Nedávno som sa zúčastnil na svadobnej hostine, kde odznel nasledujúci príhovor k mladomanželom. Taký by mohol odznieť v podstate na každej svadbe. -
Vážení prítomní, zišli sme sa tu, všetci ako svedkovia obradu, pri ktorom mladý pár zložil manželský sľub. Skôr, ako začneme túto významnú udalosť ich spoločného života oslavovať, dovoľte mi povedať zopár slov. Nebudem hovoriť dlho, lebo to by som ku koncu asi už táral. Chcem vysloviť len dve myšlienky, ktoré si - dúfam - mladomanželia dobre vštiepia do pamäti.
Prvú myšlienku ilustruje táto anekdota:
Pýtali sa žiaci svojho učiteľa filozofa: "Učiteľu, čo máme robiť? Máme sa ženiť alebo nie?" On sa, tak zvláštne, zadíval na nich a odvetil: "Akokoľvek učiníte, zle učiníte."
Neľakajte sa. Učiteľ svojimi slovami nemyslel nič zlé. On predvídal a dopredu upozorňoval, že ani manželstvo - ako čokoľvek iné - nie je len "prechádzkou ružovým sadom". Veľmi pekné chvíle manželských partnerov sa budú striedať aj s menej peknými, ba možno aj s nepeknými chvíľami. Bude to dôvod na porušenie manželského sľubu?
Nech si v takých chvíľach každý z manželov spomenie na filozofove slová: "akokoľvek učiníte, zle učiníte." Z nich vyplýva, že nie je dôvod oľutovať vstup do manželstva ani v nedobrých chvíľach života. Veď, keby nebol dôvodom aktuálnych problémov rodinný stav, boli by to nejaké iné dôvody, a nepríjemným chvíľam by ste sa aj tak nevyhli. Ak človek neokúsi aj zlé, nevedel by spoznať a vážiť si dobré. A veľkosť človeka predsa spočíva v tom, že dokáže riešiť akékoľvek (riešiteľné) problémy.
Druhú myšlienku vyjadruje kohosi výrok, že dobré manželstvo je ako bezpečný prístav pre ľod v búrke na rozbúrenom mori, kým zlé manželstvo je ako búrka priamo v prístave.
My všetci želáme novomanželom dobré manželstvo, aby si spoločne vybudovali bezpečný manželský prístav. Aby nám svojím spoločným životom robili len radosť, a aby sa aj oni mohli tešiť navzájom jeden z druhého, aj zo svojich detí.
Toto im zo srdca želáme a na toto si pripime!
