O nevymožiteľnosti nezaplatených koncesionárskych poplatkov

Obrana samozrejme predpokladá ochotu predniesť celú vec pred súd. Aby súd mohol uznať pohľadávku žalobcu (STV alebo SRo) voči odporcovi (predmetnej osobe), žalobca musí najprv dokázať, že vôbec nejaká pohľadávka existuje. Dovolím si tvrdiť, že vzhľadom na preukázaný neporiadok v evidencii by táto nemohla byť uznaná ako relevantný dôkaz, to by však záviselo od pohľadu, "právneho názoru" a (ne)dostatku zdravého rozumu riešiaceho sudcu, takže by som sa na tento spôsob obrany nespoliehal. Ak sa vás teda netýka premlčacia doba (= sporná pohľadávka má menej než 5 rokov), pozrime sa na zákon o koncesionárskych poplatkoch a možnosti v ňom skryté:Zákon o koncesionárskych poplatkoch explicitne vymedzuje okruh osôb, ktoré sú povinné platiť koncesionárske poplatky ohraničením na domácnosti, ktoré vlastnia príslušný prijímač, podotýkam, prevádzkyschopný. A tu je skrytý fígeľ: samotná prítomnosť napr. televízora vo vašej domácnosti z vás ešte nerobí osobu povinnú platiť koncesionárske poplatky, tou vás robí fakt, že nejaký televízor VLASTNÍTE, nachádza sa vo vašej domácnosti a televízor je v PREVÁDZKYSCHOPNOM stave. Takže, ak od vás chce niekto vymôcť poplatky + sankcie, musí vám najprv nespochybniteľne dokázať, že ste v danom období VLASTNILI príslušný prijímač. A tu je kameň úrazu: ako chce žalobca dokázať, že odporca naozaj vlastnil prijímač? Ak by sa žalobcovi aj podarilo preukázať, že v predmetnom čase sa v odporcovej domácnosti prijímač vyskytoval (o čom silne pochybujem), ako chce dokázať, že v domácnosti sa vyskytujúci prijímač skutočne PATRIL odporcovi? Iste, môže sa nájsť doklad od predajcu (napr. ak si odporca kúpil prijímač na splátky), ktorý však dokazuje len to, že odporca prijímač zaplatil, ale nijako nevylučuje, že okamžite po akte kúpy ho nedaroval, na čo podľa zákona úplne postačuje ústna dohoda zainteresovaných. A komu že predmetný prijímač daroval? Nuž, na túto otázku odporca nie je povinný odpovedať, keďže nikto nie je povinnývypovedať v neprospech blízkych osôb.Žalobca sa môže samozrejme pokúsiť o chabý výpad a namietať, že odporca žalobcovi neoznámil ukončenie povinnosti platiť poplatok (neodhlásil sa); takúto povinnosť však zákon nikomu neukladá. Naopak, zákon v paragrafe 7 odsek 3 explicitne stanovuje, že odporca je povinný vyberateľovi poplatkov (teda žiadnej právnickej firme, čo robí pohľadávku beztak nevymožiteľnou) NA JEHO VÝZVU preukázať dôvod oslobodenia od povinnosti platiť poplatok alebo, a to je ešte zaujímavejšie, ČESTNÝM VYHLÁSENÍM PREUKÁZAŤ, že nie sú vlastníkmi prijímačov (znovu podotýkam, že platiť koncesionárske poplatky musí len domácnosť, ktorá VLASTNÍ PREVÁDZKYSCHOPNÝ prijímač). Vzhľadom na to, že zákon toto čestné prehlásenie stanovuje za dostatočný dôkaz, treba ešte niečo viac? Ak predsa chcete viac, zákon v paragrafe 3, odseku 9, explicitne stanovuje, že ak sa prijímač zničí alebo je neopraviteľný, ak platiteľ prijímač predá, daruje alebo zverí na dlhodobé používanie inej osobe (ktorú môžete odmietnuť identifikovať vzhľadom na to, že by ste mohli svedčiť proti blízkej osobe), povinnosť platiť poplatok zaniká. O žiadnom oznamovaní výbercovi ani reči.Takže? Vzhľadom na to, že nie je možné právoplatne dokázať VLASTNÍCTVO PREVÁDZKYSCHOPNÉHO prijímača v danom čase, nie je teda možné právoplatne dokázať nárok žalobcu na poplatky a teda samozrejme ani na sankcie. Logickým pokračovaním by samozrejme mala byť žaloba na žalobcu pre pokus o podvod a/alebo urážku na cti, nerešpektovanie prezumpcie neviny a náhrada nemajetkovej ujmy (taká psychická trauma z nespravodlivého a ničím nepodloženého obvinenia z neplnenia zákonných povinností môže kdekým poriadne zamávať, všakáno)...