Smutný príbeh a teraz mám výčitky svedomia

Bolo to v nedeľu, keď vonku padal hustý vytrvalý dážď. Napriek nepriazni počasia som sa vybral na nákup do veľkého obchodného centra, čo som skĺbil s výnášaním domového odpadu. Aj my, vlastníci bytov v paneláku, sme si dali zamrežovať smetné stojisko, čo síce znepríjemňuje život tým, čo do neho hádžu smetie, no udržuje ho vo väčšej čistote a zabraňuje cudzím ľuďom, aby zneužívali "naše" kontajnery pre svoj vlastný odpad.

Hneď cez vedľajšiu cestu oproti zamknutým kontajnerom sa nachádzajú smetné koše poblíž stojaceho iného petržalského paneláku. Vedľa nich napriek absolútnemu zmoknutiu posedávajú dvaja páni približne v mojom veku. Každý by si povedal, že sú to klasickí bezdomovci, nakoľko v igelitkách mali nahádzané veci, ktoré zjavne pochádzali z domového odpadu. Prirodzene, z odpadu, ktorý sa nachádza v neuzamknutých priestoroch. Na kontajneri nášho paneláku sa iba túžobne pozerali.

Keďže som vynášal nielen "obyčajné" smetie ale aj plasty, ktoré máme uzamknuté tiež, manipuloval som s kontajnermi možno aj vyše dvoch minút. Za ten čas jeden mierne krívajúci z bezdomovcov oproti posedávajúcich vošiel do za normálnych okolností neprístupných priestorov a začal sa prehrabávať v smetiaku. Na jeho smolu som sa práve chystal odísť a nemohol som nechať dvere otvorené, pretože by som na najbližšej domovej schôdzy bol pravdepodobne zlynčovaný. :-)

Oslovil som teda bezdomovca a informoval som ho, že o krátky čas mi ide autobus a že na zastávke nemienim moknúť pokým čakám na nasledujúci. Nezareagoval. Skúsil som teda mierne zvýšiť hlas a so snahou vyznieť čo najstriktnejšie som prehlásil, že odchádzam a dvere zamykám. Bezdomovec iba prešiel k druhému kontajneru no vzápetí mi veľmi odlahlo, keď sa pobral von. Pri pohľade na jeho smutnú tvár mi nebolo veľmi do smiechu. Po chvíli som si totiž uvedomil, že som mu odoprel to, o čo ani ja sám nemám záujem. Nuž, je mi to teraz ľúto.

Tagy: odpad zazitky