Za málo peňazí, málo muziky?

V poslednej dobe sa z ranného vysielania slovenských televízii priam valia hudobné skupiny, známi aj menej známi speváci, ktorí majú spoločné akurát dve veci. Skoro všetci spievajú na playback a ani jednému to nejde. Samozrejme, že je jednoduchšie len postaviť nástroje a tváriť sa, že na ne muzikanti hrajú a spevák akože spieva. Šetria sa náklady, čas na ozvučenie a v niektorých prípadoch aj uši poslucháčov. Dnes ma pobavila skupina Kochanski a najmä pán bubenník, ktorý hral ako naozajstný profík. Paličky držal dvadsať centimetrov nad bubnami a trieskal si hlava nehlava ako sa mu zachcelo. Možno si myslel, že si toho ani nikto nevšimne.Ale občas sa zabúda na to, že ľudia nie sú slepí ani sprostí. Každému, kto si trochu všíma veci okolo seba musí prísť čudné, že hudba síce veselo hrá, ale do kláves nevedie žiadný kábel, A že síce počuť spevákov hlas, ale pri pohľade na jeho tvár vidno, že vôbec nestíha otvárať ústa tak, ako by mal. Naozaj česť výnimkám, akou je napríklad Robo Opatovský. Jeden z mála ma nedávno prekvapil tým, že si trúfol zaspievať na živo a naozaj kvalitne.Asi aj jeden z mála si uvedomuje, že je to jeho povolanie a je to prinajmenšom nefér a trápne ukrývať sa za už hotovú nahrávku.Ostatným to zdá sa vôbec nevadí. Usmejú sa do kamery, zahrajú malé divadlo a spokojne odkráčajú domov.