedy nepredvídateľné, kde sa uskutočňuje nemožné. Ak má silnú náturu, dotyčný inžinier reaguje hnevom, vášňou a túžbou "znásilniť tú >dievku< hmotu". (V českom vydaní je použité slovo >dĕvku<, ktoré má mierne odlišný význam - pozn. autora.)
Tí, ktorí príjmu tento postoj, žijú tragické životy. Pozrite sa na Edisona (1847-1931), Teslu (1856-1943), Armstronga (Neil Alden, 1930-2012). Vedie ich démon. Wernher von Braun (1912-1977) skúša svoje rakety na Londýnčanoch a zmasakruje ich tisíce, no nakoniec ho zatkne gestapo, pretože vyhlásil: "koniec-koncov kašlem na víťazstvo Nemecka, záleží mi na dobytí Mesiaca!"
Hovorí sa, že tragédiou dneška je politika. To je už prekonané stanovisko. Tragédiou je laboratórium. Týmto "kúzelníkom" vďačíme za technický pokrok. A technika jednoducho nie je, ako sa domnievame, praktickou aplikáciou vedy. Práve naopak, vyvíja sa proti vede. Vynikajúci matematik Simon Newcomb (1835-1909) dokazuje, že nič ťažšieho ako vzduch nemôže lietať. Dvaja opravári bicyklov ho usvedčia z opaku. Rutheford (1871-1937) a Millikan (1868-1953) dokazujú, že zásoby energie obsiahnuté v jadre atómu nebude nikdy možné využiť. Atómová bomba nad Hirošimou vybuchne. (6. 8. 1945)
Prírodoveda je zaiste jedným z najzáslužnejších výbojov ľudskej histórie. Ale v okamžiku, kedy rozpútava sily schopné zničiť celé ľudstvo, prestáva byť tým, čím z mravného hľadiska bola. (Stáva sa vedou bez morálky - pozn. autora.)
Veda učí, že masa homogénneho vzduchu nemôže byť rozdelená na teplý a chladný vzduch. Hilsch (Rudolf, 1903-1972) dokáže, že stačí nechať túto masu prejsť vhodne upravenou trubicou. Veda vztyčuje bariéry nemožna. Inžinier podobne ako kúzelník pred očami karteziánskeho bádateľa prejde bariérami a tento jav je podobný tomu, čo fyzici nazývajú "tunelovým efektom". Magická túžba ho priťahuje. Chce vidieť za múr, letieť na Mars, uväzniť blesk, vyrobiť zlato. Nehľadá ani zisk, ani slávu. Snaží sa pristihnúť vesmír pri čine ukrývania." Koniec citovania.
Snaží sa pristihnúť vesmír pri čine ukrývania!
Kde, kedy a o aké "ukrývanie" môže ísť?
Ľudia už od pradávna obchodujú. Komodity, ktorých majú nadbytok, vymieňajú za iné, pre nich nedostatkové. Je jedno, či výmena tovarov prebieha s použitím peňazí alebo priamou výmenou. Aby obidve strany - predávajúci i kupujúci - mali dojem, že je obchod pre nich výhodný a pritom spravodlivý, vytvoril sa v obchode viac-menej objektívny systém posudzovania množstva tovarov. Posudzovanie úžitkovej hodnoty sa zakladá na porovnávaní rovnakých vlastností. Napríklad na meraní tam, kde ide o rozmery tovaru, alebo na vážení - tam, kde ide o iné hodnoty, spojené s množstvom komodity.
Meter je teda meter, či už pri meraní látky, lán, káblov alebo niečoho podobného. A kilogram ako kilogram, či už sa jedná o váženie peria alebo železa - to sme sa učili už v základnej škole, lebo k takémuto zovšeobecnenému záveru dospela veda.
A teraz sa lepšie prizrime napríklad na váženie.
