A tie jeho ruky! Má pekné, mužné ruky. To si všimnem na chalanovi akoprvé. Adam je strašne zlatý, trocha hanblivý, ale to sa mi celkom páči. Viem,že býva iba sám s mamou. Otca nikdy nespomína. Píše mi nádherné sms-ky: „Máš krásne vlasy? Kedy ti budem môcť dať prvú pusu do vlasov a ucítiť tvojšampón?“ Nepriznám to, ale som z toho niekedy dosť namäkko. Dnes o piatej samáme stretnúť. Strašne sa teším.
Adam, 17 rokov, študent, Gymnázium Nová Baňa
Život na chvíľu znova začal mať zmysel. Predtým som dni nechalbezcieľne plynúť, nezáležalo mi na nich. Dnes šetrím každú minútu, aby som jumohol stráviť s Evkou. Evka je iná ako ostatné; je strašne milá. Necítim sa prinej ako blbec. Má nádherné vlasy. Padajú jej až na ramená a keď ich presviedča, aby zostali vzadu, strašne rozkošne pohodí hlavou. Vtedy vyzerá ako víla zrozprávky. Pripadá mi neprístupná. Zatiaľ ju nikto nezbalil. Nebude tojednoduché. Už to skúšal aj Tufy z béčky. Ten sa odváži na všetko. Doliezal zaňou dobré dva mesiace, ale nemal šancu. Tak začal chodiť s tou kravou Petrou,tá dá každému. Myslím, že zatiaľ to je na dobrej ceste. Každý deň jubombardujem sms-kami. Dlho som naberal odvahu. Dnes o piatej som ju pozval narande. Súhlasila! Poprosil som ju o jedno cédečko. Ak mi ho prinesie, znamenáto, že jej na mne aspoň trocha záleží.
Róbert, 42 rokov, zástupca vedúceho skladu, Izomat Nová Baňa a známy tiež ako DJ Rob
Najradšej to mám, keď baba leží na boku a jasom za ňou. Tak vidím zadok aj kozy. Z tých ich zadkov sa môžem urobiť ajnadratý. Včera, ako som bol v posilke, jedna pipka natiahnutá do elasťákovrobila mŕtvy ťah. Postavila sa priamo predo mňa. Cvičil som biceps, ako každýdeň. Zrazu sa tá princezná predkloní, začne sa vypúčať, vzdychá akože už-užbude; som sa skoro neudržal a zasunul ho. Keď už je o tom reč, nezasúval somdobrého pol roka. Viem, že Boh každému chlapovi nadelil len dva kýble semena –minieš, končíš. Potom ti nepomôže ani zázračná modrá pilulka. Okolo dvadsiatkysom jeden určite vyprázdnil. Nešetril som seba, ani tie prdelky. Spal som s 52ženami, pre 19 z nich to bolo po prvýkrát. Prvá panna, ktorú som mal, si u mňazabudla nohavičky a odvtedy ich zbieram. Len tie panenské. Zatiaľ ich mám 19úhľadné uložených v skrinke. V ostatom čase tú skrinku otváram na môj vkuspričasto. Nadržaný som jak chovný býk. Diéta mi vôbec nesvedčí. Dávno som sazmieril s predstavou, že svoju zbierku už asi nikdy nerozšírim o ďalší voňavýkúsok a okrúhlu dvadsiatku nedosiahnem. Nie že by som po pannách dáko slintal.Roboty je s tým veľa a tých rečí okolo. Vyplašeno to pozerá, čo sa bude diať,alebo naopak, začne preháňať v snahe skryť rozpaky. To býva obzvlášť trápne.Iný typ zas leží jak zdochnutá treska a čaká kedy si ju našteluješ. Vzrušujúcejak psie hovno. O to mám väčšiu chuť na poriadne šťavnatú, mastnú puču. Ale dákoto nesilím, držím sa kréda: Pravda a láska musia zvíťaziť!
