Prof. Dušan Medvecký poskytol údaje nie len o slovenskom športovom ponyovi, ale aj zo svojho osobného života, vtedajším pracovníkom Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši. Už si presne nespomínam, ale azda to bola miestna historička pani Iveta Blažeková, ktorá mi ich postúpila na spracovanie.
S potešením pozorujúc, že sa na SME.sk postupne udomácňuje trend - povedal by som osobných spomienok – zo strany viacerých blogerov, ktorí sa rozhodli zverejniť svoje (predtým nepublikovateľné; najmä v období rokov 1970 – 1990, pozn. autora) pohľady na rôzne špecifické stránky v (relatívne) nedávnej minulosti Slovenska, rozhodol som sa pre podobný počin, aj keď sa v tomto prípade nejedná o moju osobu a moje vlastné spomienky.
Prispievam iba trochou vlastnej práce pri úprave textu, prakticky len na vloženie medzititulkov a reprodukcie poskytnutých obrázkov.
Prof. Ing. Dušan Medvecký, DrSc., emeritný profesor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) v Nitre, na ktorej pôsobil nepretržite od r.1951 až do odchodu do dôchodku v r. 1994, sa narodil 24. októbra 1927 v Liptovskom Mikuláši.
Slovenský športový pony
Slovenský športový pony je viacstranný úžitkový kôň, ťažno-jazdeckého úžitkového typu, s prevahou typu jazdeckého. Svojím exteriérom a utváraním telesných proporcií sa zhoduje s typom veľkého športového koňa. je určený na jazdecký výcvik detí a mládeže vo veku 8 – 16 rokov, športové, rekreačné jazdenie a hiporehabilitáciu.
Výška kohútika slovenského športového pony je v rozpätí 140-148 cm. Má ušľachtilý exteriér, korektný, pevný fundament a vyznačuje sa veľmi dobrou výkonnosťou. Má priestrannú mechaniku pohybu a dobré skokové schopnosti. Pri práci má živý a pri ošetrovaní pokojný temperament, pevnú konštitúciu a veľmi dobrý charakter.
Ku koňom menšieho vzrastu deti rýchlejšie získavajú pozitívny vzťah a prekonávajú strach z počiatočného kontaktu. Takéto kone si deti môžu sami ošetrovať, čistiť, sedlať a uzdiť. Dôležité je, že veľkosť, sila a energia koní slovenského športového pony je zladená s fyzickou a psychickou zdatnosťou detí a mládeže. To umožňuje jazdecký výcvik detí od osem rokov s postupným stupňovaním ich jazdeckého majstrovstva až do zapojenia sa do jazdeckých súťaží. Takéto jazdenie poskytne možnosť plynulého prechodu detí do vyššieho stupňa jazdeckej prípravy na veľkých športových koňoch.
Slovenský športový pony je produkt cieľavedomého medziplemenného kríženia kobýl ušľachtilých teplokrvných plemien chovaných na Slovensku, najmä plemena arabského a slovenského teplokrvníka so žrebcami plemien pony, najmä velšského pony, nemeckého jazdeckého pony a v druhej fáze anglického polokrvníka. Nasledovne sa uplatňuje párenie inter se. Podiel krvi použitých plemien nie je pri finálnom produkte taxatívne stanovený.
Tvorba slovenského športového ponyho je (v r.2001 – pozn. autora) realizovaná v spoločnosti ROĽAN, s.r.o. Nová Baňa, hospodárstvo Veľké Pole v spolupráci s Katedrou špeciálnej zootechniky SPU v Nitre.
ROZPRÁVANIE ŠĽACHTITEĽA
Spomienky na mladosť
Narodil som sa 24.10.1927 v Liptovskom Sv. Mikuláši, Moysesova ul. č. 40 na Nižnom Huštáku ako tretie dieťa.
(Otec Peter sa narodil r. 1897 tiež v Liptovskom Svätom Mikuláši. Jeho otec Ján sa do Liptova prisťahoval z Oravy, z dediny Medvedzie – t.č. mestská časť Tvrdošína. Matka Mária, rod. Krajči, sa narodila r. 1901 v Trstenom, okr. Lipt. Mikuláš, pochádza z roľníckej rodiny. Najstarší brat Vladimír sa narodil r. 1921 a sestra Želmíra r. 1924. Moji rodičia vlastnili dvojizbový rodinný domček s príslušným hospodárskym objektom.)
Otec bol drobný remeselník – obuvník. Túto profesiu vykonával do r. 1933. Pretože ako obuvník po nástupe firmy BAŤA, ktorá konkurenčne likvidovala obuvnícky stav, nemohol uživiť rodinu, prenajal si cca 3,5 ha pôdy a začal roľníčiť. V r. 1937 však náhle, vo veku 39 rokov, zomrel na zápal srdcového svalu.
