Momentálne dozrievajú u nás pod Tatrami letné jabĺčka priesvitné. Keďže jabloň zarodila bohato, napadlo mi urobiť reparát s varením džemu. Vlani sa jablkový džem nepodaril... možno by som sa chcela vyhovoriť na všeličo, ale čestne priznávam, že ja som neskoro zbadala, ako rýchlo hustne. Po ochladení sa už nedal natierať na chlebík, nedal sa ani lyžičkou nabrať, nožom sa tiež ťažko krájal. Skončil síce v koláči, ale vtedy som si povedala, že jablkový džem nie je pre mňa...
Ja som mienila, jabloň zmenila. Nasadila takú bohatú úrodu, že by bol hriech nespracovať žlto-zelenkavé plody.
Keďže som vlani ani nemala snahu si zapamätať recept, zavolala som oň susede Libuške. Jasne že, mobilom. Úžasné žieňa ma však zastavilo a navrhlo stretnúť sa pri plote. Tak ku mne prišiel znovu recept na jablkový džem z priesvitných letných ponad plot. Ten plot je super nedeliaci - stretneme sa totiž pri ňom skoro ráno, keď si chceme poklebetiť skôr, ako sa celé naše domy zobudia do dňa, alebo občas si pri ňom vypijeme kávičku - každá zo svojej strany, ale spolu, alebo si čo-to podáme, alebo si len tak krásne žensky porozprávame...
Teraz prišiel cez plot recept úplne jednoduchý, až som nechápala, čo som na ňom mohla vlani pokaziť. Jediná podmienka bola na odrodu jabĺk - musia to byť letné jabĺčka, ktoré už pri dozrievaní múčnatejú. Keďže naša jablonka túto podmienku spĺňala, mohla som sa pustiť do roboty. Nooo, robota to ani nebola. Bola to zábavka jablková. Tak!
RECEPT NA JABLKOVÝ DŽEM OD LIBUŠKY:
4 litre na tenké plátky nakrájaných letných jabĺčok, 1 kilogram cukru, 1 deciliter octu. Postup: nakrájané jabĺčka som dala do hlbokého plechu na pečenie, presypala cukrom a nechala rozpúšťať vo vlastnej šťave. Podľa Libušky mali takto jablká s cukrom podriemkávať 24 hodín, ale ja som nemala toľko času, tak som sa rozhodla, že to skrátim asi na desať hodín. Potom som ich tak ako boli, dala aj s plechom na sporák a pomaly varila. Asi po dvadsiatich minútach som sa od sporáku ani nehla, lebo jabĺčka sa už podobali na džem a lepili sa na plech. Vtedy som do nich vliala ocot, dobre zamiešala, chvíľku povarila a prišla skúška správnosti. Trochu som z vriaceho džemu nabrala na malý tanierik, nechala vychladnúť a obrátila ho hore nohami - teda nie naozaj hore nohami, ale ženy rozumejú, však? Džem sa na tanieriku udržal!!! Bol skvelý... Tak som ho rýchlo, kým si to nerozmyslí a stuhne ako vlani, naložila do teplých sklenených a čistučkých pohárov, zaviečkovala a uložila do deky i pod vankúše na gauč, nech sa do rána pomaly schladí.
Samozrejme, trochu z neho som si nechala na koštovku hneď večer, kedy som džem varila. Jedno, že bolo desať hodín - koštovka je koštovka a taký fajnučký jablkový džem na maslovom rožku mňamka nebeská.
Pridaná hodnota jablkového džemu?
Po prvé: kedykoľvek ho znovu budem variť či jesť, vyšlem vďaku mojej susedke Libuške. Je fakt super. Či navalí sneh, či vytopí v noci dom, či zarodí jabloň, či potrebujem pomoc, či len tak sa trochu vyplakať, alebo si poklebetiť, Libuška je TU. A ak treba, zapojí do susedských aktivít aj svojho Duška. Mať takýchto susedovcov je POKLAD milený.
Po druhé: pridanú hodnotu džemu vidím aj v tom, že priesvitné letné sú vraj starou odrodou pôvodom z Pobaltia, vydržia aj poriadne podtatranské mrazy. Tá naša jablonka ich už vydržala viac ako štyridsať zím, a to teda bývajú poriadne mrazy! Teplomer sa krúti často v januári i februári okolo mínus tridsať. Statočná jablonka, ktorá naplno zarodí každý druhý rok. Tento rok je ten druhý.
Po tretie: niekoľko šupiek z jabĺk poslúžilo ako základ nápoja do horúceho dňa. Spolu s lístkami mäty ananásovej i klasickej a s celou škoricou sa skamarátili v studenej vode v džbáne.
Po štvrté: info pre mužov, ak sa dočítali až sem - recept som písala ženským štýlom, preto sú v ňom výrazy ako trochu, chvíľku, asi... Ženy vedia. Intuícia, a nielen kuchynská, je im veľmi blízka.
