Tak sa zachoval moj posledny "nahodny okoloiduci", ktory sa snazil dostat odo mna nejake peniaze. Kedze zo zasady peniaze na alkohol, cigarety ci drogy nudznych spoluobcanov jednoducho nemam, ponuknem im vzdy, ze im kupim nieco pod zub.
Ked sa ale k inej "nudznej" skupine obyvatelstva prida necinnost policie a sofistikovanost poistovne, voci tomu sa uz citim bezmocna - musim pekne zaplatit - ci na drogy, alkohol, ci cigarety - to sa uz nikdy nedozviem. Viem, ze nie na plienky, jedlo, ci Sunar. Nejde sice o tisice, ale predsa, v predvianocnom case kazda stovka (CND) je dobra.
To si ale povedali aj niektori "nudzni" spoluobcania z mojho okolia, ktori sa v jeden pekny vecer rozhodli, ze by potrebovali airbag z mojho auta. Profesionalnymi tahmi - rozbite zadne okienko a rozmlateny volant - si ho pekne vydolovali nie iba z mojho auta, ale i vedlajsieho. Priamo spred nasho domu. Vraj Toyoty u tychto specialistov v nasej stvrti teraz letia a na airbagoch mozu celkom pekne zarobit.
Policia - spisala zapisnicu. Poslala na 43 diviziu. Zobrat odtlacky (dokazy), chytit, usvedcit, usadit v chladku a prinutit vratit? Tak to proste nie je.
Poistovna - zaplatila by vsetko, keby do mna niekto narazil. Kedze ma okradli, musim cast zaplatit sama. Preco tento rozdiel? Po tom sa mi uz nechce patrat.
Tak som po mnohych rokoch drzgrosovania predsa len prispela na nevyhnutne potreby nasich zavislych spoluobcanov, ktori sa mozno, bez akychkolvek dosledkov, vdaka mojmu airbag (vrece vzduchu v presnom preklade) mohli zase raz vzniest pekne "vysoko".
Nuz, Kanada mi dala velmi vela. Je to relativne velmi dobra krajina pre zivot. Ale aj tu nad niektorymi vecami proste krutim hlavou a radsej sa uz budem snazit na ne nemysliet ...
Vianocna dekoracia mojho auta - moj nedobrovolny prispevok "nudznym" spoluobcanom.
