Rozdiel medzi rukami - deväťdesiat rokov. Fotografia vznikla veľmi spontánne pri jednej návšteve maminky, keď bábätko mohlo v pohode ležať na stole. Väčšinou v pokoji na chrbátiku, ako všetky veľmi malinké deťúrence.
"Moje dievčatá" sa ešte stretávajú, tieto spojené ruky sú však pre mňa jedinečné. Hovoria symbolickou rečou o spojení minulosti s budúcnosťou našich generácii, o múdrosti veku a možnostiach detí, sú o kráse vráskavých rúk a nehe detskej pokožky, sú... o nás.
Jedna hovorí o histórii rodu, o rukách všetkých žien v ňom, ktoré milovali, radovali sa, vyživovali rodiny, hladkali, ale možno sa cítili aj obeťami, zažívali zranenia, bolesti, straty. Je v nich múdrosť, sila, neha a odkazy žien rodu. Milujem vás, všetky maminy v rode, ďakujem za život a všetky možnosti v ňom.
Ako žili ony, to máme i my v sebe.
Druhá svojou prítomnosťou rozusmieva svet okolo seba nehou, jemnosťou, je terapiou šťastia, je vnučkou - potomkom žien rodu. Milujem vás, terajší i budúci potomkovia rodu, ďakujem za svetielka, ktoré nesiete.
Ako žijeme my, to majú i oni v sebe.
Sme rovnakí a každý iný vo svojom čase. Sme spojení spojom najsilnejším. Láskou.