Váženie sa v praxi realizuje technickými prostriedkami. Pri vážení pomocou minciera hľadáme rovnováhu síl, pôsobiacich na rovnoramennú páku. Na jednej strane pôsobí váha závažia, na druhej strane pôsobí váha tovaru. Ak sa ich pôsobenia rovnajú, predpokladá sa, že na obidvoch stranách sa nachádza rovnaká hmotnosť. Jednoduché ako facka!
Možno nezaškodí zamyslieť sa trochu nad tým, že váha závaží i každého množstva akéhokoľvek tovaru, je podmienená objektívnym pôsobením zemskej príťažlivosti. Teda "váha" je pociťovaná ako gravitačná "sila", a tento triviálny fakt je možné pri vážení využívať aj bez potreby poznania všeobecného gravitačného zákona. Teda bez toho, aby sme striktne určili presnú veľkosť na mincier pôsobiacich síl! Nie je to zaujímavé?
Rozhodne to je zaujímavý moment problematiky. -
Gravitačná sila je len jednou zo síl, ktoré pôsobia podľa Newtonovho zákona sily, t.j. podľa zákona, notoricky známeho v učebnicovom tvare "F = m.a". Ale keby pri vážení na mincieri pôsobili sily, charakterizované vzorcom napríklad "F = 2.m.a" (alebo, všeobecne, vzorcom "F = k.m.a", kde hodnota konštanty "k" by bola ľubovolná), váženie by prebehlo rovnako aj by bolo rovnako spravodlivé.
Na druhej strane, váženie zvyčajne prebieha na zemskom povrchu za bežných podmienok. To znamená, že okrem gravitačného pôsobenia vážením porovnávané hmotnosti podliehajú aj iným vplyvom, sú "zasiahnuté" napríklad denným rotačným pohybom Zeme a tiež jej astronomickým pohybom vo svetovom priestore. Pri vážení teda porovnávame telesá (závažia, vážený tovar), ktoré aktuálne majú nielen svoju "hmotnosť", ale prinajmenšom aj nejakú konkrétnu "hybnosť" a "kinetickú energiu". Ibaže tieto faktory nie sú pri vážení bezprostredne vnímateľné podobne, ako napríklad "teplota" (váženého tovaru). Okrem toho tieto telesa môžu byť magnetické a rádioaktívne, ale to nikoho pri bežnom vážení nezaujíma. - Dôležitý je v podstate len jeden fakt - pozorovaná rovnováha (nerovnováha) na rovnoramennej páke minciera.
Keď sa však váženia zúčastnilo toľko fyzikálnych faktorov - gravitácia, teplota, rôzne pohyby Zeme - odkiaľ berieme istotu (rozumie sa, z teoretického, fyzikálneho hľadiska), že sme, na základe rovnováhy síl na rovnoramennej páke, porovnávali práve a len - "hmotnosť"? (!)
Vlastne by sme nemali byť prekvapení, ak by sa teoretickým skúmaním problému, po pribratí "do hry" aj iných fyzikálnych faktov, napokon zistilo, že to, čo sme my pri vážení považovali výlučne za "prejav hmotnosti", je "prejav niečoho iného". V mojej práci, zverejnenej na http://kozmodrift.sk, z už toľkokrát omieľaného vzťahu (9) napríklad vyplýva, že takzvaná "pokojová hmotnosť" materiálnych telies je vlastne súčin rýchlosti kozmodriftu Zeme "w" s nejakou skutočnou hmotnosťou, ktorej objektívnou jednotkou v žiadnom prípade nemôže byť "jeden kilogram - kg".
(Pozri: http://cudzis.blog.sme.sk/c/437316/kilogram-nie-je-jednotkou-hmotnosti.html?ref=tit)
Nepochybujem o tom, že toto je principiálne schopný pochopiť každý. Pravda, ak len nechce dobrovoľne zotrvať na predstavách, ktoré sa mu vžili do vedomia v dôsledku jeho vzdelania.
Potom by sa ale nemal cítiť dotknutý, ak som uviedol do problematiky poznania a poznávania existenciu a pôsobenie psychologického fenoménu, ktorý som pre potreby svojich úvah predbežne nazval "učením zatemnená myseľ". Nech si ho psychológovia premyslia a, ak uznajú za vhodné, nech ten fenomén premenujú. Ale na jeho podstate sa tým nič nezmení.
