Koncepčná fyzika bude predstavovať špecifický odbor fyzikálnych vied. Jej poslaním bude, na základe odhaľovania vzájomných súvislostí medzi jednotlivými poznatkami z oblasti fyzikálnych vied, vytvoriť modernejší vedecký svetonázor, ktorý má ambíciu podstatne prekonať (a zásadným spôsobom poopraviť) aktuálnu vedeckú paradigmu. Jej základ už dnes tvoria predstavy tzv. teórie kozmodriftu.
Svojím spôsobom bude koncepčná fyzika predstavovať obdobu "prírodnej filozofie" od čias Isaaca Newtona až prakticky do konca 19. storočia, keď "vrcholila" klasická fyzika. Nevyhnutným predpokladom koncepčnej fyziky je jej maximálna možná názornosť, ktorá zaručí posudzovanie novoobjavených poznatkov z hľadiska tzv. zdravého rozumu.
Hľadisko tzv. zdravého rozumu je dôležité z toho dôvodu, že nedopustí definitívne (predčasné) zaradenie daných (v ich dôsledkoch nie plne pochopených) poznatkov do moderného svetonázoru. Teda - bez dostatočného nadhľadu nad problematikou fyzikálnych vied, i nad jednotlivými poznatkami, a o ich skutočnom význame pre celkovú koncepciu.
Vraví sa, že logika nepustí... A čo sa "prihodilo" relativistickým fyzikom i moderným kozmológom? -
"Zdravý rozum" ľahkomyseľne zahodili za hlavu, a pri budovaní čiastkových teórií o usporiadaní objektívnej reality, až príliš popustili uzdu svojej bujnej fantázii!
Vlastne to ani nebola vec fantázie, ale nutnosti, ktorá ich - logicky - na základe nesprávnych predpokladov (z nedostatku nadhľadu) priviedla k nesprávnym záverom. Relativistická fyzika a kozmológia sú toho rukolapným dôkazom.
Že sú niektoré zo záverov týchto teórií v praxi upotrebiteľné, to nie je dostatočné ospravedlnenie podobného konania.
V článku "Mystická povaha modernej fyziky I" som poukázal na desať principiálnych pojmov alebo momentov, ktoré poznala alebo pozná tzv. klasická fyzika, a taktiež relativistická fyzika.
Poznamenávam, že to neznamená, že by principiálnych pojmov alebo momentov nebolo vo fyzike viac. Číslami v hranatých zátvorkách som označil len tie, o ktorých som v predmetnom článku pojednával. Jedná sa o tieto pojmy alebo momenty:
[1] zotrvačnosť hmotných telies
[2] zotrvačná hmotnosť, figurujúca v zákone sily
[3] pokojová hmotnosť, figurujúca v pomalých pozorovaných pohyboch,
derivovaná podľa času ako konštantná fyzikálna veličina
[4] gravitácia hmotných telies
[5] gravitačná hmotnosť, figurujúca vo všeobecnom gravitačnom zákone
[6] rovnosť zotrvačnej a gravitačnej hmotnosti
[7] zákon zachovania hmoty/hmotnosti;
hmota/hmotnosť predstavuje spôsob existencie,
v celom vesmíre existuje konkrétne, nejako "predurčené" množstvo hmoty
[8] zákon zachovania energie; energia mieru pohybu hmoty
v celom vesmíre existuje konkrétne, nejako "predurčené" množstvo energie
[9] relativistická hmotnosť vo fyzike vysokých energií,
derivovaná podľa času ako premenná fyzikálna veličina
[10] ekvivalencia hmotnosti a energie (!)
[11] rovnosť mechanickej a gravitačnej sily
Tieto momenty, okrem mnohých iných, priniesol doterajší vývoj fyziky. Čo z toho nutne musí zachovať teória kozmodriftu?
Skôr, ako sa na to pozrieme, dovolím si ešte poznámku. -
Ako vidno, pripojil som k uvedeným desiatim aj jedenásty moment, o ktorom som už pojednával v niektorých predošlých svojich článkoch, ale v žiadnej diskusii sa k nemu nevyskytol žiaden komentár.
Ani sa tomu nečudujem. Majúc na zreteli všeobecnú teóriu relativity, kde sa gravitácia chápe ako geometrická vlastnosť časopriestoru, "zakriveného" prítomnosťou veľmi hmotného telesa.
Teórii kozmodriftu je takáto predstava naprosto cudzia.
Z rovnosti (ekvivalencie) zotrvačnej a gravitačnej hmotnosti celkom prirodzene vyplýva aj rovnosť mechanickej a gravitačnej sily.
Je to logické. Ak sa budeme pridŕžať osvedčenej zásady, že "ak niečo vyzerá ako kačka, a aj sa to správa ako kačka, potom to je (takmer naisto) kačka", sotva nás napadne čosi iné.
