Posledné mrazivé tam a späť

V izbe je teplučko. Robo naoko zamyslene sedív koženom kresle. Pravda je taká, že je poriadne nasratý. Pokazil sa výrobníkľadu. Z milovania nebude nič! Nemá ho čím schladiť a pri izbovej teplote ho jednoduchonepostaví.
Neverte mu! Občas si do nohavíc hodím pár kúskov ľadu, ale to je všetko. Iba chladím emócie.
Presne takto Róbert súloží - s ľadovým vtákom. Chladí emócie, ako rád hovorí. Dnes sijeho frajerka môže pokojne uvariť kávu a pozvať najlepšiu kamošku na kus rečialebo zohnať baterky do vibrátora alebo oboje. Bude mať totiž voľný večer. Keďto zakúsila prvýkrát, nemyslím ten voľný večer, ale to ľadové v sebe, zažila poveľmi dlhom čase svoj v poradí druhý orgazmus. Odvtedy to s nadšením radívšetkým kamarátkam. Studený vták sa stal dôležitou témou každej kávičkovejstretávky. Dievčatá sa postupne vypracovali na expertky v oblasti chladenia avýroby ľadu. Vymieňali si postupy ako čo najpresnejšie zachladiť na vrcholovúteplotu. Tak to volali, vrcholová teplota. Nie je to jednoduché, treba vedieťkoľko ľadu použiť, dôležité sú spôsob a dĺžka aplikácie. Ľad nesmie byť priamoz výrobníka, musí byť už trocha natopený, ale zasa nie príliš. Hotová veda. Nazačiatku sa prihodilo aj niekoľko nepríjemností, keď dievčatá „tlačili na pílu“a sypali ľad ako v Tescu do chladiacich boxov s morskými rybami. V tom obdobílekári z pohotovosti neveriacky krútili hlavami nad malou epidémiou omrznutých„kapríkov“, ktorá sa šírila počas horúcich letných nocí. Vtedy tiež dievčatádefinitívne zamietli nápad s kryokomorou. Bolo to v tých pionierskych časoch,keď Robova frajerka utekala vymeniť úplne novú mikrovlnku, čo jej mama dala knarodkám, za najnovší typ výrobníka ľadu. A ten je teraz nadobro pokazený.Zbytočné sú výčitky typu: Mohla som aspoň do mrazničky dať pár kociek.

Robo ešte stále sedí. Ešte stále bez nálady. No, odrazu vystrelí z kresla. Odchádzaz tejto prehriatej izby, schmatne kľúče od auta a buchne dverami. Potrebuje savyvetrať, ukľudniť, vlastne - schladiť emócie. V rozčúlení radšej nesadajte zavolant. Mohli by ste ľahko prehliadnuť stop-ku a kamión rútiaci sa po hlavnejceste to nemusí ubrzdiť. Tak ako v Robovom prípade.
To snáď nie! Nerob to! Čo to píšeš? Rozmlátim ti prsty na kašu!
Hrozná havária. Mozog má na kašu! Nie je mŕtvy, jeho srdce sa odmieta vzdať. Chudák, zostal visieť niekde medzi životom a smrťou. Leží na JIS-ke, napojený na umelú ventiláciu. Hadičky, prestupujúce telo zhora aj zdola, vytvárajú krehké spojenie so svetom živých. Snažím savidieť veci z tej lepšej stránky, no obávam sa, že tu to lepšie už nebude.
Prosím, nedovoľ to. Nenechaj ma zomrieť, ešte nie. Ešte aspoň raz, posledný raz...
Otvárajú sa dvere a do izby s jediným pacientom vbiehajú hlasné zvuky chodby nasledované Monikou, mladou lekárkou z Oddelenia intenzívnej starostlivosti. Ak by Robo dokázal vnímať, tak by videlnenápadnú, šedú myšku s drobnými, hnedými očami, s vlasmi neurčitej farby abledučkou pleťou. Je to typ večne uzimenej dievčiny s hemoglobínom osemdesiat apermanentne studenými rukami. Práve v nich drží tácku, kde si starostlivopoukladala to potrebné: sterilnú hadičku, rukavice, tubu s mezokainom.Pacientovi musí vymeniť močový katéter. Podíde k posteli a pokladá táckuna stolík. Zoberie rukavice a pomaly, nenáhlivo si ich naťahuje. Už je zvyknutána ten pocit ľadových rúk, pri vyšetrení ju na to upozorní takmer každýpacient. Snáď to Robovi vadiť nebude, preblesne jej hlavou. Odkrýva nehybneležiaceho pacienta. Do pravej ruky berie hadičku starého katétra, do ľavej „hadicu“. Plynulo potiahne a rýchlo odstráni použitý katéter. Zdá sa jej to, alebo v ľavej ruke pocítila pulzujúciživot? Všetky údy ležia meravo, až na ten pohlavný. Vyrastá a mohutnie. Jepripravený. Nebudem sa rozpisovať o veľkosti a podobných nepodstatných veciach.
Pokojne o tom napíš, to je dôležitá informácia.
Monika prekvapene, bez pohybu drží ten nový vztýčený život v studenej ľavej ruke. Začne opatrne chodiť tam a späť. Skôr podvedome ako úmyselne. Poznáte ten podmienený reflex frajerkinej ruky, keď do nej vložíte tú cennosť? Robovi stačia tri ťahy. Aby sme si rozumeli, jeden ťah je tam a späť. Tri ťahy teda budú: tam a späť, tam a späť, a tretíkrát tam a späť. Hadicou zacuká a gejzír rozkoše dopadne Robovi priamo na tvár. Monike sa zdá, že kútik pacientových úst sa mierne pohol.Nemôže uveriť tomu, čo práve spravila. Nerozumie celkom presne vlastnýmpohnútkam. I tak sa v nej rozlieva zvláštny, hrejivý pocit spokojnosti. Ruky máúplne teplučké. Poteší sa. Prežíva jeden z tých momentov, keď viete, že steaspoň trošíčka prispeli k naplneniu svojho poslania. Pocit, ktorý vám môžesprostredkovať iba nezištná pomoc druhému.
Teraz už môžem. Som pripravený. Odchádzam.
Niečo nie je v poriadku! Mladá lekárkaprepichne pohľadom monitor nad pacientovou hlavou. Tlak je šesťdesiat na štyridsať. Okamžite skríkne na izbovédvere: „Odchádza nám!“ EKG krivka sa vlní stále neochotnejšie, až nakonieczostáva lenivo ležať ako jašter bez Slnka. Je koniec.
To je nádhera! To je predsa... to je Slnko!Toľko krásy, to je ako sto orgazmov naraz. Vďaka, pisálek... vďaka za všetko.Dozriem na teba.