Túto spomienku píšem, majúc stále na pamäti „horké“ slová prof. RNDr. Jána Chrapana ml., DrSc., že na Slovensku – keď sa pominie aj významný človek – neraz majú problém napísať naň nekrológ i jeho dlhoroční blízki spolupracovníci. A príčina? – Prakticky nepoznajú nič z jeho osobného života či súkromia. Nič také, čo by v oficiálnom nekrológu mohlo trochu vyvažovať jednostrannosť informácií len o jeho profesionálnych úspechoch. Čo by malo šancu vykresliť ho pred smútočným zhromaždením nielen ako bytosť počas svojho života mysliacu, ale aj cítiacu.
Napokon, niečo podobné sa stalo v prípade pána Vlada Vechtera aj mne osobne.

Spoznali sme sa, keď sa nám raz v kaviarenskom prostredí, počas redakčnej schôdzky s plk. Pavlom Šebestom kvôli príprave podkladov pre tlač aperiodika Myšlienky a fakty (MaF), prihovoril. So Šebestom sa poznal už dávnejšie a, na prvý dojem, pôsobil veľmi skromne.



Poznali sme sa s Vladom dosť dlho, aj som ho sporadicky navštevoval doma, samého v jednoizbovom byte (býval v Lipt. Mikuláši, na Borbisovej 1969), ale o súkromí sme sa rozprávali len veľmi málo. Keď sme si sadli k šálke kávy alebo k poháru čaju, debata sa rozprúdila skôr okolo našich záujmov.
Vlado Vechter už bol vtedy na dôchodku a bol dosť svojrázny.
Snažil sa, okrem iného, realizovať pokusmi o riešenie rôznych matematických problémov, ponajviac však o riešenie najznámejších matematických problémov staroveku ako kvadratúra kruhu alebo trisekcia uhla. Spočiatku ho zaujímal môj názor na niektoré jeho pokusy v tomto smere, pretože nemal dostatočnú matematickú prípravu, ktorá by ho mohla od týchto snažení odradiť.
Ja som potrebné teoretické poznatky mal, a ich „rezultát“ ho rozhodne nepotešil. Ale nevadilo, mal aj mnoho iných praktických záujmov, ktorými si vypĺňal voľný čas.

Vlado bol povolaním technik a do dôchodku odišiel zo zamestnania v mikulášskych vodárňach a kanalizáciách. Postupne mi pospomínal, ako sa snažil riešiť viaceré vysoko odborné technické problémy na pracovisku, i s akými výsledkami.
A tie svedčili, že celkom určite nemusel vo svojom okolí vystupovať tak skromne.
Dostať autorské osvedčenie, alebo dokonca dosiahnuť udelenie patentu na vynález, sa nepodarilo hocikomu ani v časoch socializmu. Vlado Vechter ich mal viacero. Svojho času mi aj dovolil odfotografovať si pre svoj súkromný archív dokumentáciu k štrnástim z nich.
Možno bude pre viacerých čitateľov zaujímavé vidieť, ako vyzerajú takéto (čiastočne už „historické“) dokumenty. -






V druhej časti článku o práci Ing. Vladimíra Vechtera predstavím vari jeho najskorší, ale pritom "najväčší" a najzaujímavejší vynález - vynález tepelného motora špeciálnej konštrukcie.
V tretej, záverečnej časti článku, zas bližšie priblížim jeho nápad z oblasti technického kreslenia, a to spôsob priestorového zobrazenia vytvoreného geometrickým vzťahom medzi nárysom, pôdorysom, bokorysom a pootočeným pôdorysom.
Pokračovanie.
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.