Linda, 33 rokov, učiteľka angličtiny aprekladateľka, Bratislava
Pardon, do tohto príbehu nepatrím. Inak, som vytrvalá a radaesemeskujem. O deviatej večer som už v pyžame. Kde, preboha, je Nová Baňa?Dobre, dobre, už idem.
Eva, 15 rokov, študentka, Stredná združená škola Nová Baňa
Strašne sa teším na Adama. Chcem mu urobiť radosť a priniesť cédečko,ktoré tak dlho zháňa. Zazvonila som u Roba. Je to náš sused.Má povesť, ktorú len tak nevymyslíš. Vraj sa za svojich čias vyspal spolkou mesta. Zvláštne, zdá sa mi to nechutné a príťažlivé zároveň. Je to vôbecmožné, taký pocit?
„Jé, ahoj Evka!“ vyzerá byť dosť prekvapený. Ani sa mu nečudujem. Vživote som mu nezvonila. Otvoril iba v tričku a trenírkach. Nevypadá zle. Akénamakané ruky má.
„Chcela som ťa poprosiť požičať jedno cédečko.“ Prečo rozprávam akopäťročná?
„Jasné, poď ďalej,“ prehodí s nehranou samozrejmosťou a ukazuje rukoudo bytu. „Čo by to malo byť?“ milo sa usmieva.
„H 16.“ vysvetľujem, ako vchádzam do dverí.
„Tak to je kvalitný materiál. Ale tam sú aj sprosté slová!“ zasmeje saa ja s ním.
„Aspoň sa niečomu podučím,“ zavtipkujem tiež.
Prešli sme do izby. To bude asi obývačka. Má tu poriadok a útulne.Celkom ma to prekvapí, čakala som, neviem prečo, taký brloh. Pozorujem ho, akorukami prehŕňa riadnu kopu cédečok. Pripadá mi, napriek svojej povesti, veľmimilý, dokonca niečím, čo neviem definovať, ma priťahuje. Otočí sa, v ruke držíhľadané cédečko a všimne si, že ho pozorujem. Neuhnem pohľadom, priznanie sa bezslov. Podáva mi ten „kvalitný materiál“, prsty sa nám dotkli. Trvá to len oniekoľko sekúnd dlhšie než normálne podanie. Neodtiahla som ruku. Bol v tomtichý súhlas. Urobil krok dopredu a dal mi pusu. Svet sa zrazu zrýchlil.Čo to robí? On ma bozkáva! Prestaň! Ja to nechcem. Prečo sa nebránim?Pevne ma drží. Má také mocné ruky. Krásne sa bozkáva. Vonia. To je strašnepríjemné. Čo to tu robím?
„Prestaň.“ konečne som prehovorila. Znelo to skôr akoby mimochodom.Rozkaz to rozhodne nebol.
Odtrhol ústa od mojich a prekvapene zdvihol hlavu. „Čo sa stalo,Evička?“
„Ja...ja to asi nechcem.“ Podlamujú sa mi kolená.
„Ale veď ani ja to nechcem,“ pritakal a začal mi vyzliekať tričko.Celá horím. Prvý chlap, ktorý uvidel moje prsia. Zíza akoby to bolo preneho tiež prvýkrát. Kde sa naučil takto sa dotýkať? Vyskočím z kože. Došlo mi,že už nemám silu sa vrátiť. Prečo som to nestopla skôr? Kde sa stratila izba?Priestor zmizol. V zábleskoch jasného vedomia cítim jeho pery. Zdá sa, že sarozhodol pobozkať každý milimeter môjho tela. Niektorým častiam sa venujeveľmi, veľmi dôkladne. Potom sa mi znovu stratí. Celé telo sa mi roztopilo vslasti. Zostala jediná myšlienka, ktorá ma spája s prítomnosťou. Držím sa jejako kliešť. Dovolila som rozumu, aby neprestával a opakoval stále dokola: siEva a si tu úplne nahá, si Eva a si tu úplne nahá. Nemala som odvahu poddať satomu úplne. Prenechať emóciám absolútnu nadvládu. Strašne po ňom túžim.Nechápem to. Neprestávaj! Chcem to prežívať čo najdlhšie.
