Moja priateľka Lili je mladé príťažlivé dievča, ktoré miluje byť v centre diania a k svojej existencii potrebuje pozornosť a obdiv ostatných ľudí. Ľudia, ktorí s ňou trávia čas vedia, že je tak správna strelená, ničoho sa nebojí, rada riskuje, objavuje nové veci, skrátka berie život s úplnou ľahkosťou tak ako príde. Podľa mňa však málo z nich vie ako sa veľmi rýchlo zmení, keď sa veci v jej živote otočia opačným smerom než si myslela a narobia v jej živote chaos. Zrazu to už nie je pohodová kočka s rozosmiatými modrými očami, z ktorých je každý namäkko. Zrazu to je len obyčajné dievča , ktoré sa dostalo do slepej uličky a nevie ako sa teraz dostať domov. Už niekoľkokrát vo svojom živote urobila voľbu, ktorá ublížila nie len jej,ale aj mnohým ďalším ľuďom a teraz si vybrala opäť. Myslím si, že v žiadnom prípade nie som tá pravá, ktorá by mala súdiť, takže podľa mňa neurobila chybu, ale nechala veci zájsť príliš ďaleko.A tak teraz keď si uvedomila, že asi stratila niečo veľmi vzácne ju to mrzí. Ale ako sa hovorí, asi sa nepočíta a ona sama veľmi dobre vie, že je najvyšší čas zistiť ako sa naozaj veci majú. Tým , že zo strachu riešenie problému odkladá ho len zhoršuje a tým, že orie na dvoch poliach sa do toho problému zamotáva čím ďalej tým viac. Celé to začalo v čase, keď bola zamilovaná a veľa času trávila s chlapcom, ktorý ju ľubil. Potom ju to začalo nudiť a prišli pochybnosti, ale z vlastnej vôle umelo predlžovala život toho vzťahu až do chvíle, kedy sa objavil niekto iný a ona podľahla. Takže prišiel rozchod, a teraz je každý s niekym iným. Lenže človek, pre ktorého obetovala vzťah, ktorý mal budúcnosť na ňu nemá toľko času koľko by chcela a začína jej istota predošlého vzťaho chýbať. Jej bývalý si našiel inú, ktorú vraj miluje a zúfalú Lili, ktorá ho teraz chce späť ignoruje. Napriek tomu, že je to pomotané, dalo by sa to celkom jednoducho vyriešiť ak by tu však nebol posledný háčik. Naša hlavná hrdinka Lili vlastne ani neviem či toho jej podvedeného princa naozaj miluje, alebo sa v nej len ozvala závisť, jej prirodzená majetnickosť a možno sa len cíti opustená.
Opýtala sa ma ako človek vie, že naozaj niekoho miluje.
Zarazilo ma keď sa ma to opýtala, lebo to je asi jediná otázka, na ktorú sa skrátka nedá odpovedať. Ano každý vie, že vtedy človeka nadnášaju motýle množiace sa v jeho žalúdku a nedokážete myslieť na nič iné, len na to kedy sa zase uvidia. Ale vedela som, že to nestačí. Tak som jej povedala, že si už odpovedala zrejme sama práve tým, že sa ma na to opýtala. Človek , ktorý naozaj toho druhého miluje nekladie otázky druhým ľuďom ani sám sebe. Ten kto miluje to hlavne tomu druhému dokazuje. Zabudne na to zlé čo bolo a snaží sa to napraviť. Nevadí mu, keď sú spolu stále a prekoná aj to keď spolu nemôžu byť vôbec.Ten kto miluje urobí všetko preto, aby bol s milovanou osobou a nestráca čas tým, že pochybuje či to má ešte vôbec zmysel. Na čo sa takto trápiť? Raz to buď človek cíti alebo nie. Takže ak stále miluje mala by zabojovať. Ak už nemiluje on mala by ho nechať ísť. A ak ho nemiluje ona mala by zabudnúť a ísť ďalej, aby sa viac ani jeden z nich netrápil. Napriek tomu, že neznáša keď ju zdravo a pravdivo kritizujem robím to znovu, lebo verím, že možno vstúpi sama do seba a nájde konečne z tej slepej uličky cestu späť.
