Hlavné postavy príbehu sú reálne bytosti a mamina súhlasila so zverejnením príbehu i s vlastnými menami. Takže predstavujem maminku Viktóriu a syna Dodka. S Viktóriou sme sa spoznali na mojich etikoterapeutických ČAROkruhoch, o Dodkovi som vedela len sprostredkovane. Do jeho horoskopu sme nazreli pred niekoľkými rokmi krátko s tým, aké dary i neukončenia svojho rodu si priniesol na tento svet.
Keďže bol malý a žiadne „výzvy“ života neriešil, niektoré informácie z horoskopu sme nechali na neskôr. To neskôr sa ukázalo, keď chlapec začal chodiť do školy. Má v nej svoj svet, podľa pani učiteľky je pomalý. A pani učiteľka kričí. Nielen na Dodka, ale vraj na všetky deti.
Horoskop naznačuje, že chlapec má v sebe veľkú múdrosť, veľké dary rozumu i srdca, všetko prepojené na zdravie. V oblasti vzdelávania však aj veľa neukončení z rodu, veľa zranení. Pod neukončeniami možno rozumieť všetko to, s čím sa borili jeho predkovia, on sám vo svojej dávnej histórii, no situácie ostali nevyriešené alebo len málo uvoľnené. Tak si ich „podávame“ z jedného zrodenia do ďalšieho, idú v rode ako „osobné dedičstvo“ od človeka k človeku až potiaľ, kým niekto z rodu situáciu pochopí a ukončí.
Dodko si priniesol schopnosť učiť sa cez vlastnú skúsenosť, ale súčasne uvoľňovať odpor a naučiť sa ostať v pokoji, neutekať od problémov. Povedala som Viktórii, že všetko toto výrazne môže ovplyvniť jeho zdravie, že vzdelávanie a všetko to, čo sa okolo naberania vedomostí a nielen školských, môže diať, priamo súvisí s Dodkovým zdravím.
Mamina sa začala smiať. Vraj už chápe, prečo je jej syn zdravý. Posledný rok ide dokonca celkom bez chorôb, hoci predtým bol chorľavý, astmatický. Vysvetlila, že odvtedy, ako chodila na ČAROkruhy, kde sme sa učili etikoterapeutické zručnosti, každý večer robia spolu nahlas hoo ponopono, modlitbu lásky a odpustenia. Ako rozprávočku pred spaním. Dokonca chlapec túto modlitbu prijal za svoju a každý večer on maminu nabáda, aby si ju spolu povedali.
Keď sa objavila v ich živote ukričaná pani učiteľka, robia hoo ponopono v predstave s ňou a chlapec zázračne vyzdravel. Viktória sa smiala RAdosťou, ja som nevedela od RAdosti po našom rozhovore zaspať. Zázraky sa dejú a sú dôsledkami toho, ako žijeme, aký postoj máme k životu.
Viem, že náhody neexistujú, celý život, celý svet má svoje zákonitosti, a tak aj Viktória si vybrala z etikoterapeutických stretnutí a zručností presne to, čo cítila jej duša, že je pre ňu, pre jej rodinu najlepšie. Cez hoo ponopono uvoľňovali/uvoľňujú s Dodkom presne tie napätia, ktoré si chlapča donieslo do života ako svoje neukončenia, výzvy na svoj osobný rast. Vďaka múdrosti svojej maminy cez denno-denné odpúšťanie a vďaku chlapec ide do zdravia. Je to jeho cesta, jeho najlepšia osobná cesta.
xxx
MILUJEM HOO PONOPONO, milujem jeho silu, možností a ďakujem i za to, že mi ukázalo na príbehu Viktórie a Dodka svoje - na prvý pohľad spletité chodníčky - a hlbokú hĺbku, do ktorej s ním možno ísť.
Deň po rozhovore o Dodkovom horoskope mi Viktória napísala: „Veľmi sa teším, pretože mi ešte veľa podocvakávalo z nášho rozhovoru aj vo vzťahu k Dodkovi, aj k Igorovi (partnerovi, dokladám), aj k samej sebe, k našim predkom. Teraz už viem, čo ešte treba čistiť, a nie je toho málo. Čaká nás veľa práce, ale celkom sa teším, pretože cítim, že sa deje niečo veľké a krásne. Keď sa u nás niečo v rodine porieši, cítiť ľahkosť a úžasnú harmóniu. Vtedy viem, že je dobre.“
Dodávam – život dáva odpovede, ako a čo robíme správne. Ak máme dobré vzťahy so všetkými i všetkým okolo seba, aj so sebou samým, život nám odpovedá vnútornou RAdosťou, pokojom a šťastím. Ak sme v spojení, teda v láske, so všetkými vo svete a, samozrejme, v rodine, sme v šťastí.
Viktória potvrdzuje: „Teším sa, že máme možnosť s pracovať s etikoterapeutickými zručnosťami... je to také jednoduché a taaaaké účinné, takú mám veľkúúúú RAdosť. Ďakujem, že sme prostredníctvom úžasných rozhovorov mali možnosť nahliadnuť sami do seba a uvedomiť si mnohé v živote. Aj vďaka tomu si vytvárame harmóniu v našej rodinke.“