Pocta Švajčiarov prof. Aurelovi Stodolovi v Liptovskom Mikuláši 2019, I.

8. mája 2019 využila švajčiarska folklórna skupina Alphorngruppe Kaiten a p. M.Šuvada, na svojom propagačnom turné po Slovensku - o A. Stodolovi (160. výr. nar.) - príležitosť vzdať úctu jeho pamiatke v rodnom Liptovskom Mikuláši.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 Do Liptovského Mikuláša Švajčiari zavítali po ceste z Košíc do Bratislavy.

 Oslavy 160. výročia narodenia Aurela Stodolu v Košiciach (7.5.t.r.) zorganizovala Technická univerzita Košice (TUKE), v spolupráci so Slovenským technickým múzeom.

 Oslavy v Bratislave (9.5.t.r.) sa konali pod patronátom SPP, a.s. a Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.

 Pochopiteľne, Švajčiari mali pri tejto príležitosti záujem uctiť si pamiatku Aurela Stodolu priamo v jeho rodisku, a pritom sa oboznámiť s najzaujímavejšími miestami v Liptovskom Mikuláši, kde sa uchováva najviac pamiatok spojených s obdobím jeho mladosti.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Na pozvanie riaditeľa Mgr. Jaroslava Hrica najprv navštívili Múzeum Janka Kráľa na Námestí osloboditeľov, aby si prezreli novozriadenú trvalú expozíciu o živote a práci prof. Aurela Stodolu – „Pracovňa profesora Aurela Stodolu“ (prakticky ešte pred jej oficiálnym otvorením). [1]

 Druhá časť prehliadky mestských muzeálnych pamätihodností – a nielen na Aurela Stodolu, ale na celú stodolovskú rodinu, z ktorej pochádzal – pozostávala z návštevy tolerančného evanjelického kostola [2] a trvalej expozície TATRÍN – Žiadosti slovenského národa. [3]

 Evanjelický kostol je zaujímavý už aj preto, že rodina Stodolovcov bola jeho podporovateľom a významným donorom a Aurel Stodola sa v ňom dokonca sobášil.

SkryťVypnúť reklamu

 Expozícia Tatrín a Žiadosti slovenského národa sa nachádza v pôvodnej budove evanjelickej fary, na ktorej pôsobil ako kňaz významný predstaviteľ štúrovského hnutia Michal Miloslav Hodža. Tam bol založený spolok Tatrín (1844 – 1848) aj spísané Žiadosti (1848) slovenského národa. [4]

 Treťou významnou budovou v tejto lokalite, navodzujúcej tak trochu atmosféru polovice 19. storočia, na konci Tranovského uličky je Galéria Petra Michala Bohúňa. Jesto tam teda čo obzerať. (Pravda, galéria nebola v programe Švajčiarov.)

Pohľad na zakončenie Tranovského uličky. Vľavo je priečelie Galérie P.M.Bohúňa, vzadu vidno priečelie ev, kostola a pri pravom hornom rohu záberu vidno časť ev. fary, kde vznikol spolok Tatrín. Autorom sôch pred priečelím galérie je Alojz Štróbl.
Pohľad na zakončenie Tranovského uličky. Vľavo je priečelie Galérie P.M.Bohúňa, vzadu vidno priečelie ev, kostola a pri pravom hornom rohu záberu vidno časť ev. fary, kde vznikol spolok Tatrín. Autorom sôch pred priečelím galérie je Alojz Štróbl. (zdroj: FOTO: F.Cudziš)

 Ďalšie, pre nich zaujímavé, miesto a objekt predstavovala fontána Metamorfózy na Námestí osloboditeľov, kde je menu Aurela Stodolu – spomedzi mnohých mien významných liptovsko-mikulášskych rodákov – vyhradené najčestnejšie miesto.

SkryťVypnúť reklamu

 Nasledovalo pristavenie sa pri rodnom dome Aurela Stodolu na Ulici 1.Mája a nakoniec návšteva hrobu manželov Stodolovcov na Vrbickom cintoríne.

 Zo všetkých spomenutých miest mám pomerne veľa vydarených záberov. To ma vedie k zámeru zverejniť ich výber, a to postupne – na pokračovanie, v tematicky ucelených častiach.

 Možno si čitateľ pomyslí, že sa môj zámer nestretne s veľkým porozumením čitateľov mojich článkov, pretože to – na prvý pohľad - môže byť nudné. Ibaže ja sa nerozhodujem podľa čitateľského ohlasu. Píšem aj so zreteľom na budúcnosť.

 Koľko podobne ladených materiálov – bohato ilustrovaných unikátnymi zábermi z nedávnej minulosti (a nemusíme ísť ďaleko, v tomto prípade trebárs len k 150. výročiu narodenia Aurela Stodolu) – existovalo doteraz na „slovenskom“ internete?

SkryťVypnúť reklamu

 Osobne si želám, aby sa v kyberpriestore ocitlo takýchto „obrázkov“ nepomerne viac. Pretože dnes, v dobe informačnej explózie, upúta „surfera“ skôr obraz ako text. A ten, koho zaujme obsah textu, často ocení aj vypovedaciu „silu“ ilustrujúcich záberov.

 Preto, v tejto prvej časti návštevy Švajčiarov – členov skupiny Alphorngruppe Kaiten a pána Miroslava Šuvadu z Zürichu – v Liptovskom Mikuláši, pripájam fotogalériu len z prehliadky vybraných priestorov Múzea Janka Kráľa.

 Výklad im podával osobne riaditeľ múzea Mgr. Jaroslav Hric.

