Mám pocit, že Vianoce čím ďalej, tým skôr začínajú. Ešte sa ani poriadne nezačne školský rok a už v obchodoch vidím predávať adventné kalendáre, čokoládové kolekcie a ozdoby na vianočný stromček. Skoré Vianoce, hoci nie v tejto komerčnej podobe, dorazili aj do nášho domova. Dcérka mala vtedy dva a pol roka. Už od polky augusta sme si doma púšťali CD s vianočnými koledami. Zbytočne som sa namáhala vysvetľovaním, že tieto pesničky sa púšťajú len cez Vianoce, keď už máme doma vianočný stromček a vonku je treskúca zima a sneh až po kolená. Samozrejme, abstrahovala som od bratislavských skoro-jarných Vianoc na blate.
Jeden večer si dcérka veľmi zaujato obzerala obal CD s koledami. Je na ňom nakreslený betlehem. Na jej zvedavú otázku „Čo to je?,“ som jej začala vysvetľovať:
„To je betlehem.“
Ju, samozrejme, ako prvé zaujala hlavná postava.
„To je bábo. Asi spinká,“ povedala.
„Je to chlapček a volá sa Ježiško. Na Vianoce oslavujeme jeho narodenie.“
Pritakala mi. „Dobre.“
„A toto je jeho maminka. Volá sa Mária,“ pokračovala som v zoznamovaní sa s betlehemom.
„Mária,“ zopakovala po mne.
„A toto je jeho ocinko. Volá sa Jozef.“
Očká sa jej rozžiarili a veselo zvolala: „Áno, viem. Dedo Jozef.“
A tak sa Dedo Jozef z príbehov o Bambuľke dostal až do betlehema.
O čom tie Vianoce vlastne sú
Že Vianoce sú okrem iného aj sviatkom pokory a skromnosti, ma utvrdila Tamarka počas návštevy babky a dedka u nás.
Babka sa jej spýtala: „Tamarka, na Vianoce bude chodiť Ježiško a bude všetkým rozdávať darčeky. Aký darček má priniesť tebe?“
Tamarka sa pozrela na svoje ruky, natiahla ich smerom k babke a odpovedala: „Ja mám malé ručičky, tak asi nejaký malý. Aby sa mi zmestil do ručičky.“
...nech si reklamy vyskakujúce pomaly aj z chladničky a obchodné domy praskajúce vo švíkoch hovoria, čo chcú, drobnosti kupované s láskou a myšlienkou na obdarovaného potešia najviac.
