To o čom chcem písať je v prvom rade z vlastnej osobnej skúsenosti, ale aj z pozorovania života manželov v mojom okolí, známych aj mne neznámych, ale odpozorovaných chýb vo vzťahoch medzi manželmi – kresťanmi. Teda nezaoberám sa vzťahmi medzi manželmi neveriacimi, ale iba výlučne veriacimi, teda tými, ktorí by mali ísť príkladom pre neveriacich (ale aj veriacich) manželov. No je nutné uviesť, že aj kresťan je len človek s takými istými vlastnosťami ako neveriaci, iba by mal mať tzv. väčšiu sebareflexiu.
Do manželstva vstupujeme pred oltárom a vzájomne si sľubujeme vernosť, lásku a prijatie deti, ako dar od Boha, čo aj nakoniec prísahou potvrdíme. Toto je obrad, ktorý sa výrazne líši od obradu na úrade. To je nutné si zvlášť uvedomiť. Obradom v kostole je sám Boh naším svedkom a teda každý krok manželov v budúcnosti je pod prísnym dohľadom nášho svedka - Boha. Už neexistuje žiadna výhovorka na toho druhého. Ja sám(a) nesiem zodpovednosť za náš vzťah. Viem, že sa nevyhneme hádkam, rozdielnym názorom a problémom s alkoholom, gamblerstvom, či iným nerestiam. Manželstvo však už navždy bude neustálym prispôsobovaním sa druhému partnerovi, postupným a neustálym ustupovaním z vlastných názorov a nekonečným zmierovaním sa. Časom sa však bude vyskytovať týchto problémov menej a menej. Ak manželia postavia na prvé miesto lásku v mene, ktorej vstúpili do zväzku, tak ten čas vzájomného zbližovania bude omnoho kratší.
1. Prvé pokrytectvo manželky.
Manželovi sa prestalo dariť v práci a začal piť. Stal sa z neho alkoholik a v manželstve sa to prejavilo narušením vzťahu až do vzájomného odlúčenia. Manžel sa odsťahoval k svojim rodičom. No rozhodol sa odísť na protialkoholické liečenie. Po 10 týždňoch sa vrátil, ale manželka ho neprijala so slovami: „Neverím ti, že si vyliečený.“ Prvá obrovská chyba manželky (prvé pokrytectvo). Nepodala manželovi tak dôležitú oporu a neprejavila k nemu svoju lásku. V kostole však bez obáv chodí na sv. prijímanie. Je na veľké pohoršenie predovšetkým pre svoje deti, ktoré tak vidia v matke kresťanku, ktorá svojou veľkou pobožnosťou pred ľuďmi ukazuje inú tvár v spoločnosti a inú tvár v rodine. Vyvoláva tak obrovský zmätok v hlavách svojich detí. Čo je však horšie ide veľmi zlým príkladom svojim deťom, za ktoré nesie vo výchove veľkú zodpovednosť. Manžel pod vplyvom odmietnutia skutočne znova padne a vráti sa na cestu alkoholika. Manželka víťazoslávne všetkým rozpráva akú mala pravdu, keď ho odmietla. Druhé pokrytectvo manželky. Neuvedomila si, že príčinou druhého pádu manžela je ona sama. Manžel sa znova pokúsi o liečenie. Využije však iné zariadenie, omnoho prísnejšie s pravidelným sedením s psychológom a iným špecialistom. Výsledkom liečenia je skutočná veľká zmena v myslení manžela a veľké odhodlanie napraviť čo pokazil. Manželka však znova odmieta jeho snahu a úsilie začleniť sa do rodiny pod zámienkou, že deti ho ešte neprijali. Tretia chyba a pokrytectvo manželky. Neuvedomila si, že manžel je prvý pred deťmi. Deti sú vždy až na druhom mieste v rodine. Vernosť prisahala manželovi a nie deťom. Manželka však aj naďalej pristupuje k sv. prijímaniu. Deti tak dostávajú ďalšiu ranu zlej výchovy a príkladu ako sa zachovať, až podobná situácia sa v budúcnosti môže vyskytnúť v ich rodine.
Otázka č. 1: Môžem sa ja ako cudzí človek zamiešať do ich vzťahu a napr. ísť porozprávať sa s manželkou a vysvetliť jej akú chybu robí?
Otázka č. 2.: Kto by teda mal pomôcť týmto manželom a vysvetliť kresťanský postoj v ich vzájomnom vzťahu?
Otázka č. 3.: Je vôbec moje zmýšľanie o riešení tohto vzťahu z kresťanského hľadiska správne?
Záver: Tento príbeh je skutočný a mne veľmi dobre známy. Poznám túto rodinu celú dlhú dobu (poznáme sa navzájom) a sledujem ich správanie, no zatiaľ som nepodnikol žiadne kroky. To, že som nazval manželku pokrytcom je mi zrejme z jej pre mňa nepochopiteľného správania, ako hlboko veriacej kresťanky. Postavil som sa v tomto článku do úlohy sudca, ktorý už vydal rozsudok, čo si plne uvedomujem, a preto prosím o váš názor.
