Damanhur a môj čas v ňom najmä cez podzemný chrám, labyrinty a špirály

S Damanhurom som sa zoznámila pre niekoľkými rokmi na priateľovej prednáška. Už vtedy ma na fotografiách očarili najmä priestory podzemného Chrámu ľudskosti s jeho maľbami a sochami s tým, že tam raz pôjdem.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

To raz sa tohto leta premenilo na realitu. S malou skupinkou priateľov som odcestovala do Talianska, aby som v horách asi päťdesiat kilometrov od Turína, mesta mágov, navštívila komplex komunít a trochu nahliadla do života ich obyvateľov.

Rozhovor s Condorom, jedným zo zakladateľov Damanhuru. Zasadol s nami za stôl a vznikol nápad, že 17. a 18. augusta príde na Moravu a urobí dve stretnutia - prednášky.
Rozhovor s Condorom, jedným zo zakladateľov Damanhuru. Zasadol s nami za stôl a vznikol nápad, že 17. a 18. augusta príde na Moravu a urobí dve stretnutia - prednášky. (zdroj: SARITA)

Osobné vnímanie Mesta Svetla a jeho podnetov

V Damanhure sme boli jednou z mála organizovaných skupín zo Slovenska a Damanhurčania nám pripravili taký program, aby nás zoznámili so všetkým, čo nás mohlo potešiť. Čakali nás nielen prehliadky a meditácie v priestoroch Damanhuru, ale aj odborné prednášky (napríklad spirituálna fyzika), dve stretnutia a rozhovory s Condorom, jedným zo zakladateľov Damanhuru, a možnosť spoznať iné alternatívne spôsoby návratu do zdravia cez tzv. selficu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Naša malá skupinka v Damanhure s Condorom, jedným zo zakladateľov Mesta Svetla (druhý vpravo) a s Argonautou (v strede s klobúkom), ktorá vie po česky a veľa nám o živote v Damanhure porozprávala. Na foto chýba ešte jedna účastníčka zájazdu - Janka Kasanická, ktorá fotila.
Naša malá skupinka v Damanhure s Condorom, jedným zo zakladateľov Mesta Svetla (druhý vpravo) a s Argonautou (v strede s klobúkom), ktorá vie po česky a veľa nám o živote v Damanhure porozprávala. Na foto chýba ešte jedna účastníčka zájazdu - Janka Kasanická, ktorá fotila. (zdroj: JANKA KASANICKÁ)

Mňa okrem podzemného chrámu úplne očarili labyrinty a špirály. Meditácie v nich boli poriadnym stíšením s rozpoznávaním pravdy o sebe samej. V labyrinte i v špirálach vybudovaných z kameňov boli miesta, ktoré som prechádzala s úsmevom, niekde so slzami, ale aj s prekvapením, že to, čo som urobila pri chôdzi v labyrinte robievam i v živote. Napríklad prehliadla som niektoré ich časti a návrat k nim už bol komplikovanejší, alebo som bola v jednej časti labyrintu zameraná na svoju osobnú bolesť a nevidela som možnosť ísť do špirály radosti, alebo pri pohľade do očí niektorých sôch mi prichádzali na um spomienky buď z ranného detstva či z hlbšej histórie môjho rodu.

SkryťVypnúť reklamu
Keď som sa zamotala v špirálach, táto soška mi dala najavo, že niečo je inak.
Keď som sa zamotala v špirálach, táto soška mi dala najavo, že niečo je inak. (zdroj: SARITA)
Očarilo ma množstvo špirál a meditačné možnosti v nich.
Očarilo ma množstvo špirál a meditačné možnosti v nich. (zdroj: SARITA)

Pre mňa mnohé špirály boli aj o harmonizácii vnútornej ženy a vnútorného muža – podotýkam, že všetko toto boli moje osobné pocity.

 Miesto chrámu hľadal vo svete, našiel ho doma

Zakladateľom Damanhuru, Mesta Svetla, je Oberto Airaudi, nazývaný Falco, ktorý mal vraj od detstva víziu zriadiť silné silové miesto v komunitnom režime, kde by sa spájali mnohé mysliteľské, vedomostné a náboženské smery pre podporu ľudskosti sveta. Takéto miesto hľadal v mnohých krajinách, nakoniec ho „objavil“ neďaleko svojej rodnej dedinky na severe Talianska. Mnohými meraniami sa utvrdil spoločne s priateľmi v tom, že priestor, ktorý vybral pre zrod Damanhuru, je naozaj nezvyčajným a krížia sa v ňom silné energetické línie.

