Prednedávnom som opäť vyhľadával nejaké informácie vo svojich zväzkoch výtlačkov Myšlienok a faktov. Natrafil som pritom aj na jeho vyjadrenie, na ktoré som už vlastne dávno zabudol. Jednalo sa o jeho Poznámku k „Poznámke k pojmu priestoročas“ - ktorú, ako predseda redakčnej rady MaF, pripojil k môjmu (v plnom znení, nižšie uvedenému) článku.
Je to dôkaz jeho úprimného záujmu o rôzne nové myšlienky, potenciálne schopné prispieť k pokroku (vedeckého) poznania. Tiež je to obraz o povahe jeho vzťahov s inými ľuďmi, pri ktorých sa snažil uplatňovať svoju spoločenskú prestíž len v obmedzenej miere (alebo vôbec nie).
Vtedy ma napadlo, že by nebolo odveci sprostredkovať širokej verejnosti aj niektoré jeho iné, rozsiahlejšie články v MaF, ktoré určite nie sú veľmi známe, a pritom nesporne majú svoju hodnotu. Tak si hádam najlepšie uctím jeho pamiatku.
Pred dvomi rokmi som napísal o prof. Jánovi Chrapanovi ml., napríklad, [1] a nasledujúce články.
Začínam teda so zmienenou Poznámkou k mojej práci. Obidvoje bolo publikované ešte v januári 2011, v dvojčísle MaF 3-4/2010, str. 16 – 17. (Tlač tohto dvojčísla sa opozdila.)
Aby som predišiel, v tejto súvislosti, prípadným ďalším pochybnostiam o pravdivosti svojich slov, pripájam aj pohľad na inkriminovanú stranu č. 17.
Prof. Ján Chrapan ml. napísal toto. -
Poznámka k „Poznámke k pojmu priestoročas“
Autora „poznámky k pojmu priestoročas“ si vážim ako neobvyklého mysliteľa, autora kozmologickej teórie, ktorou zaviedol pojem „kozmodrift“ a objavil „galvanotermický jav“. Je to dlhoročný spolupracovník redakcie a skalný čitateľ nášho MaF.
Pracuje len s reálnymi objektmi a pojmami. Je nekompromisným vyznávačom všeobecne uznávaného poznatku, ktorý sme zvykli nazývať „zákon zachovania energie“. Z toho vychádzajú aj všetky jeho úvahy a výsledky, ku ktorým sa dopracoval, v ničom tomuto zákonu neprotirečia. Jeho pragmatizmus mu nedovoľuje vybočiť zo sféry praktického myslenia do oblasti duševného sveta, kde sa pracuje aj s pojmami, pre ktoré nie vždy jestvuje názorná predstava.
Tu stretávame viacero pojmov, ktorým pridávame slovko „miera“ a nezriedka sú svojim obsahom základmi pre samostatné oblasti pragmatického sveta. Napríklad „miera gravitačných vlastností látkových objektov“. Keď im priradíme predstavu pohybu ide o „mieru zotrvačných vlastností“ tých istých látkových objektov. Tejto miere súhrnne hovoríme „hmota“.
Že tento pojem dáva základ pre kvalitatívne úvahy a v praktickom živote samozrejme kvantitatívne prežívané situácie, netreba zdôrazňovať!
V tejto súvislosti ma napadá stará anekdota:
Učiteľ chce od žiaka, aby ozrejmil pojem elektrina.
Žiak sa obáva priznať, že na výklade nebol sústredený a tak sa začne ospravedlňovať tvrdiac, že pred chvíľou mu to bolo jasné, ale že v strese zabudol čo je elektrina.
Vtedy učiteľ prehovorí k triede:
Tento okamih si zapamätajte! Máte pred sebou prvého a jediného človeka, ktorý vedel čo elektrina je a ... žiaľ to zabudol.
Toľko anekdota ...
Vieme, ako sa miera elektrického stavu látkových objektov prejavuje, ba poznáme aj efekty spojené s ich pohybom – magnetizmus, no musíme pripustiť, že tieto pojmy sú z oblasti duševného sveta, hoci sa prejavujú nanajvýš prakticky.
Teraz trochu k pojmu priestoročas, alebo aj časopriestor.
Ide o pojem z oblasti duševnej, úspešne aplikovaný v praktickom svete.
Spája pojem priestor ako mieru odľahlosti bodov a pridáva mu pohyb, robí z neho dej. Takto sa vynára predstava „následnosti dejov“ a ich mierou je to, čomu hovoríme v pragmatickej oblasti myslenia – čas.
Autor „Poznámky k pojmu priestoročas“ si to správne uvedomuje!
Konštatuje, že priestoročas nie je pojem z reálneho sveta, avšak presahuje do neho zo sveta duševného.
RNDr. Ján Chrapan, DrSc.
Aby bolo celkom zrejmé, k akým konkrétnym úvahám sa prof. Chrapan takto vyjadril, predkladám čitateľovi tento svoj okomentovaný článoček v plnom rozsahu. –
Poznámka k pojmu priestoročas
Pred rokmi sa mi dostala do rúk útla knižôčka Martina Gardnera Teória relativity pre milióny {1}. Je písaná pre laikov v problematike teórie relativity a jej populárno-náučný štýl je nezvyklo svieži a „úderný“, takže má šancu osloviť aj ľudí, ktorí nemajú fyziku priamo v obľube. Pod výrazom „úderný“ mám na mysli jej výstižnú priamočiarosť výkladu problematiky. Nečudo, že oslovila aj mňa a kde-čo som sa dozvedel nové aj napriek tomu, že fyzika nie je pre mňa cudzia.
Hneď v úvode je humorne uvedený príklad na význam rozmerov (veľkosti) vo vzťahoch fyzikálnej reality. A vzápätí pojednáva o omyle v myšlienkovom experimente J. H. Poincaréa, význačného francúzskeho matematika 19. storočia, ktorý predvídal niektoré aspekty teórie relativity. Poincaré predpokladal, že napríklad v noci sa počas nášho spánku všetko – ale skutočne všetko - zväčší alebo zmenší vo vesmíre tisíckrát. Existuje taký experiment, pomocou ktorého by sme dokázali, že sa zmenili naše rozmery? Nie, podľa Poincaréa (sprvoti) taký experiment neexistuje.{2}
Uvedená úvaha zostáva správna len dovtedy, kým neuvažujeme aj fyzikálne vlastnosti vecí a ostatné súvislosti. Tento fakt možno sformulovať do podoby, že priestor (chápaný ako abstraktný, nehmotný geometrický priestor) koinciduje s objektívne pôsobiacimi fyzikálnymi zákonitosťami a tieto dva fenomény – priestor a objektívne pôsobenia – koincidujú v rôznych objektoch a telesám tým dávajú ich charakteristickú podobu, ako ich reálne poznáme.
Špeciálna teória relativity vznikla ako odpoveď na prekvapujúci negatívny výsledok Michelsonovho-Morleyovho experimentu. V súvislosti s ním sa Albert Einstein nerozpakoval urobiť radikálny záver: Ak existenciu éteru nemožno experimentálne preukázať, najskôr to znamená, že éter - neexistuje!
Pri budovaní špeciálnej teórie relativity vychádzal len z myšlienkovch experimentov, pri ktorých vystačil s dvomi objektívnymi nástrojmi – s pravítkom a hodinami. Systematicky pracoval s predstavou javov, ako je kontrakcia dĺžky a dilatácia času, ekvivalencia hmoty a energie i priestoročas.
Je dosť problematické pracovať s priestoročasom ako s priestorom, ktorého štvrtým rozmerom je čas, najmä ak stále nevieme nič o podstate času. Môj osobný názor v tejto súvislosti je, že každá teória – ak sa chce ubrániť prípadným a nechceným chybám – by mala byť okrem iného názorná. O priestore má konkrétnu predstavu každý, ale o časopriestore nikto. Pripomínam opäť – o podstate času nič nevieme, preto je vedecky nekorektné a určite riskantné spájať šírku, dĺžku a výšku/hĺbku s „trvaním“. Je to riskantné preto, lebo nevieme jednoznačne preukázať ich „rozmerový“ súvis, hoci vieme že koexistujú. Koexistencia však nie je koincidencia.
Rovnako riskantné je uvažovať o dilatácii času - t.j. o „zmene tempa plynutia času“ – pretože rovnako ľahko sa môže jednať (pri nezmenenom plynutí času) o spomalenie priebehu dejov podobne, ako poznáme normálne deje aj zrýchlené.
Uvažujme takýto príklad.
