
Pred rokom mal istý slovenský šachový portál veľké problémy s funkčnosťou a nedalo sa na ňom takmer vôbec hrať, keď mi prišla cez neho výzva či sa nechcem zúčastniť Základného kola 2. Majstrovstiev SR žien v korešpondenčnom šachu. Bolo to pre mňa veľké pokušenie. Ja som súťaživý typ. Ale nerada súťažím, keď sú moje šance mizivé. Rozhodla som sa zúčastniť s cieľom nebyť posledná. Predposledné miesto by k mojej spokojnosti stačilo. Nakoniec sa mi podarilo vybojovať 3. miesto zo 7. No... jedna súperka odstúpila a jednu som porazila v 9. ťahu. Takže to pre mňa bolo skôr 3. miesto z 5.
Hoci totiž hrám šachy celý život, predsa len je to len príležitostne. A neštudovane. My Slováci, ak o tom neviete, máme medzi sebou veľmi dobrých šachistov, aj ženy. Napríklad aj čerstvú, len 8 ročnú vicemajstersku sveta v šachu mládeže do 8 rokov - Eszter Morvay.
Teraz sa do 15. novembra sa musím rozhodnúť, či si znovu zahrať v základnom kole, alebo ísť do finále, kde majú právo sa zúčastniť o.i. všetky ženy/dievčatá s ELO nad 2200!
Možno sa Vám moja dilema nezdá úplne zrejmá, ale v šachu platí, že ak vidíte, že prehrávate, tak zložíte kráľa na znak toho, že si ceníte súpera a nepodceňujete ho - viete, že to vyhrá, keď už má nad vami väčšiu prevahu na šachovnici. To pre mňa znamená, že by som vlastne ani nemala hrať s príliš dobrými hráčkami. Dokonca niektorí veľmi dobrí šachisti s vami ani nebudú hrať, keď im nesiahate ani po členky. No priznajme si, koho baví vyhrávať nad niekým, kto je hlboko hlboko pod ním?! Z toho ani nemáte pocit víťazstva. Tak ako ani ja nemám dobrý pocit z tej výhry na 9 ťahov. Na druhej strane, ja, keď raz hrám, tak hrám do úplného konca, do poslednej figúrky, do posledného možného ťahu. A to, aj keď vidím, že sa to inak neskončí, než mojím matom, tak teda potiahnem, málokedy sa vzdám, nech má súper zadosťučinenie, že mi dáva mat. Možno to nie je správne, ale proste nemôžem hrať inak. Týmto sa všetkým mojim doterajším aj budúcim protihráčom dopredu ospravedlňujem. Ja proste musím hrať až do konca.
Základného kola sa môžu zúčastniť všetky ženy žijúce v SR i Slovenky žijúce v zahraničí bez ohľadu na vek (nuž, možno tam budú aj nejaké ďalšie slovenské Eszter), ale keďže súperky nepoznáte a nevidíte, nemáte až taký pocit zahanbenia, ako keby ste videli, že vás nabilo malé dievčatko (nakoniec komukoľvek z vás môže radiť skúsenejší hráč alebo počítač) :0)
Korešpondenčný šach sa mi voľakedy nechcelo hrať - čakať na lístočky s ťahmi, mať doma neustále rozostavanú šachovnicu... Teraz však sú všetky ťahy zapísané na serveri, takže žiadne lístočky ani emaily, zvyčajne na 10 ťahov máte 50 dní na rozmyslenie (jeden môj zápas končil tak, že mne ostávalo asi tak 5 dní a súperke vyše 400 J). Nesmiete však nepotiahnuť 14 dní - vtedy vám príde výzva, po 21 dňoch ďalšia a po 40 dňoch neťahania automaticky prehráte, aj keby ste mali ešte 400 dní na potiahnutie. Alebo ak vám dôjde čas - aj vtedy prehrávate.
Usporiadateľ súťaže je pokrokový, súťaž má vlastnú pozvánku/aplikáciu na Facebooku , prvé tri hráčky vo finále obdržia vecné ceny. Najlepšia slovenská hráčka získa nomináciu do reprezentačného družstva SR pre korešpondenčnú olympiádu.
Jediná nevýhoda korešpondenčného šachu je, že si musíte pamätať svoju stratégiu. Inak ťaháte z domova, kedy vám to vyhovuje. Samozrejme je povinná výbava internet a počítač (alebo kamaráti, škola, knižnica či kaviareň s počítačmi a internetom). Môžete skúmať ktoré ťahy sú najlepšie, radiť sa s internetom či s kamarátmi alebo nebodaj počítačovými programami.
Takže dúfam, milé ženy a žieňatá, že ak viete hrať šach, tak sa prihlásite a spolu si ho zahráme. Veď šach je nádherná hra a nie je len pre „profesionálov"!
Hrať sa bude prostredníctvom servera ICCF: www.iccf-webchess.com
Štart je 1.12.2010, prihlásiť sa treba do 15.11. na www.korsach.sk