SkryťVypnúť reklamu

Falco dokázal nadchnúť pre svoju myšlienku mnohých, a tak v roku 1975 začali pod zemou v skalách vlastnými rukami budovať Chrám ľudskosti. Nádherný chrám s množstvom symbolických malieb, sôch, chodieb i chodbičiek, kruhových miestností i maličkých miestnôstiek, sklenených vitrážových okienok, dlažieb plných symbolov... Chrám – svätyňa je výsledkom ľudskej tvorivosti i sily, krásy, umenia, spojenia živlov tak, že prezentuje nielen históriu Zeme, ale i biblické príbehy a ezoterické poznanie.

Kruhové kresby, symboly, mandaly, špirály, sochy... aj toto všetko sme našli v podzemnom Chráme ľudskosti.
Kruhové kresby, symboly, mandaly, špirály, sochy... aj toto všetko sme našli v podzemnom Chráme ľudskosti. (zdroj: ARCHÍV)

Osobne ma zaujalo mnoho malieb, sôch, miestností práve cez to, čo symbolizovali. Mnohé symboly boli pre mňa také silné, že som veľakrát so zimomriavkami a so slzami v očiach pred nimi v úžase stála. Vývoj ľudstva od narodenia cez rôzne vývojové stupne bol napríklad súčasťou dlažby v jednom z kruhových priestorov chrámu. Posledný obraz mi ostal hlboko v pamäti: stará žena – vedma hrá šach so svojou mladšou verziou a vyhráva. Múdrosť staroby, ktorá už vie.

SkryťVypnúť reklamu

Ďalším pre mňa veľmi zaujímavým priestorom bola kruhová miestnosť, ktorú sám popísal, pokreslil, vyznačil rôznymi symbolmi práve Falco. Už pri prvej prehliadke chrámu ma očarila nielen preto, že som na jej stenách vnímala mnohé z histórie ľudstva cez náboženské symboly a názvy, ale pocitovo to bola miestnosť, kde som si uvedomovala vnútorné chvenie z blízkosti niečoho dôverne známeho. Tento pocit sa znásobil pri druhej návšteve miestnosti, keď sme v nej mali vedenú i voľnú meditáciu. Silný zážitok.

Kruhová miestnosť, ktorú celú pomaľoval, popísal... Falco, zakladateľ Damanhuru, bola pre mňa jednou z najsilnejších, kde sme meditovali.
Kruhová miestnosť, ktorú celú pomaľoval, popísal... Falco, zakladateľ Damanhuru, bola pre mňa jednou z najsilnejších, kde sme meditovali. (zdroj: ARCHÍV)

Podobne silným zážitkom bola aj návšteva zrkadlovej miestnosti chrámu. Keď sme sa v jej strede posadili, na stenách okolo som sa videla bez toho, aby som musela urobiť akýkoľvek pohyb, z každej strany, aj zozadu. Keď nám sprievodkyňa rozozvučala gong, jeho zvuk povznášal do výšin.

Prosím, toto všetko sa dialo v chráme vytesanom do skál hlboko do kopca asi tridsať až štyridsať metrov pod zemou. Keď vraj prišli do chrámu talianski úradníci preveriť, či je bezpečný pre pobyt ľudí v ňom, meraniami zistili, že je osemkrát bezpečnejší ako ktorákoľvek iná stavba v krajine.

Podzemný chrám, teda niektoré jeho časti, sú prístupné verejnosti od roku 1997. V chráme sú aj jednotlivé sály zasvätené štyrom živlom – vzduchu, vode, zemi a ohňu. 

Veľa - veľa zelene, kvetov, stromov, prírodných zákutí... aj o tom bol Damanhur. S priateľkou sme sa v nich rady "zašívali".
Veľa - veľa zelene, kvetov, stromov, prírodných zákutí... aj o tom bol Damanhur. S priateľkou sme sa v nich rady "zašívali".  (zdroj: GABIKA)

Citujem ešte Davida Sulíka, ktorý bol s nami na damanhurskej expedícii a niektoré časti chrámu opísal takto: „Je tu aj sála gúľ, ktorá je vlastne alchymistickým laboratóriom. Je celá vyložená plátkami 24-karátového zlata. Prostredníctvom gúľ, ktoré umožňujú bezprostredný prístup k synchronickým líniám, možno mať prístup k intelektu každej ľudskej rasy, ktorá obýva Zem. Damanhurci to využívajú na vysielanie pozitívnej energie na vytvorenie harmonického spolužitia národov a na dosiahnutie rovnováhy, ktorá by umožnila evolúciu celého ľudstva. V alchymistickom laboratóriu sú kryštály, planetárne mapy, selfické zariadenia. Vo veľkých sklenených guliach sú aj rôzne alchymistické farebné tinktúry, ktoré sa používajú ako monitory. Pomocou nich je vraj možné udržiavať kontakt s osobou cestujúcou v čase (opticky aj akusticky).“

Damanhurské komunity sa usilujú žiť v sebestačnosti

Časť jedného dňa v Meste Svetla sme venovali aj návšteve obchodného damanhurského centra, kde nám oči prechádzali nad množstvom nádherných šperkov a veruže takmer každý z nás odišiel s malým balíčkom. Väčšinou nás oslovili rôzne náramky z medi, netradičné kyvadlá či drobné spomienkové predmety a magnetky s damanhurskymi symbolmi. 

