Zdá sa mi, že dnes už takmer nikto nepremýšla tak ako ja. Všetci ako keby pod nátlakom okolitého sveta prestali bojovať za svoje túžby a kvôli dobrému pocitu, že sú v tejto ´´hroznej kríze´´ zamestnaní a zarábajú sa ulakomili na svojom vlastnom šťastí. Všetci len nariekajú ako je v dnešnej dobe ťažké zohnať prácu, ako môže byť človek šťastný a vďačný za každú možnosť pracovať a ako sa treba uskromňovať v nárokoch a požiadavkách. Veď vlastne stále zabúdam, že sme sa všetci narodili na to, aby sme robili to, čo nás nijako nenapĺňa, aby sme sa za každý prašivý cent išli uštvať pre niekoho,komu na nás záleží menej než na špinavej handre a napokon, aby sme venovali všetok svoj čas práci, vďaka ktorej upadáme do depresií namiesto toho ,aby sme si vychutnávali život s našimi blízkymi. Technik, ktorý sa miluje babrať v elektrine servíruje hladným ľuďom hamburgery vo fastfoode. Žena, ktorá dýcha keď maľuje nekreslí obrazy, ale upratuje byty cudzích ľudí. A dievča, ktoré prišlo na svet, aby dávalo svoje myšlienky a kreativitu na papier tvrdo pracuje v špinavej fabrike.Tak, až takto sme klesli. Okrádame samých seba ,aby sme zaplatili za účty a poplatky, ktoré absolútne nič neznamenajú. Vyprázdňujeme svoje vnútra, aby sme následne zaplnili svoje peňaženky.A na čo je to všetko nakoniec dobré? Všetci do jedného sme v permanentnom strese, sme hysterickí, nasratí na každú maličkosť, nepriateľskí,unavení, smutní, depresívni, absolútne negatívne zmýšľajúci a znudení na smrť už len prežívame zo dňa na deň a nakoniec dúfame len v skorý koniec nášho zúfalstva. Mám dvadsať rokov a práve premýšľam, že celý svoj život som prežila v zúfalstve a depresii. A napriek tomu, že mám v peňaženke pár drobných a na pleciach kopec starostí sa nemienim podielať na tejto celosvetovej honbe za šialeným a nezmyselným vyvražďovaním ľudskej osobnosti. Každý sme prišli na tento svet s nejakým darom a nech si hovorí, kto chce čo chce, každý jedinec je skrátka v niečom jedinečný.Tak prestaňme ničiť naše sny a túžby! Začnime sa budiť do každého rána s radosťou , pracujme na sebe, počúvajme svoju inšpiráciu a robme to, čo nám je predurčené. Svet sa nezblázni ak nezaplatíte účet za internet, ani keď Vám vypnú káblovku...nechcem tým povedať, že sa teraz máme všetci vrátiť do jaskyne a všetko nechať tak. Hovorím len, že by sme si mali viacej vážiť seba a možnosti, že môžeme žiť. Práca ani život nemajú byť zúfalým bojom o prežitie, ale snahou o to dokázať, čo sa v nás skutočne skrýva.
Verím, že sa mi to podarí. Nájsť si prácu, ktorá mi nepomôže len prežiť,ale najmä žiť presne podľa mojich predstáv.