Po dobrom obede popíjam kávičku a listujem v časopise (akomkoľvek), je tam. Veľavravne sa usmieva z prvej strany. Veľký detail, poloprofil. Kľudne mohol byť aj profil, už ho zvládnem. Dobrovoľne si prečítam dvojstranový rozhovor. Koľko som ich už s ňou čítal? Vtipná, duchaplná, akurátne sebavedomá, ale aj pochybuje o sebe, tiež tak akurát. Nevtieravo prezentuje svoj nadhľad a odstup. Taká rozkošná, vie sa zasmiať aj na sebe. A ako vie zahrať akože roztomilú - blbú, ktorej prepáčite úplne všetko. To ma nauč! Všetci ju máme radi. Adela, tak ju voláme. Kým neprišla, veril som, že pred kamerou sa dokáže presadiť len žena s primerane veľkým hrudníkom a maličkým nosíkom. Adelka dokázala, že to ide aj opačne. Koľkým ženám pomohla viac ako banda školených psychológov?
Večer sa teším na dlhoplánovanú akciu. Trocha meškám, preletím recepciou v napätom očakávaní rovno do stredu diania. Z vedľajšej miestnosti započujem akýsi známy hlas... Odišiel som oveľa skôr. Som prebanášovaný! V duchu si plánujem, že zajtra strávim večer doma a sám. Zapnem si telku a budem sa učiť "tancovať" s Markízou. Zvoní telefón, volajú z poisťovne. Česká poisťovňa má na tento rok výhodné podmienky...
