Som jediný človek, ktorému sa svet rúca rovno pred očami? Alebo si to všetko len vymýšľam? Možno nie som jediná, možno je nás viac. Áno, určite je nás mnoho. Mnoho tých, ktorí nerozumejú tomu, čo sa v ich okolí deje.
Nie som jediná, ktorej rodičia sa rozvádzajú a nie som jediná, ktorá si musí zvykať na nových druhov svojich najbližších. Keby ma trápilo len to, bola by som nesmierne šťastná, ale mňa toho trápi viac.
Zamyslím sa nad minulosťou. Mala som šťastné detstvo, úplnú rodinu, na svete bolo všetko dobré. Mala som mnoho priateľov, o ktorých som sa mohla oprieť. Ale teraz, keď sa okolo seba obzriem, nevidím nič, nič, iba prázdno.
Práve teraz vidím prázdny byt, v ktorom bývam s mamou, ktorú mám nadovšetko rada,ale tá je teraz s priateľom. Pýtala sa ma, či môže odísť a ja som jej povedala áno. Veď prečo nie? Ona o ničom nevie, nevidí to prázdno.
Kedysi som mala skutočných priateľov a teraz mám koho? Akurát tak samu seba. Priatelia zmizli a ja neviem kam a prečo. Mnohokrát som sa nad tým zamýšľala, celé hodiny som dumala ,kde sa stala chyba. Možno je chyba vo mne,ale neviem ju nájsť.
Zostali mi už len dvaja priatelia, ale z toho je jedna priateľka na míle odo mňa vzdialená a druhá síce len na pár minút,ale ani tá nepochopí moje trápenie.
Čakám v samote na priateľa, možno ten pochopí, čo sa deje, ale zrazu mi dojde stará známa sms: „Prepáč moja nemôžem prísť, niečo mi do toho prišlo“.
Nikdy mu asi nenapadlo,že ho budem potrebovať tak ako teraz, ale aj on odišiel, niekde sa túla, niečo robí a ja rozmýšľam, čo to môže byť.V hlave mám vír myšlienok o najhorších predstavách, ani ten najväčší vietor by ich nevedel rozfúknuť. Možno len spánok.
Áno, spánok je tá správna odpoveď na všetko. Zaspím a všetky myšlienky zrazu zhasnú, ako svetlo sviečky, ktorú sfúknete. Nerozmýšľam nad ránom, nechcem, aj keď viem, čo sa stane. Prebudím sa sama a znova mi postupne jedna myšlienka za druhou vojdú do hlavy a deň bude pokračovať tak, ako ten pred tým. Znova ma dokáže vykúpiť len všemohúci spánok.
Možno sa to celé jedného dňa zmení, možno zistím, v čom je problém. Potom si už do postele nebudem líhať tak skoro.
Možno...
P.S.: takto som sa cítila pred pol rokom. Teraz je všetko iné... lepšie