 Expozícia „Pracovňa profesora Aurela Stodolu“ v Múzeu Janka Kráľa

 Už z názvu múzea možno tušiť, že Múzeum Janka Kráľa doteraz preferovalo sústreďovanie a uchovávanie pamiatok (predovšetkým) v podobe rôznych písomností a obrazov – napríklad, od (kópií) súdnych záznamov z procesu s povesťami opradenom zbojníkom Jurajom Jánošíkom (1713), cez práce starších literátov (19. stor.) až po novších autorov prác spoločenskovednej povahy. Diel s prírodovedným obsahom, resp. technického charakteru – povedzme, ako Stodolove práce – v takomto múzeu bolo (a zrejme aj vždy bude) nepomerne menej.

 Zriadenie novej expozície, a síce expozície „Pracovňa profesora Aurela Stodolu“, je preto chvályhodné. 

F O T O G A L É R I A

Štylizovaná atmosféra pracovne prof. Aurela Stodolu.
Štylizovaná atmosféra pracovne prof. Aurela Stodolu. (zdroj: FOTO: F.Cudziš)
Štylizovaná atmosféra ostatných obytných priestorov prof. Aurela Stodolu.
Štylizovaná atmosféra ostatných obytných priestorov prof. Aurela Stodolu. (zdroj: FOTO: F.Cudziš)
Začiatok prehliadky expozície. Vľavo, v rozhovore, pán M.Šuvada a riaditeľ múzea J.Hric.
Začiatok prehliadky expozície. Vľavo, v rozhovore, pán M.Šuvada a riaditeľ múzea J.Hric. (zdroj: FOTO: F.Cudziš)
V kráľovstve kníh.
V kráľovstve kníh. (zdroj: FOTO: F.Cudziš)
Obrázok blogu
(zdroj: FOTO: F.Cudziš)
Sprievodné slovo riaditeľa múzea M. Hrica sprostredkúva tlmočníčka.
Sprievodné slovo riaditeľa múzea M. Hrica sprostredkúva tlmočníčka. (zdroj: FOTO: F.Cudziš)
Prostredie a výklad Švajčiarov zaujíma.
Prostredie a výklad Švajčiarov zaujíma. (zdroj: FOTO: F.Cudziš)
Obrázok blogu
(zdroj: FOTO: F.Cudziš)
Riaditeľ múzea J.Hric a zahraničný Slovák p. M.Šuvada pri družnom rozhovore. Slovenčina je ľubozvučná.
Riaditeľ múzea J.Hric a zahraničný Slovák p. M.Šuvada pri družnom rozhovore. Slovenčina je ľubozvučná. (zdroj: FOTO: F.Cudziš)
Na požiadanie mi obidvaja zapózujú.
Na požiadanie mi obidvaja zapózujú. (zdroj: FOTO: F.Cudziš)
Expozícia Pracovňa profesora Aurela Stodolu sa nachádza v Múzeu Janka Kráľa na poschodí. Schodište nahor je lemované -časovou osou- života Aurela Stodolu. Miroslav Šuvada si ju fotografuje dodatočne.
Expozícia Pracovňa profesora Aurela Stodolu sa nachádza v Múzeu Janka Kráľa na poschodí. Schodište nahor je lemované -časovou osou- života Aurela Stodolu. Miroslav Šuvada si ju fotografuje dodatočne. (zdroj: FOTO: F.Cudziš)
Vkusná výzdoba na odpočívadle.
Vkusná výzdoba na odpočívadle. (zdroj: FOTO: F.Cudziš)
Každého riaditeľa reprezentujú skutočné výsledky jeho organizačnej práce. Aj Mgr. Jaroslava Hrica v Múzeu Janka Kráľa v Lipt. Mikuláši.
Každého riaditeľa reprezentujú skutočné výsledky jeho organizačnej práce. Aj Mgr. Jaroslava Hrica v Múzeu Janka Kráľa v Lipt. Mikuláši. (zdroj: FOTO: F.Cudziš)
Cesta proti prúdu času v živote Aurela Stodolu.
Cesta proti prúdu času v živote Aurela Stodolu. (zdroj: FOTO: F.Cudziš)
Skupina Alphorngruppe pred vchodom Múzea Janka Kráľa na konci prehliadky. Druhý zľava je riaditeľ múzea Mgr. J. Hric, piaty zľava pán Miroslav Šuvada a vedľa neho tlmočníčka.
Skupina Alphorngruppe pred vchodom Múzea Janka Kráľa na konci prehliadky. Druhý zľava je riaditeľ múzea Mgr. J. Hric, piaty zľava pán Miroslav Šuvada a vedľa neho tlmočníčka. (zdroj: FOTO: F.Cudziš)

 Pokračovanie.

 Pramene:

[1] Aurel Stodola – génius z Liptova

https://www.mikulas.sk/navstevnik/aurel-stodola/

[2] Evanjelický kostol

https://www.mikulas.sk/filesII/informacne_centrum/untitled%20folder/EV_KOSTOL_SK_2018_WEB.pdf

[3] Expozícia Tatrín a Žiadosti slovenského národa

https://www.mikulas.sk/navstevnik/muzea-a-galerie/expozicia-tatrin-a-ziadosti-slovenskeho-naroda/

[4] Tatrín

https://sk.wikipedia.org/wiki/Tatrín

 Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

 Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.

František Cudziš

František Cudziš

Bloger 
  • Počet článkov:  372
  •  | 
  • Páči sa:  125x

Nezávislý, realisticky zmýšľajúci "voľnomyšlienkár", s úprimným záujmom o čo najdokonalejšie a najnázornejšie pochopenie (fyzikálneho) usporiadania objektívnej reality (sveta). Vyznávač hesla: Do nového tisícročia s novými myšlienkami!Svojimi myšlienkami nemám zámer nikoho urážať, chcem ho iba donútiť, aby sa nad nimi zamyslel. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
Anna Brawne

Anna Brawne

103 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

765 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu