Obria geoda Pulpí
Baňa Mina Rica sa nachádza blízko pobrežia Stredozemného mora, v španielskej provincii Almeria, neďaleko mesta Pilar de Jaravia. Jedná sa o historicky pomerne úspešnú baňu na železo, olovo a striebro, ktorá svoju produkciu vyvážala predovšetkým do Veľkej Británie a do Nemecka. Napriek tomu ju r. 1970 uzavreli.
Obria geoda Pulpí, tiež nazývaná ako geoda Pilar de Jaravía, je geoda pokrytá obrovskými kryštálmi selenitu, priehľadnej alebo priesvitnej odrody sadry. Nachádza sa medzi treťou a štvrtou úrovňou bane Mina Rica, ktorá sa nachádza na východnom svahu Sierra del Aguilón, v okrese Pilar de Jaravía, obec Pulpí v provincii Alméria.
Geoda Pulpí je druhou najväčšou geodeou na svete (po Naici v Mexiku) a najväčšou v Európe. Je jediná na svete, ktorú je možné navštíviť bez špeciálneho vybavenia.
Tvorba geody Pulpí je zmiešaný krasovo-hydrotermálny proces, ktorým sa dolomit rozpúšťa v prvej fáze a neskôr, v druhej fáze, sa tvoria kryštály sadry vďaka vstrekovaniu hydrotermálnych vôd zo zvyškového vulkanizmu Cabo de Gata, ktorý v roztoku obsahoval prvky potrebné na rast kryštálov. Neexistuje presná datácia kryštálov sadry Geode, ale odhaduje sa, že kryštály vznikli vo veku od 2 miliónov rokov do 60 000 rokov.
Niektorí z miestnych baníkov a drobných podnikateľov neprestali veriť v bohatstvo bane a nakoniec začali na vlastné náklady prieskum starých banských priestorov, čiastočne i z dôvodu zisku mineralogicky atraktívnych vzorkov. V decembri 1999 sa dočkali odmeny v podobe tejto pozoruhodnej geody, vyplnenej veľkými kryštálmi čistého sadrovca.
Hoci baníci svoj objav tajili, Javier Garcia-Guinea geodu predstavil odbornej verejnosti už v marci 2000.
Geody vyplnené kryštálmi sú pomerne bežným geologickým fenoménom, najmä vo vulkanických horninách. V chladnúcej magmatickej hmote dochádzalo k vzniku plynových bublín rôznych rozmerov, ktoré tu boli „uväznené“ a dali tak základ k tvorbe geod. V priebehu času začali do týchto dutín, väčšinou guľového alebo elipsoidného tvaru, prenikať hydrotermálne roztoky, z ktorých sa na stenách usadzovala minerálna výplň bublín. V ideálnom prípade boli čas, teplota, tlak a množstvo hydrotermálneho fluida v takej rovnováhe, že dochádzalo ku kryštalizácii minerálov a tým k tvorbe vlastnej geody.
Takýchto geod existuje v magmatických horninách nepreberné množstvo (napr. svetovo známe geody ametystu z Minais Gerais v Brazílii alebo hoci aj v českom Podkrkonoší), ale iba málokedy dosiahnu tak gigantické rozmery, ako sa to udialo práve v Španielsku.
Predmetná geoda, ku ktorej sa možno dostať len veľmi namáhavou cestou opustenými úzkymi štôlňami a porubmi, má vnútornú dĺžku 8 m a šírku 2,6 m pri výške 1,7 m v jej strede. Vonkajší tvar pripomína takmer dokonalé podlhovasté vajce o dĺžke približne 10 m. Výplň tvoria ľadovo číre kryštály sadrovca o priemernej veľkosti 0,5 m. Najväčší kryštál tejto geody má dĺžku približne 2,5 m. V niektorých kryštáloch vidno kvapalné uzavreniny pôvodného hydrotermálneho fluida. Napriek tomu, že z bane Mina Rica je popísaný celý rad minerálov (baryt, bournonit, celestín, dolomit, epsomit, kalcit, pyrit, sadrovec, siderit) i v zberateľsky atraktívnych vzorkách, je výplň tejto geody monominerálna. {1}
F O T O G A L É R I A
EXPERIMENTÁLNA TVORBA SADROVCOVÝCH KRYŠTÁLIKOV
Existuje, podľa môjho názoru, veľmi efektný experiment, pri ktorom sa prudko tvoria sadrovcové kryštáliky (tenučké jednoklonné „vločky“), a to pri práve encyklopédiou uvádzanej teplote 66°C.