Situácia v našej rodine sa zhoršila. Zostalo nás troje nezaopatrených detí od 9 do 15 rokov a matka domáca, bez akéhokoľvek finančného zabezpečenia. Najstarší brat Vladimír bol telesne slabý a často chorľavý, nuž celá ťarcha hospodárenia padla na plecia matky. Keďže role v uvedenej výmere nemal kto obrábať, približne po troch rokoch od smrti otca sme prestali gazdovať a ponechali sme si na obrábanie len 1 ha pôdy a v chove jednu kravu a drobné hospodárske zvieratá.
V ďalšom období matka dala do prenájmu obidve izby a živila nás z výsledkov svojej tvrdej a húževnatej práce, často nepoznajúc oddychu, pričom deti sme jej vo všetkých poľnohospodárskych i domácich prácach intenzívne, v rámci našich síl, pomáhali. Brat po ukončení meštianskej školy nastúpil ako učeň do zamestnania v obchode. Sestra a ja sme študovali na Štátnom gymnáziu M.M.Hodžu v Liptovskom Mikuláši, kde som maturoval r. 1947.
Štúdium a prvé roky praxe
Po maturite som študoval na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, odd. elektrotechnického inžinierstva. Keďže od najmladších rokov som bol stále v styku s prácou v poľnohospodárstve, pri obrábaní nášho hospodárstva a chove hospodárskych zvierat na ňom, získal som k nej veľmi pozitívny vzťah a stala sa mi osobnou záľubou a koníčkom. Štúdium na Slovenskej vysokej škole technickej ma neuspokojovalo, preto som po absolvovaní prvého ročníka prestúpil do druhého ročníka na Vysokú školu poľnohospodárskeho a lesného inžinierstva v Košiciach. Vysokoškolské štúdium mi bolo umožnené aj vďaka udeleniu štátneho štipendia.
Počas vysokoškolského štúdia som zastával v našom ročníku funkciu vedúceho študijnej skupiny. Každoročne počas prázdnin som sa zúčastňoval mesačných brigád organizovaných Slovenským zväzom mládeže (SZM). Na Trati mládeže (Vrútky – Banská Bystrica) som za pracovnú aktivitu obdržal titul Úderník. Pri výstavbe Dediny mládeže v Kolárove som získal čestné uznanie a pri výstavbe vysokoškolského internátu v Košiciach som za prácu obdržal pochvalné uznanie.
Vysokoškolské štúdium som ukončil štátnou záverečnou skúškou s vyznamenaním r. 1951. Po absolvovaní štúdia som prijal ponuku a nastúpil som do zamestnania na Vysokú školu poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva, na Katedru všeobecnej a špeciálnej zootechniky. V r. 1952 bol odbor poľnohospodárskeho inžinierstva presťahovaný z Košíc do Nitry s názvom Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre (VŠP).
Ešte v Košiciach som sa v priebehu r. 1952 prihlásil a bol som prijatý na novo zavedenú formu interného štúdia vedeckej ašpirantúry. V jej rámci som sa špecializoval v zootechnickom odbore na problematiku chovu hovädzieho dobytka, so zameraním na chov teliat. Toto štúdium som ukončil v r. 1955. Následne som vypracoval a v r. 1957 úspešne obhájil kandidátsku dizertačnú prácu na tému Príspevok k výskumu vzdušného odchovu teliat. Získal som tak ako prvý na Slovensku v zootechnickom odbore vedeckú hodnosť kandidát poľnohospodárskych vied. V rokoch 1955-58 som pracoval ako odborný asistent na Katedre všeobecnej zootechniky a od r. 1959 na Katedre špeciálnej zootechniky Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre nepretržite až do odchodu do dôchodku v r.1994.
V pedagogickom procese som na Katedre špeciálnej zootechniky prednášal a viedol praktické cvičenia z predmetu Chov hovädzieho dobytka na zootechnickom odbore a predmetu Špeciálna zootechnika na fytotechnickom odbore na riadnej i diaľkovej forme štúdia v Nitre, aj na Komplexnom konzultačnom stredisku v Košiciach. Vzhľadom k tomu, že som nebol trvale organizovaný v KSČ, čo bolo u nás v povojnovom období u pedagógov vážnym handicapom, musel som v práci na všetkých úsekoch činnosti podávať nadpriemerný výkon.
