Knižný debut Nicole Muller je kolážou citov, pocitov, nálad, postrehov, depresívnych stavov i nádeje do budúcna. Autorka hneď na začiatku upozorňuje: "Príbeh sa rozpovie rýchlo, to najdoležitejšie je však medzi riadkami". Veď inak by tieto spomienky s chronologickou rozhádzanosťou pozliepané prefíkaným chaosom asi nedávali celok. Autorka predsa "nepíše literatúru, ona len tvorí vety". Niekedy sa predsa oplatí staviť na automatický text...
"Žijeme v hovne, to je realita života", a rovnaké hovno nachádzame vo vzťahoch. Vzťah Ja a V., V. a Ja, vzostupy a pády ich vzťahu, začiatok, koniec, začiatok, 4 roky versus celý život. Schnitt. A medzi tým? Láska.
Celý text Nicole zamerala na seba - autorku alebo fikciu. Delí sa s nami o svoj lesbický život, kde oceňujem jej sebakritický a realistický prístup k príbehu. Rozdelila ho do 498 paragrafov zákona, pardón, odsekov. Ja si nekladie otázku, prečo milovať. Ona miluje úplne, nezištne, no odozvou jej zostáva len prázdnota. Prázdnota po príbehu s vydatou ženou s dvoma deťmi, ktorá sa i tak nedokázala odpútať od smrdiaceho individua, s ktorým pred odbočkou s Ja žila.
Autorka písala o tom, čo pozná, čo doverne (ne)zažila, nemože teda v knihe stratiť vlastnú tvár, ani ju nič neprekvapí. Fikcia? Realita? Tak či tak uveriteľné.
Úlohu zaujať názvom tiež splnila na výbornú - Denn das ist das Schreckliche an der Liebe. Aber was? Nemusíme hľadať medzi riadkami, odpoveď je v riadku: "predsa to, že milenec/milenka je časťou nás, keď odchádza, berie si so sebou tú svoju".
Retrospektívny dokument stroskotania, prúd neopakovateľných myšlienok bez konca príbehu, veď koniec lásky nerovná sa koniec príbehu. To všetko správne premiešané výrokmi známych ľudí vo francúzštine a dostaneme vzorec: švajčiarska autorka, mexická telenovela bez amerického happyendu s francúzskymi vetami, veď "Švajčiari všetko varia s omáčkou".
Na konci knihy sa Ja vyliečila, bolesť poľavila, vďakabohu, snáď nech sa len nelieči po každom takomto lesbickom dobrodružstve...