Do 4 litrovej sklenej fľaše nasypeme na dno trochu vápencových kamienkov, zalejeme vodným roztokom kyseliny sírovej a pridáme kyselinu chlorovodíkovú. To má ten účel, že vápenec sa v kyseline chlorovodíkovej rozpúšťa veľmi dobre, pričom v bublinkách uniká oxid uhličitý. V kyseline sírovej by sa vápenec za chvíľu pokryl vrstvičkou zle rozpustného síranu vápenatého, takže dej by prakticky ustal.
Keďže je kyselina sírová silnejšia ako kyselina chlorovodíková, rozloží vo vode veľmi dobre rozpustný chlorid vápenatý a vytvorí hydrosíran vápenatý. Pritom sa kyselina chlorovodíková regeneruje, aby opäť mohla reagovať s kamienkami vápenca.
Hydrosíran vápenatý je oveľa lepšie rozpustný vo vode, najmä za prítomnosti kyseliny uhličitej, ktorá vzniká rozpúšťaním sa oxidu uhličitého vo vode. Máme tu teda súhru priaznivých okolností.
Uvedený roztok opatrne zohrejeme na teplotu 80°C - 90°C, dlhšie „povaríme“ a potom necháme pomaly chladnúť. Teplotu chladnúceho roztoku možno ľahko kontrolovať teplomerom.
Pri teplote 66°C sa začnú pri hladine roztoku (kde je najchladnejšie) tvoriť tenučké priezračné kosodĺžnikové lupienky sadrovca o hrane 2 – 3 mm. Ako teplota klesá, pretože sú ťažšie, „vypadávajú“ z roztoku a v priebehu niekoľkých minút sa pomerne rýchlo navrstvia na seba na dne nádoby v hrúbke niekoľkých centimetrov.
Je to možné vďaka premene hydrosíranu vápenatého na síran vápenatý podľa rovnice
Ca(HSO4)2 + 2H2O → CaSO4.2H2O↓ + H2SO4
Vidíme, že sa čiastočne regeneruje aj kyselina sírová. Premenu vápencových kamienkov na vločky síranu vápenatého vyjadruje rovnica
CaCO3 + 2H2SO4 + H2O →(H2CO3)→ Ca(HSO4)2 + CO2↑ + 2H2O → CaSO4.2H2O↓ + H2SO4 .
Keby sme dokázali, vhodnou izoláciou pokusnej experimentálnej nádoby, predĺžiť dobu s dominantnou teplotou roztoku 66°C tak, že by dlhšie zotrvala v celom objeme roztoku a klesala by podstatne pomalšie, určite by sa podarilo týmto umelým spôsobom vypestovať aj väčšie a hrubšie kryštály sadrovca, možno s hranou 5 mm a možno aj ešte väčšie.
Poznámky:
{1} Podľa S. Švadlenku (es.geocities.com, giantcrystals.strahlen.org, www.bocamina.com, news.bbc.co.uk)
Pramene:
http://mojaandaluzia.sk/aktivity-v-andaluzii/pamiatky-muzea/prirodne-monumenty/obria-geoda-pulpi
crystalsgems.com
https://www.spanievoorjou.com/geode-van-pulpi-almeria.html
https://www.hellehollis.com/blog/en/book-ticket-to-the-gigantic-geode-in-pulpi-almeria.htm
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.