Vedeckovýskumná činnosť
Do vedeckovýskumnej činnosti som sa intenzívne zapojil po obhájení kandidátskej dizertačnej práce r. 1957. Experimentálne som riešil úlohy v jednej z najzaostávajúcejších oblastí našej živočíšnej výroby, akou bol odchov a výkrm teliat – v celom komplexe jeho problémov. Ako zodpovedný riešiteľ som v sérii pokusov riešil problematiku mliečnej výživy teliat bez drahého plnotučného mlieka, s použitím lacnejších mliečnych zmesí vlastnej recepturálnej skladby, ako i náhradu nutričných komponentov za mliečny tuk a mliečne bielkoviny. Vypracoval som recepturálnu skladbu štarterových jadrových zmesí a otestoval ich produkčnú účinnosť. Ďalej som vyriešil problém odchovu teliat s úsporným množstvom mliečnych zmesí a rozpracoval veľkovýrobné technologické postupy odchovu a výkrmu teliat. Získané poznatky z výskumu som spracoval vo forme metodík na zavádzanie výsledkov výskumu do praxe. Tieto boli prostredníctvom Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky v Bratislave zavádzané do praxe v celoslovenskom merítku a spôsobili výrazný progres a ekonomickú efektívnosť tohoto odvetvia našej živočíšnej výroby.
Za účelom urýchlenej aplikácie navrhnutých veľkovýrobných postupov v odchove teliat do praxe som ako autor, resp. v spoluautorstve vypracoval celkom 40 stavebno-technologických projektov na rekonštrukciu ustajňovacích kapacít pre teľatá ako aj pre výstavbu nových teľatníkov, ktoré sa v praxi realizovali. Originálne poznatky získané z vedeckovýskumnej činnosti som využil v troch návrhoch vynálezov, na ktoré boli vydané autorské osvedčenia, v 13 zlepšovacích návrhoch a v 6 vyriešených tematických úlohách.
Zavádzanie výsledkov do praxe som realizoval usporiadavaním vedeckých konferencií, sympózií s domácou i zahraničnou účasťou, odborných seminárov a dní novej techniky, ďalej rozsiahlou publikačnou činnosťou formou knižných publikácií, vedeckých prác v odborných periodikách i odborných a odborno-populárnych článkov v odborných časopisoch a v dennej tlači. Z nich napr. kniha Medvecký a kol.: Veľkovýrobná technológia chovu hovädzieho dobytka, vyd. Príroda, Bratislava 1976, 332 s., bola r. 1976 ocenená prémiou Slovenského literárneho fondu Bratislava a kniha Medvecký: Odchov teliat, vyd. Príroda, Bratislava 1983, 191 s., bola zaradená vo výročnom hodnotení medzi 5 najúspešnejších publikácií Vydavateľstva Príroda a obdržala spoločenské ocenenie.
Do vedeckovýskumnej práce som intenzívne zapájal aj poslucháčov zootechnického odboru VŠP, a to formou ich účasti v krúžkoch študentskej a vedeckej odbornej činnosti (ŠVOČ) – aj za účelom získania podkladov pre spracovanie ich diplomových prác. Výsledok: ich práce, prezentované na celoštátnych a medzinárodných konferenciách ŠVOČ, sa umiestňovali na prvých, resp. popredných miestach. Osobne som túto činnosť po viac rokov organizačne usmerňoval vo funkcii tajomníka Celoškolskej rady ŠVOČ na VŠP v Nitre.
Výsledky získané z vedeckovýskumnej činnosti do r. 1965 som zhrnul do habilitačnej práce na tému Príspevok k riešeniu veľkovýrobných metód odchovu teliat, ktorú som obhájil r. 1966. Na jej základe ma povereník SNR pre školstvo a kultúru vymenoval za docenta pre odbor špeciálna zootechnika. Žiaľ, moje ustanovenie do funkcie docenta, spojené i s platovým postupom, bolo vedúcimi orgánmi VŠP – zrejme z politických dôvodov – oddiaľované a realizované až v r. 1967. Táto skutočnosť ma len utvrdila ďalej intenzívne pokračovať vo vedeckovýskumnej práci a skvalitňovaním pedagogickej činnosti i vlastnou aktivitou si zabezpečiť svoj ďalší vedecko-pedagogický rast a graduáciu, s cieľom vypracovať doktorskú dizertačnú prácu a úspešne ju obhájiť.
Pokračovanie.
Pramene:
[1] K jubileu prof. Dušana Medveckého a Ing. Zinaidy Kuziny
http://www.polnohospodar.sk/kategorie-spravodajstva/20-ponohospodar-952/318-k-jubileu-prof-duana-medveckeho-a-ing-zinaidy-kuziny
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.