Keď totiž pôsobia rovnakým účinkom (nie súčasne), na jedno a to isté hmotné teleso, dve rovnako veľké sily (vyjadrené v newtonoch), z ktorých je však jedna mechanickej povahy (vzájomné, "kontaktné" pôsobenie dvoch telies) a tá druhá je gravitačnej povahy (newtonovské - problematické - "pôsobenie na diaľku"), ako by to bolo inak možné, než len tak, že obidve tieto sily majú rovnakú fyzikálnu povahu?
A pretože naisto vieme, že pôsobenie mechanickej sily nie je podmienené geometrickými vlastnosťami priestoru, nemôže byť (ani nemá prečo) byť takto podmienená ani gravitačná sila. Za tohto predpokladu, ak hľadáme zdroj energie, z ktorého koná gravitačná sila daného telesa prácu, je to jednoduchá otázka. Zdroj energie sa nachádza v objeme jej (priestorovo ohraničeného, nie nekonečného) gravitačného poľa, ktoré má taktiež hmotnú povahu, ibaže o neporovnateľne menšej hustote hmotnosti.
Tak teda, čo z toho všetkého nutne musí zachovať teória kozmodriftu, chápaná ako základ tzv. koncepčnej fyziky?
Po prvé. Teória kozmodriftu si, pri popise usporiadania a fungovania objektívnej reality, vystačí s jediným druhom hmotnosti. Neexistujú jej osobitné druhy, ako napríklad hmotnosť zotrvačná, gravitačná, relativistická, resp. hmotnosť ekvivalentná s energiou (majúca akúsi duálnu povahu "hmotnostno-energetickú").
Po druhé. Hmota je jedna z troch tzv. základných "existenčných" kategórií. Ako takú ju možno vo všeobecnosti definovať ako "výraz existencie" hmotných objektov. Pojem "hmotnosť" vyjadruje mieru existujúcej hmoty čo do množstva. Zákon zachovania hmoty (z hľadiska jej hmotnosti) je osobitným fundamentálnym zákonom objektívnej reality.
Po tretie. Teória kozmodriftu si rovnako vystačí len s predstavou trojrozmerného euklidovského priestoru. Nepotrebuje predstavu viacrozmerných (matematických) priestorov. Z hľadiska jedinečného fenoménu - vedomia - a jeho podstatnej vlastnosti - vnímania - poukazuje na nevyhnutnú potrebu dôsledného rozlišovania medzi dvomi základnými priestorovými "úrovňami", a síce medzi objektívnym (kozmodriftovým) priestorom a relatívnym pozorovateľným priestorom, ktorý sa vzhľadom naň pohybuje tzv. kozmodriftom.
Po štvrté. Všetky deje majú hmotný základ (majú svojho hmotného nositeľa) a objektívne prebiehajú v kozmodriftovom priestore, podľa objektívnych fyzikálnych zákonov. Pozorovaný priebeh dejov je systematicky "deformovaný" kozmodriftom. V relatívnom priestore teda možno pozorovať len špecifické "priemety" objektívneho priebehu týchto dejov, preto majú tiež len relatívnu povahu. Tvar objektívnych fyzikálnych zákonov, podľa ktorých dané deje prebiehajú (napríklad zákon zachovania kinetickej energie) , môže byť "premietnutý" do pozorovateľného priestoru "neúplne" - ako nejaká, trvale platná charakteristická zákonitosť (napríklad zákon zachovania "hybnosti" alebo zákon zotrvačnosti).
Po piate. Mierou pohybu hmotných telies vo všeobecnosti je objektívna fyzikálna veličina - energia. Z dôvodu, že v relatívnom priestore pozorujeme pohyb vo viacerých špecifických formách, a aj z hľadiska historického vývoja fyziky, hovoríme o rôznych (ekvivalentných) formách energie. Základnou formou energie je energia pohybu, t.j. kinetická energia, a zákon zachovania energie (čo do množstva) je tiež fundamentálnym zákonom objektívnej reality.
Predstava ekvivalencie hmotnosti a energie je nepotrebná, nesprávna a z fyzikálneho i logického hľadiska absurdná.
Po šieste. Neklamným dôkazom, že sa pozorovateľný priestor ľubovolnej súradnicovej sústavy inerciálne pohybuje v kozmodriftovom priestore, je pozorovaná koexistencia zákona zachovania kinetickej energie a zákona zachovania "hybnosti" pri dejoch, prebiehajúcich inerciálnymi pohybmi. Oná koexistencia je nepochybným kritériom tohto faktu.
Po siedme. Pri dejoch, prebiehajúcich pozorovanými neinerciálnymi pohybmi, kozmodrift spôsobuje relativistické správanie hmotných objektov, ktoré majú vnútornú štruktúru (a to pri nezmenenom, konštantnom množstve ich hmotnosti).
