Nie, nie je to ničím výnimočná konverzácia. Mama sa uisťuje, kde sa jej pravdepodobne túlavý syn nachádza a kam má namierené. Keď kamaráti volajúceho vidia, že rozhovor tak skoro zatiaľ nemieni skončiť, začnú so značne zvýšeným hlasom (tak, že to počuje temer celý trolejbus, v ktorom sa táto príhoda odohráva) vykrikovať "na" kamaráta hlášky štýlu "...no tak, ukonči to už a pripáľ mi...", "už si nám tu nafajčil, že aj by si mohol prestať...", "daj aj mne trochu čuchnúť" a podobne. Samozrejme toto všetko bolo vykonané s jediným cieľom - zhodiť pravdepodobne svojho spolužiaka pred jeho mamou.
Nuž, skutočne niet nad priateľskú spolupatričnosť, ak sa tu vôbec o nejakom priateľstve dá hovoriť - hlasné hlášky totiž rozhodne neboli vôbec na mieste..
Tagy: odpocute
12. máj 2006 o 17:01
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 018x
Odpočuté: Spolupatričnosť nadovšetko
Začína sa to bez akýchkoľvek náznakov blížiacej sa zaujímavej situácie. Jednému zo skupinky neďaleko postávajúcich násťročných zazvoní mobil a zdvihne ho. Po počiatočnom sklamaní z totožnosti volajúceho (rodič) sa začne rozvíjať rozhovor...
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(4)