Vnikol do mňa. Petra tvrdila, že to vôbec,ale vôbec nebolí. Pekné keci! Bolelo to, a strašne. Urobila som to len preneho, za to, čo som zažila pred tým. Našťastie, táto fáza netrvala moc dlho.Funel pritom strašidelne, rýchlo sa zadýchal. Párkrát ho myklo, ako keby muvynechalo srdce a odrazu odkväcol na bok vedľa mňa. Nastalo ticho. Nevedelasom, čo urobiť. Cítila som sa trápne. Robo po chvíľke vstal, pozbieral pár vecizo zeme a odišiel bez slova z izby. Počula som ako pustil sprchu.
Ostávam ležať v posteli a premietam si, čo sa vlastne stalo. Už by sommala pomaly aj ísť. Slušnosť mi káže rozlúčiť sa, napadne mi a vôbec minedochádza absurdnosť situácie. Pípanie mobilu preruší moje rozjímanie.Vyskočím k nohaviciam, ktoré sú pohodené uprostred izby a rýchlo ho nájdem.Píše mi Adam: „... Pripadáš mi krásna ako snehová vločka. Dnes sa ťa budem báťdotknúť, aby si sa mi neroztopila.“ a pridal smajlíka. Náhle si uvedomím, žestojím v cudzom byte úplne nahá. Plačem, je mi to všetko tak ľúto. Pripadám sihrozne špinavá. Smrkajúc zbieram svoje veci porozhadzované po zemi. Rýchlo saoblečiem a vypadnem odtiaľto. Kde do prčíč sú moje nohavičky!?
Róbert, 42 rokov, zástupca vedúceho skladu, Izomat Nová Baňa a známy tiež ako DJ Rob
Pravda a láska musia zvíťaziť! Teraz ma napadlo, pravda nemusí nič.Pravda iba je, či nie? Toto by som povedal aj svojmu synovi, kebysi jeho matka nevysúdila zákaz stretávania. Vraj ohrozujem jeho výchovu a sommu zlým vzorom. To povie štetka, ktorá ma podviedla. Ale všetko sa zmení. Ochvíľu bude mať osemnásť a potom sa sám rozhodne, či sa budeme stretávať. Adamje dobrý chlapec. Som na neho hrdý.
Linda, 33 rokov, učiteľka angličtiny aprekladateľka, Bratislava
Prepáčte. Viem, že opakovaný vtip už nie je vtipom. Chcem len povedať,že ja osobne nohavičky nenosím. Dobre, dobre, už idem.
Eva, Adam a zberateľ Róbert
Eva, 15 rokov, študentka, Stredná združená škola Nová Baňa. Nikdy s nikým som to ešte...no, ani pomenovať to neviem. Petra by povedala: „Nikomu nedala.“ Petra, moja spolužiačka, to má už za sebou, a nie raz. Práve chodí (a spáva) s jej štvrtým. Ja by som to nedokázala. Musím ho dobre poznať a hlavne, byť zamilovaná. Čo nie je také jednoduché. Páči sa mi jeden chalan z gympla. Je stále veselý, akoby mal tajný recept na dobrú náladu. Keď sa usmieva, tvoria sa mu také krásne malé jamky pri kútikoch. Pripomína mi malé šteniatko, ktoré máte chuť pohladiť. Aké zábavné šteniatko to je! Keď na mňa vybalí jede z tých jeho vtipov, idem sa zadusiť od smiechu. Ako minule; spustil: „Tento poznáš? ZOO. Nápis na klietke s pštrosmi: Neplašiť, podlaha je betónová!“ Potom sa rehoceme a mám krásny pocit z toho, že sme spolu, že sme dvaja. V tom smiechu počujem, ako mi hovorí: „mám ťa rád, Evka“ a ja sa zasmejem ešte viac, aby som mu odpovedala: „aj ja ťa mám moc rada“.