A teraz pokročme od trivialít o dosť ďalej.
V diskusii k článku "Ešte raz o učením zatemnenej mysli" sa vyskytla silná argumentácia ohľadom pohybu družíc navigačného systému GPS, ktorých pohyb veľmi dobre súhlasí s predpokladmi špeciálnej i všeobecnej teórie relativity. Dokonca sa tam kvantitatívne potvrdzuje výslednica protichodných vplyvov, z ktorých jeden predpokladá špeciálna a druhý predpokladá všeobecná teória relativity. - Môžeme si želať ešte lepší dôkaz správnosti obidvoch teórií?
Realizácia družicového navigačného systému GPS, i novo zavádzaného systému Galileo, zrejme nesvedčí o schopnostiach a práci "učením zatemnenej mysle". V tom sa zhodneme. - Pred realizátormi navigačných systémov (alebo aj trebárs letov na Mesiac s ľudskou posádkou a vôbec všetkých vesmírnych sond) uznanlivo skladám pomyselný klobúk. Je úžasné, čo ľudia a ich výtvory dokázali!
Zároveň si však považujem za povinnosť poukázať, že - podobne ako pri vážení - plánovali a realizovali svoje projekty bez toho, žeby niečo tušili o silách, ktoré - v priľahlom i vzdialenejšom kozmickom priestore - korigujú pohyb satelitov Zeme, i iných kozmických telies v jej gravitačnom poli, ktorý vedci predpokladajú len na základe doterajších poznatkov.
Keby sa to nepokladalo za nespochybniteľný dôkaz správnosti obidvoch teórií relativity, nedovolil by som si hovoriť o určitom "zatemnení mysle".
A že to funguje?
Bodaj by to nefungovalo, keď okrem iného vychádzajú z Einsteinovych záverov, ktoré vyvodil v teóriách založených na nepozorovaní aj iných reálnych, nepretržite pôsobiacich fyzikálnych vplyvov.
Napríklad prvý postulát špeciálnej teórie relativity, hoci je chybný, sa zhodou okolností, svojimi dôsledkami, s "dostatočnou presnosťou", približuje dôsledkom veľmi vysokej rýchlosti kozmodriftu Zeme (resp. našej kozmooly).
Veľmi rýchly kozmodrift, spôsobujúci, že náš svet existuje "na energetickej hladine E = m.c(na druhú)", je totiž nevyhnutným predpokladom geologického vývoja Zeme i evolúcie života na Zemi. Táto energetická hladina je tiež príčinou toho, že bežne pozorované deje prakticky nemôžu na tomto fakte nič zásadne zmeniť. Preto experimenty žiadneho druhu, s výnimkou experimentov, kde figuruje vysoká "pozorovaná" (relatívna) rýchlosť, nepreukazujú objektívny pohyb Zeme, jej kozmodrift. Vysoká "pozorovaná" rýchlosť však už vedie k "relativistickému správaniu" hmoty, z ktorého možno nepostrehnuteľnú rýchlosť kozmodriftu odvodiť celkom jednoducho. Tak jednoducho, že principiálne to môže pochopiť každý, nieto ešte človek s vysokoškolským vzdelaním, jedno akého zamerania. Pravda, len ak chce.
Na záver chcem uviesť ešte zopár myšlienok z "Rána kúzelníkov". Citujem:
"Každá priemyslová technika musí byť prepracovaná tak, že vychádzame z troch dimenzií: zo skúsenosti, z vedy a z histórie. Vylučovať alebo zanedbávať túto poslednú znamená len podať dôkaz o svojej pýche a naivite." (Str.81)
Descartes: Ten, kto hľadá pravdu, musí, pokiaľ je len možné, pochybovať o všetkom.
Aristoteles: Kto sa snaží poučiť, musí vedieť predovšetkým pochybovať, lebo pochybnosti ducha vedú k zjaveniu pravdy. (Str. 74)
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.