Deň potom pokračoval návštevou komunitných centier roztrúsených po kopcoch okolo Chrámu Ľudskosti. Trochu sme ponazerali do domácností, podozvedali sa čo-to z ich životov a osobných príbehoch...

Vodné nádrže, jazierka plné rýb ozdobené keramikou sú tiež súčasťou Mesta Svetla.
Vodné nádrže, jazierka plné rýb ozdobené keramikou sú tiež súčasťou Mesta Svetla. (zdroj: SARITA)

Cez obed som si odbehla na selfi liečenie jednotlivých orgánov do zaujímavého zariadenia, pripomínajúceho scifi film. Ďalšou možnosťou bolo aj selfi sedenie s omladzujúcim účinkom. S úsmevom som si uvedomila, že všetky ženy, ktoré sme v Damanhure stretli, boli nádherné so žiariacou pokožkou a takmer bez vrások. Žeby selfi prístroj? Možno... no viac sa prikláňam k tomu, že žijú svoj spokojný a pokojný život v komunitách ich srdcu blízkych. Tzn. v komunitách, ktoré majú rovnaké záujmy, idú v jednom spoločnom prúde a žijú pre spojenie s dobrom a láskou. V Damanhure žije momentálne v komunitách okolo päťsto ľudí z celého sveta, z toho je do stovky detí.

Selfica plná medi, rovnako tak boli z medi a so špirálami aj liečivé šperky či kyvadlá.
Selfica plná medi, rovnako tak boli z medi a so špirálami aj liečivé šperky či kyvadlá. (zdroj: SARITA)

Všetky komunitné centra sa usilujú žiť sebestačným životom, pričom každé centrum sa zaoberá nejakou svojou špecifickou činnosťou. V jednom napríklad robili výskumy v stavebníctve, a tak sme boli navštíviť dom na „stračej nôžke", dom v stromoch či domy zo slamy či hliny.

Návšteva v komunitnom centre, ktoré sa venuje stavebníctvu - domček z hliny.
Návšteva v komunitnom centre, ktoré sa venuje stavebníctvu - domček z hliny. (zdroj: SARITA)

V inom – agrokomunitnom centre nám pripravili fantastickú večeru s niekoľkými chodmi z potravín takmer všetkými vyrobenými na farme. V ďalšom som ochutnali fantastické pizze, u mňa zabodovala vegetariánska s kúskami jabĺk a vlašskými orechmi.

Damanhur má vlastnú menu, vlastné pravidlá spolužitia, vlastné školy, svätyne, obradné priestory. Na čele Mesta Svetla stojí akási rada starších. Damanhurčania sú majstrami vo výrobe nádhernej keramiky, šperkov, sklárskych výrobkov... Umenie a tvorivosť majú v meste dôležité miesto, hovoria o spojení človeka s prírodou. V Posvätnom lese som i ja vnímala hlboké spojenie so stromami, dokonca som mala pocit, že cez damanhurské stromy sa spájam so všetkými stromami sveta. Aj so svojou milovanou starou jabloňou v našej záhrade. Spoločenstvo stromov sa mi ukázalo v plnej kráse.

Otvorený chrám s množstvom stĺpov,sošiek, sôch...
Otvorený chrám s množstvom stĺpov,sošiek, sôch... (zdroj: JANKA KASANICKÁ)

Spev stromov bol jahôdkou na torte poznávania Damanhuru

Prechádzka po obrovskom labyrinte mi trvala viac ako hodinu a mala veľa osobných príbehov, zastavení, wau efektov, úsmevov i sĺz. Silná meditácia. Podobné pocity sa vynorili aj v meditačnej ženskej širále i v špirále zdravia, ktorá bola viac mužská s kráľovským kreslom z kameňa v jej centre. Celý deň zaraďujem do katergórie špiráloidných - špirály v rôznych podobách, veľkostiach i sile ma sprevádzali celý deň.

Jahôdkou na celom dni však bol spev stromov v Posvätnom lese. Počula som spievať dub i brezu! Dub spieval mocne, breza jemne žensky. Keď som sa rukou dotkla duba, zmenil melódiu - vraj sa naladil na mňa. Keď sa ho dotkol nejaký muž, znel celkom inak. Hotový koncert! Veľké emócie!