Po ôsme. Štúdium relativistického správania hmotných objektov poukazuje na skutočnosť, že rýchlosť kozmodriftu je rovná rýchlosti svetla vo vákuu "c" a že celková energia hmotného objektu s (objektívnou) hmotnosťou "m" sa rovná "m.c(na druhú)".
Z toho vyplýva, že tzv. relativistická fyzika je vybudovaná na nesprávnych predpokladoch. Čiastočne poskytuje správne a upotrebiteľné výsledky len a len z toho dôvodu, že bola sformulovaná s pomocou špecifického matematického aparátu, ku ktorému sa došlo spôsobom "ako treba počítať, aby sa dospelo k súladu s pozorovaniami?".
Po deviate. Pojem "informácia" (v zmysle "informácia pre vedomie" alebo "signál") nemá, z fyzikálneho hľadiska, pre usporiadanie a fungovanie objektívnej reality žiadne reálne opodstatnenie, pretože neživá príroda objektívne existuje aj bez prítomnosti ("živého") "vedomia". Naopak - deje v živej prírode objektívne podliehajú permanentnému pôsobeniu zákonov neživej prírody.
Po desiate. Ani principiálne požiadavky, aby sa priebeh fyzikálnych dejov javil pozorovateľom v rôznych súradnicových sústavách rovnako, a - z kozmologického hľadiska - aby sa vesmír javil pozorovateľovi z ktoréhokoľvek pozorovacieho stanoviska rovnako, nie sú opodstatnené.
Po jedenáste. Zmyslami nevnímateľný, inerciálny kozmodriftový pohyb pozorovateľného priestoru, vzhľadom na objektívny priestor, "pociťuje" ktorýkoľvek pozorovateľ (jeho "vedomie") ako osobitý fyzikálny fenomén, a to ako rovnomerné plynutie (univerzálneho) "času".
Predstava relativistických zmien plynutia času, v závislosti od rýchlosti pohybujúcich sa hodín, je iluzórna a mylne chápaná. Rovnomerné plynutie času nemožno z fyzikálneho hľadiska nijako narušiť rovnako, ako dejmi vnútri izolovanej fyzikálnej sústavy nemožno zmeniť vlastný pohyb tejto sústavy. Zmena rýchlosti pohybujúcich sa hodín, ktoré majú svoju špecifickú hmotnú štruktúru a pracujú na základe nejakého fyzikálneho procesu, môže ovplyvniť akurát ich hmotnú štruktúru alebo daný fyzikálny proces, ale nie plynutie univerzálneho času.
Je pozoruhodné, že teória budovaná z tu uvedených východísk, vedie k viacerým výsledkom, zhodným s výsledkami špeciálnej teórie relativity. Fantastickosť všeobecnej teórie relativity však prekročila všetky medze racionality. Tam sa niet s čím zhodovať. Môj osobný názor je ten, že Einstein svojimi relativistickými koncepciami "prehodil výhybku" na ceste historického vývoja fyziky a nasmeroval jej ďalší vývoj na nesprávnu koľaj. Nezostáva nič iné, len sa z tohto nepriaznivého a bezperspektívneho vývoja poučiť, odlíšiť reálne od fiktívneho a opraviť chyby, ku ktorým došlo.
Teória kozmodriftu je určená predovšetkým úprimným záujemcom o skutočnú pravdu. Ale nie len im. Snažím sa podať ju tak, aby bola pochopiteľná aj pre laikov bez fyzikálneho vzdelania (pravda, s trochou znalostí zo stredoškolskej matematiky). Určite sa potešia aj filozofi, ktorých relativisti prakticky vykázali do oblasti viery v neomylnosť matematických výpočtov.
Predpokladám, že vzdelanci – s titulmi pred menom i za ním – sa rozdelia na dva tábory.
Tí z prvého tábora si moje myšlienky premyslia, osvoja si tento základ a rozpracujú ho aj do dôsledkov v príbuzných oblastiach (napr. v kozmológii). Pre tisíce a tisíce mladých schopných ľudí - aj tu doma, na Slovensku - vyvstáva príležitosť osvojiť si reálnejší svetonázor, než ten súčasný, zdokonaliť sa a vytvoriť si vlastnú vedeckú kariéru na základe vlastnej práce.
Tí, čo podľa príkladu, ktorý uviedli autori Bergier a Pauwels vo svojej knihe „Ráno kúzelníkov“, obrazne nebudú schopní vzdať sa arašidových orieškov zo dna ťažkej nádoby s úzkym hrdlom, sa zaradia do druhého tábora. Inými slovami, pri svojom duševnom ustrnutí, nikdy sa nevzdajú doterajších relativistických koncepcií. Časom vymrú.
Pokračovanie.
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.
