Gigantická forma kryštálov. Naica.

Gigantická forma kryštálov. Naica.
Písmo: A- | A+

Gigantická kryštalická forma minerálov je neobyčajným a pomerne ojedinelým dielom prírody. Jedno z nich - hádam najunikátnejšie - predstavuje svetoznáma jaskyňa pri mexickom meste Naica.

            Hlboko v podzemí ťaženého ložiska striebro-oloveno-zinkových rúd púšte Chihuahua v Mexiku, pri meste Naica, boli objavené priestory v ktorých sa nachádzajú v kryštalickej forme rôzne tvary minerálu nazývaného selenit. Selenit je synonymom minerálu sadrovec. Nepatrí teda medzi selenidy (binárne zlúčeniny selénu s kovmi, vznikajúce zvyčajne zrážaním z vodných roztokov ako sírniky, [1]).

Sadrovec je z chemického hľadiska dihydrát síranu vápenatého – CaSO4.2H2O. Samotný síran vápenatý CaSO4 je biela, vo vode obmedzene rozpustná (202 mg/100 ml pri 18°C) kryštalická látka, v prírode známa ako minerál anhydrit. Z vodného roztoku kryštalizuje pri teplote 66°C v jednoklonnej sústave ako už spomenutý sadrovec. Zahrievaním pri 100°C sa dehydruje na hemihydrát 2CaSO4.H2O – sadru. Hemihydrát síranu vápenatého zmiešaný s vodou rýchlo tuhne na tvrdú látku, pričom sa opäť hydratuje na dihydrát. Na tomto deji je založené použitie sadry v praxi a zdôvodnené aj priemyselné ťaženie sadrovca. {1} Tento sa ťaží, v nekryštalickej forme, i u nás na Slovensku a to v Novoveskej Hute a v Gemerskej Hôrke pri Rožňave.  

Vzniknuté kryštály halitu (chlorid sodný) v porovnaní s rozmermi človeka.
Vzniknuté kryštály halitu (chlorid sodný) v porovnaní s rozmermi človeka. (zdroj: Internet.)

KRYŠTÁLY SELENITU V NAICE, MEXIKO

Kryštály selenitu v Naice, toto unikátne dielo prírody bolo objavené tak, že ťažba rúd, s pokračovaním do hĺbky, si vyžadovala zníženie hladiny spodnej vody. Následne boli zistené viaceré dutiny vyplnené spomínanou mineralizáciou. Najkrajšou a najväčšou je priestor nazvaný „Jaskyňa kryštálov“ o rozmeroch: výška 10 m, šírka 30 m a dĺžka 40 m.  Forma vystupovania v uvedenej lokalite je však, čo sa týka krásy a rozmerov kryštálov, unikátna a jednoznačne najväčšia a najkrajšia  na svete.

Ako takéto obrovské minerály mohli vzniknúť?

            Ložisko Ag-Pb-Zn rúd  je zrejme lokalizované v usadených  karbonátových horninách z dolomitického vápenca – masív je starý asi 200 miliónov rokov - v ktorých sa, v časovo veľmi dlhom období, vytvorili také krasové priestory, ktorých forma skrasovatenia sa vyskytuje aj u nás. V okolí ložiska sa usadzovali i evapority, to znamená chlorid sodný, sadrovec a anhydrit.

            Lokalita sa nachádza vo vulkanickej oblasti, čo znamená, že je veľmi preteplená . Pod ňou sa nachádzajúci magmatický krb uvoľňuje veľké teplo, ktoré zohrieva spodnú vodu, pričom jej teplota je účinná pri rozpúšťaní anhydritu a jeho vápnitá a sulfátová zložka sa tak dostávajú ako koncentrát do cirkulujúcej vody. Vytvorené priestory boli stále vyplnené touto cirkulujúcou vodou, ktorá dosahovala teplotu 59°C (iné zdroje uvádzajú potrebných 66°C), a čo je veľmi dôležité pre rast takýchto kryštálov, bola stabilná. V priebehu tisícov rokov sa nemenila.

            To boli ideálne podmienky pre vznik a rast kryštálov selenitu obrovských rozmerov. Najväčší je dlhý cca 14 m, s priemerom okolo 1 m.

Prierez bane Naica, Mexiko.
Prierez bane Naica, Mexiko.  (zdroj: Internet.)

Sieň minerálov pod názvom Cave of Crystals) je súčasne prístupná, ale pre pobyt je veľmi nebezpečná. Je bez vody, má inú teplotu prostredia a vnikol sem človek. To má veľmi negatívny vplyv na minerály - na ich vzhľad a stabilitu. Teplota v priestoroch jaskyne je okolo 50°C so 100% vlhkosťou. Pobyt je možný bez ohrozenia života len v špeciálnych skafandroch, s časom pobytu do 30 minút (bez ochrany je to len asi 5 minút). Druhou podobnou sieňou v bani Naica je Sieň kordov (Cave of Swords).

Žiaľ, túto krásu nám ukázala príroda len na určitý čas. Po vyťažení ložiska sa baňa bez čerpania vody znovu zatopí a minerály budú v svojom pôvodnom prostredí možno rásť ešte do väčších rozmerov. Nárast do súčasnej veľkosti im trval približne 350 000 tisíc rokov.{2}

O akú krásu (predovšetkým pre geológa a mineralóga) sa jedná, si čitateľ môže urobiť predstavu podľa niekoľkých obrázkov v prílohe článku. Ale na internete si ich môže vyhľadať nepreberné množstvo.

F O  T O  G A  L É R I  A

Obrázok blogu
(zdroj: Internet.)
Obrázok blogu
(zdroj: Internet.)
Obrázok blogu
(zdroj: Internet.)
Obrázok blogu
(zdroj: Internet.)
Obrázok blogu
(zdroj: Internet.)
Obrázok blogu
(zdroj: Internet.)
Obrázok blogu
(zdroj: Internet.)
Obrázok blogu
(zdroj: Internet.)
Obrázok blogu
(zdroj: Internet.)
Naica, Chihuahua, Mexico.
Naica, Chihuahua, Mexico. (zdroj: Internet.)
Obrázok blogu
(zdroj: Internet.)
Obrázok blogu
(zdroj: Internet.)
Obrázok blogu
(zdroj: Internet.)
Obrázok blogu
(zdroj: Internet.)

Poznámky:

{1} [1] , str. 617.

{2} Spracoval a doplnil podľa uvedených časopisov RNDr. Ondrej Rozložník. Bližšie sa možno dočítať v časopise „GEO“- slovenské vydanie, č. 11/2008 a „National Geographic“ – české vydanie, tiež 11/2008.

 

Pramene:

[1] BÍNA J. a kol.: Malá encyklopédia chémie, Bratislava 1980

 

 

            Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

 

            Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.

Skryť Zatvoriť reklamu