Spev stromov sme počúvali cez jednoduchý prístroj, ktorého zostrojenie bolo mužom v skupinke hneď jasné, mne stačilo počúvať to, čo prístroj hlasno prenášal cez spojenie elektródami od koreňov k listom. Sprievodkyňa nám povedala, že už skúšali zapojiť do koncertu cez niekoľko prístrojov viacero stromov, a to bol len koncert!

Pohľad z kopca, na ktorom leží Damanhur do krajiny.
Pohľad z kopca, na ktorom leží Damanhur do krajiny. (zdroj: SARITA)

Veľké ďakujem za čas strávený v Damanhure

Som nesmierne vďačná celej našej skupinke študijno-ozdravného pobytu v Damanhure za to, ako sme spolu pobyt dali. Na začiatku sedem neznámych ľudí, na konci pobytu sedem priateľov, ktorí si plánujú ďalšie stretnutia a cesty za hranice všedných dní. Na začiatku nás spojil záujem o spoznanie komunitného života blízko Turína a objavovanie krásy podzemného chrámu i čaro labyrintov či meditačných špirál. Po pobyte sa objavili aj ďalšie možnosti spoznávania zaujímavých miest našej planéty. 

V skupinke sme boli dve osôbky zachytavajúce len čo-to z angličtiny, a tak veľmi oceňujem ochotu i schopnosti našich spolupútnikov, ktorí sa vždy pohotovo pustili do prekladov. Kto z nich bol blízko pri nás, prekladal. Úplne spontánne a prirodzene. Najmä odborné prednášky nám prekladal Richard. Bol perfektný! S ľahkosťou a bohatou slovnou zásobou nám priblížil všetko, čo sme potrebovali vedieť. Naozaj kráľovský preklad. 

S Jankou Kasanickou, mladou dámou, náš pobyt v Taliansku bol prvým dlhším spoločným pobytom. Cítila som sa s ňou perfektne. Dokonca sme dostali otázku, či sme mama s dcérou. Možno sme niekedy v hlbokej osobnej histórii v takomto vzťahu boli, teraz sú z nás priateľky na jednej vlne. Ešte prezradím, že Janka zaujala svojimi textilnými maľbami na sukniach i tričkách a možno sa črtá spolupráca Damanhur – Liptov.

Janka Kasanická (vpravo) v rozhovore s Argonautou o svojej maľovanej sukni a maľbách na textil.
Janka Kasanická (vpravo) v rozhovore s Argonautou o svojej maľovanej sukni a maľbách na textil. (zdroj: SARITA)

PS: Argonauta organizuje na Morave 17. a 18. augusta dve poldenné stretnutia s Condorom, jedným zo zakladateľov Damanhuru s tým, že Condor by sa rád zameral v prednáškach a cvičeniach na uvoľnenie, harmonizáciu čakier a viac by sa venoval tretej a štvrtej čakre, teda solárnemu plexu a srdiečku. Po doladení programu bude viac info na sociálnej sieti. 

DagmaRA Sarita Poliaková

DagmaRA Sarita Poliaková

Bloger 
  • Počet článkov:  312
  •  | 
  • Páči sa:  26x

Slnečné znamenie Strelec mi zasvietilo pri narodení do šťastného a tvorivého života, o ktorom môžem už teraz v jeho poslednej tretine povedať, že bol a stále aj rýchly, aj plný zaujímavých situácií aj výziev, aj plný príležitostí či možností... Dokážem chvíľu aj zastať, aj leňošiť, aj pyžamové dni si už dopriať, rovnako milujem samotu, ako aj priateľov, milujem nádherné kruhy, ktoré vytvárame na seminároch etikoterapie i na meditačných stretnutiach či na stretnutiach so ženami v ČAROkruhoch. Vyštudovala som pedagogiku, pritiahla ma novinárčina, na dôchodku etikoterapia a astrológia. U mňa sa tieto dve "dámy" spojili a objavujú sa aj v kratších či dlhších zamysleniach. Milujem písanie, keď príde inšpirácia. Vtedy mám pocit, že slová prichádzajú samé a samé sa aj ukladajú do viet. Tak sa uložili aj do knihy o mojej dcére, ktorá končila život na detskej onkológii, a tak sa v knihe S TEBOU, MIRKA objavili aj ďalšie deti, ktoré som počas polročného pobytu na tomto oddelení spoznala. Neskôr, keď ma život na chvíľu zastavil cez chorobu, vznikla z rozhovoroch, ktoré vznikali pre noviny, kniha S VAMI, KRÁSNE BYTOSTI. Bolo mi cťou poznať toľko nádherných ľudí. Niekoľko kníh je stále v "šuflíku", niekoľko nápadov v hlave, keď dozrie čas, uzrú svetlo sveta. Milujem totiž písanie. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Karol Galek

Karol Galek

116 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu