Kto boli prví slovenskí kozmonauti

 Aktuálna výstava Cosmos Discovery v bratislavskej Inchebe ukazuje vývoj kozmického prieskumu aj život vo vesmíre. (Čítajte viac: http://tech.sme.sk/c/20271437/slavne-sondy-z-mesiaca-aj-z-marsu-aka-je-vystava-o-kozmonautike.html#ixzz4K4fjJTWP). Jednou z jej atrakcií je vrecúško, do ktorého americkí astronauti zbierali vzorky mesačných hornín. Málokto z návštevníkov však tuší, že - keby na to prišlo - aj Slováci by sa mohli pred svetom popýšiť nezabudnuteľnými činmi slovenských kozmonautov.
 Údaje o tom, kto boli prví slovenskí kozmonauti, sú veľmi prekvapivé. Rovnako prekvapivý je aj zdroj informácií - Prostonárodné slovenské povesti (PSP) od Pavla Dobšinského. (O čo viac je tento zdroj prekvapivý, o to oduševnenejšie dobrozdania sa o ňom a o jeho pravosti podávajú v úvode.) Pristúpme rovno k veci.
 V nefalšovanej bitkárskej povesti Baláž (PSP, II.diel, Tatran Bratislava, 1973, str.258) je zaznamenaná táto pasáž, citujem:
 „Tu ich už tie dve mali dolapiť, ale oni chytro vbehli do komory a zapreli za sebou dvere. Ako sa strigy kľúčovou dierkou dnu pchali, Baláž s kamarátom hodili na ne kantáre, a hneď sa obrátili na koboly.
 Nato sa starý ohlásil:
 „Posadajte teraz na ne!“
 A keď vysadli, podal im po žúpe slamy a pri tom povedal:
 „Kým tieto žúpy zhoria, hľaďte obehnúť celý svet, lebo len tak budete mať z nich dobré paripy!“
 Nato podpálil žúpy, a tu milé koboly do skoku! Ale kým tá slama horela, neobehli len tretinu sveta a vrátili sa nazad.
 „No,“ zavolá starý, „to dák skoro idete. Ačak ste neobehli?“
 „Veru nie,“ prisvedčil Baláž; „tá slama nám skoro dohorela.“
 Zase im dal po žúpe, a žeby vraj lepšie pripekali tie koboly. Tí pripekali dosť, ale predsa neobehli ani teraz iba polovicu sveta.
 Ešte im dal po žúpe slamy a tu pri treťom raze obehli už celý svet.“ - Koniec citátu.
 Čo len priemernému znalcovi kozmonautiky je hneď jasné, že táto správa je šifrovaná. Šifrovací kód je veľmi roztomilý, zdanlivo až naivný. V skutočnosti však predstavuje vrchol rafinovanosti. Slováci boli a vždy budú technicky a technologicky veľmi vyspelý národ. Na jeho zručnosti a šikovnosti sa však neustále snažili priživovať mnohí a mnohí príslušníci okolitých národov. To bol dôvod, prečo naši praotcovia prikročili ku geniálne jednoduchej metóde zastierania skutočnosti: navonok po stáročia chodievali po svete naboso alebo len v krpcoch a chološniach; pod zamasteným širákom však okrem rázovito pôsobiacich vrkôčikov spočíval nevšedný um, ktorý pozoroval, pozoroval, a aj mnoho v šírom svete odpozoroval. Po návrate domov potom nasledovala prirodzená etapa postávania na čerstvom vzduchu pri ovciach, kempovania na hôľnych košiaroch a roztomilého cifrovania na fujare. V skutočnosti však nešlo o nič viac ani menej ako o duševnú prípravu na realizáciu tvorivých podnetov zozbieraných na vandrovke. Tváriac sa, že pasú ovce, že ich doja a robia oštiepky, naši geniálni praotcovia popri tom tvorili v tôni všadeprítomných svrčín také senzačné veci ako napr. zlatá hviezda, zlatý mesiac, zlaté slnko alebo zlatá muzika.
 Spomenuté artefakty jednoznačne dokumentujú netušené astronomické znalosti našich pradedov. (Veď už vtedy poznali guľatosť Zeme!) Ale aj technologické znalosti: za fenoménom zlatej muziky sa celkom určite skrýva aplikácia procesora s bližšie neurčenými parametrami (určite však prekonávajúceho systém super-hifi dolby stereo) ktorú - ako mnoho iných - sa nepodarilo ukryť v hustých slovenkých lesoch pred priemyselnou špionážou zo strany korunovaných hláv. (Budúci Balážov svokor napríklad tiež mal jednoznačne vedomosť o týchto veciach. Za účelom ich získania neváhal zneužiť ani príslovečný slovanský zmysel pre erotiku, keď Baláža nalakošil predstavou, že mu dá svoju dcéru. Reprodukčný motív v počiatkoch projektu s krycím menom „Baláž“ sa napokon autor správy ani nepokúša zastierať, lebo otvorene hovorí na začiatku správy, ako išla Balážova matka ku kráľovi na pytačky, i na konci správy, že bola rada, že tam nechodila nadarmo. My dnes však z toho akosi máme prd, lebo informácie o výsledkoch našich predkov unikli do Silicon Valley a dnes sme nútení kupovať si rôzne technicko-technologické aplikácie týchto poznatkov, pôvodne slovenskej provienencie, odtamtiaľ.)
 Nerozčuľujme sa však už preto, radšej analyzujme celú citovanú stať.
 Všimnime si slovné zvraty „strigy sa kľúčovou dierkou dnu pchali, a ako na ne zahodil Baláž s kamarátom kantáre, hneď sa obrátili na koboly.“ Táto veta bola zašifrovaná až príliš dôsledne. Napriek tomu je zrejmé, že sa tu popisuje nejaká bližšie neznáma technológia produkcie >kobolov<, t.j. zrejme niečoho takého ako jednosedadlové sputniky, vostoky alebo sojuzy.
 A kto je ten bližšie nepredstavený „starý“?
 Jedna zo starostlivo utajovaných prác porovnávacej fufnológie dokazuje vzdialený - až veľmi vzdialený - príbuzenský vzťah medzi spomenutým starým a otcom sovietskej kozmonautiky Koroľovom. Okrem toho je známe, že jeden z menej vzdialených Koroľovových predkov bol Slovák, ktorý podľahol čaru pôvabov istej slovanskej krásavice z Beriozky. Možno teda s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote tvrdiť, že zrejme táto neprekazená migrácia na východ v konečnom dôsledku podmienila neskorší jedinečný rozvoj ruskej kozmonautiky.
 A ďalej: „starý im podal po žúpe slamy.“
 Určite je tu zmienka o oficiálnom povolení letu z najvyšších miest, ale z kontextu ďalej vyplýva, že toto povolenie bolo spojené s poskytnutím nejakej nám bližšie neznámej technickej formy forsáže. Podpálenie žúpov určite znamená štart. Slovné spojenie „a tu milé koboly do skoku“ prezrádza, že štart bol sprevádzaný nadmernými otrasmi. Zrejme preto sa nepodarilo na prvý raz dosiahnuť obežnú rýchlosť. V tejto súvislosti za povšimnutie stojí aj fantastický návratový manéver pri núdzovom pristávaní v prostredí iba dvanásť míľ rozľahlej pustatiny, bez prítomnosti akejkoľvek vodnej plochy, obkolesenej vrchami.
 Popísaná skúška „zabehávania paríp“ bola zrejme naozaj improvizovaná, lebo forsáž ani pri druhom pokuse nebola dostatočná. Darmo „pripekali“. Až na tretí raz sa Balážovi so spoločníkom podarilo uskutočniť prvý úplný oblet (obeh) Zeme.
 Dedenie remesla z otca na syna je dobre odskúšaná a všeobecne uznávaná prax. Toho sa držal aj Baláž. Jeho potomkovia však časom pripustili skomolenie mena a premenovali sa na Bella. Je teda samozrejmé, že keď sa jednalo, kto bude rozvíjať bohaté slovenské kozmonautické tradície, v spolupráci s ruskými kozmonautami na účet deblokácie ruského dlhu voči Slovensku koncom (dvadsiateho) storočia, nemohlo byť pochýb o tom, že to bude Balážov pra-pra-pra…pravnuk Bella.
 V konečnom dôsledku však Bellov let nebol v pravom slova zmysle pre Slovákov historický. Skôr išlo o prestíž novovzniknutej Slovenskej republiky. Let mal jednoznačne celému svetu iba pripomenúť slávne tradície slovenskej kozmonautiky. Lebo prvými slovenskými - a možno vôbec prvými - kozmonautami boli Baláž a jeho kamarát.