Nech zo Zeme odštartuje raketa A a po určitom čase sa bude pohybovať rýchlosťou v. Predpokladajme, že hodiny v rakete A spomalia svoj chod v presnom súlade s predpoveďou špeciálnej teórie relativity. Otázka znie: Spomalil sa len chod hodín (a čas v priestore plynie naďalej nezávislým tempom rovnako ako aj na Zemi) alebo sa v objeme rakety A čas naozaj spomalil? Ak sa čas v rakete naozaj spomalil, znamená to, že došlo ku koincidencii priestoru v rakete s palubným časom; zjednodušene povedané, raketa A sa teda nachádza v každom okamihu v nejakom časopriestorovom bode.
Nech s určitým oneskorením po rakete A štartuje zo Zeme rovnakým smerom rýchlejšia, ale podstatne menšia raketa B. Je len otázkou času, kedy dostihne raketu A. Pritom na rakete B, v zmysle špeciálnej teórie relativity, „plynie vlastný palubný čas“ – a to pomalšie ako v rakete A, lebo raketa B je rýchlejšia. Približovací manéver medzi raketami nech prebehne tak, že na rakete A sa otvorí vstup, ktorým menšia raketa B vnikne do objemu väčšej rakety A.
Ak je pravda, že rýchlosť rakety bezprostredne ovplyvňuje plynutie času minimálne v jej objeme, nastane sporná situácia: aký čas vlastne plynie v rakete B?
Vlastný palubný čas rakety B je podmienený jej vlastnou rýchlosťou, ktorá je väčšia ako rýchlosť rakety A. V rakete B teda plynie palubný čas pomalšie ako v rakete A. Ale raketa B sa súčasne nachádza v objeme rakety A, v ktorej tým pádom plynie palubný čas o voľačo rýchlejšie, a to z titulu menšej rýchlosti rakety A.
Vidíme, že počas doby, keď raketa B prelieta vnútrom rakety A, všetky body v objeme rakety B sú identické s bodmi tvoriacimi časť objemu rakety A. Ak reálne existuje časopriestor, v objeme rakety B by mal byť aj čas identický. Ale my stále uvažujeme o dvoch osobitných palubných časoch.
Vidíme, že síce tu došlo k priestorovej koincidencii ale bez koincidencie časovej! Z toho vyplýva – časopriestor neexistuje. Inými slovami – objektívne neexistuje nič, čo by zodpovedalo predstave časopriestoru.
Keby aj teoreticky došlo v uvažovanom objeme k „splynutiu“ časov, z problémov by sme aj tak nevybŕdli. Ak by sa totiž na raketu B začal vzťahovať palubný čas rakety A, došlo by k zmenšeniu kinetickej energie rakety B. Keby sa začal na raketu A vzťahovať palubný čas rakety B, došlo by k zväčšeniu kinetickej energie rakety A. Ak by sa v uvažovanom spoločnom objeme rakety B čas nejakým spôsobom „spriemeroval“ (plynul by rýchlejšie ako v rakete B ale pomalšie ako v rakete A), došlo by k zmene kinetických energií obidvoch rakiet.
Aby sme udržali predstavu existencie časopriestoru, museli by sme sa zmieriť s niektorou variantou porušenia zákona zachovania energie!
Týmto problémom sa vyhneme, ak budeme predpokladať, že rýchlosť reálnych telies má vplyv len na rýchlosť dejov odohrávajúcich sa v ich vnútri (i v hodinách), a nie na tempo plynutia skutočného času, o ktorého podstate aj tak nič nevieme. Ale, aby nedošlo k pochybnostiam, o čom je táto poznámka, opakujem:
Objektívne neexistuje nič, čo by zodpovedalo predstave časopriestoru.
POZNÁMKY:
{1} GARDNER, M.: Teória relativity pre milióny, ALFA, Bratislava 1969
{2}Táto úvaha sa vzťahuje len na zmenu rozmerov v geometrickom zmysle. V neskorších vydaniach knihy Science et l´hypothèse rozširuje Poincaré svoje úvahy a dokazuje, že pri lineárnom zväčšení alebo zmenšení sa mení pomer medzi povrchom a objemom telies a to ovplyvňuje ostatné reálne (fyzikálne) vzťahy.
Pramene:
[1] Spomienka na prof. Jána Chrapana ml. (1936 – 2016)
https://cudzis.blog.sme.sk/c/460178/spomienka-na-prof-jana-chrapana-ml-1936-2016.html
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.
