O čom pre mňa bola 21-výkresová maľovacia výzva? O sebapoznávaní, o trpezlivosti, o dodržiavaní pravidiel, o nových možnostiach, o odkrývaní neliečených bolestí... tiež o ceste do pokoja, o schopnosti dokončovať začaté, ale najmä... najmä o tom, že som si pri maľovaní políčka za políčkom uvedomovala, ako si celý život skladáme svoj život. Po malých krokoch. Aj keď urobíme veľký krok, v celku je to len jedna časť, ktorá dopĺňa obraz. Každá časť doň presne pasuje a aj zafarbenie políčka dáva konečný výraz celku, pritom žiadne políčko sa nestratí, nezanikne. Žije svojím životom i životom celku. Ako v živote. Tak sa pre mňa fraktálna kresba stala to, čo som asi v strede maľovania povedala svojej priateľke:
„FRAKTÁLNA KRESBA JE AKO ŽIVOT, TIEŽ SI JU MAĽUJEŠ PO KÚSKOCH TAK, AKO SI PO KÚSKOCH SKLADÁŠ SVOJ ŽIVOT, A AŽ NA KONCI VIDÍŠ, ČO SI NAMAĽOVALA, ČO SI ŽILA.“
To som ešte netušila, aké pocity a myšlienky budem mať pri poslednej maľbe. Skôr než ich zapíšem, chcem povedať, že maľovanie fraktálov som si silno spájala s etikoterapiou, astrológiou a s maľovaním mandál.
Etikoterapia mi dávala hlboké vhľady cez farby a pocity z nich, cez celý čakrový systém a podporovala ma vo vnímaní súvislostí v jednom celku aj medzi inými celkami, teda výkresmi.
Astrológia mi pošepla oveľa viac možností vnímať celý vesmír a naše životy v ňom ako neustále sa tvoriace živé a životaschopné fraktály. No predsa fraktálna astrológia to je!
Keďže mám bohaté skúseností s maľovaním mandál ako sebapoznávaciou technikou osobne i na zážitkových seminároch, mnohé spôsoby nazerania na maľované fraktály i diagnostiku k nim som si odvodzovala práve z mandál. Tvrdím, že každá mandala a takisto teraz pre mňa i maľované fraktály sa stávajú priestorom na prečítanie informácii o autorovi. Práve v tomto sú mandaly a fraktály jedinečné sebapoznávacie nástroje i nástroje na diagnostiku. Poznal to už Jung, vedia o tom i súčasní psychológovia, terapeuti, liečitelia... Mandaly i fraktály nesú informácie, často dôverné, o ich autoroch.
Prvé fraktálne výkresy z dvadsaťjednotky
Fraktálne kresby som roky vytvárala intuitívne a najmä vtedy, keď som sa potrebovala vyrovnať s nejakou stresujúcou udalosťou. Naposledy to bola smrť priateľkinho syna, pre jeho odchod z tohto sveta som maľovala srdce a cez maľbu som sa s ním lúčila...
Pocity pri mojom prvom fraktálnom maľovaní pod vedením výtvarníčky Janky Bakičovej – Bielikovej? Prvý výkres z 21-výkresovej série som maľovala takmer bez prestávky niečo vyše troch hodín. Čo som zistila?
♡ ... že som rebel a hoci som si naštudovala maľovanie i farby, zabudla som na to, a maľovala podľa seba. Často som mala pocit, že farbou chcem spojiť plochy tak, aby dávali nejaký celok, obraz, ktorý v maľbe vidím ja,
♡ ... že mám trpezlivosť, o ktorej som si myslela, že jej mám pramálo. Pri maľovaní som bola relatívne pokojná, akurát som v sebe cítila také chvenie, že chcem obrázok určite na prvýkrát dokončiť, tak preto som mu venovala dostatok času,
♡ ... počas tých hodín mi zavolala priateľka, zdvihla som a rozprávala som sa s ňou s pohľadom upretým na maľbu, ale z diaľky. Vtedy ma zaujalo to, že som síce začala maľovať väčšiu plochu zelenou, ale na papieri vynikali práve takmer všetky malé vymaľované plôšky.
♡ ... veľa mi hovorili aj farby, ktoré som si spontánne vyberala - na etikoterapeutických aj jogových seminároch pracujeme s čakrami, a tak sa mi v mysli automaticky spájali farby s tým, čo viem, ale zároveň v nových súvislostiach. Napríklad: zelená farba patrí k srdcovej čakre a mne sa v kresbe často spájala s modrou komunikačnou čakrou – spojenie srdca a slova. Veľa bolo podobných pocitov, odkazov, pochopení...
Maľovanie základu so zatvorenými očami
Zatiaľ som nespomenula, že základné (tmavé) kontúry kresby sa vo fraktálnej kresbe robia so zatvorenými očami, len farbenie pri otvorených, ale pastelky si aj tak vyberáme intuitívne, bez pohľadu na ne.
Druhá kresba, ktorá bola pre mňa silne terapeutická a od rána som vedela, že začnem maľovať čiernou, hoci som netušila prečo. Večer, keď som si sadala ku kresbe, už som vedela: moja vyše 90-ročná maminka hovorila cez deň o smrti môjho muža určitým spôsobom ako o dare. Tieň smútku sa dostal aj do kresby.
♡ ... čiernou pastelkou som maľovala akoby polmesiačiky - pri maľovaní mi došlo, že Mesiac-Luna je ženská energia, a že touto maľbou sa liečim nielen ja, ale všetky ženy nášho rodu, ktoré stratili mužov. Riadne som si to odplakala, ale maľovať som neprestala.
♡ ... potom som ku každej čiernej „priliepala" červenú ako spojivko s celým rodom.
♡... potom šla oranžová farba ako druhá čakra sexuality, radosti, šťastia a žltá ako ženská sila. Postupne som pridávala farby, no nepúšťalo ma do zelenej.
♡... keď som nakoniec vzala do ruky zelenú, uvedomila som si, že pri maľovaní som sa upokojila, prestala plakať, a tak som mohla ísť do zelenej farby, ktorá je farbou srdca, pokoja, súcitu a lásky. Toto uvedomenie bolo asi z celej kresby najsilnejšie.
♡... keď som sa na obrázok pozrela z diaľky, videla som v ňom aj detské nafukovacie lopty, aj šaškov a bolo mi úsmevne. Aké tenké sú hranice medzi smútkom a úsmevom!!!
♡ Po druhej kresbe ma boleli brušká prstov.
Hranaté tvary veľmi nemusím...
Štvrtá kresba bola o hranatých tvaroch. Veľmi ich nemusím... Nejako mám totiž zafixované, že hrany a rohy sú šípy, ktoré energiu priestoru narúšajú.
Bola som však milo prekvapená, ako sa mi dobre maľovalo a že aj hrany majú niečo do seba. Znovu sa mi spájali tak, ako pri prvej kresbe, nielen do obrazov, teraz však aj do vrstiev.
Jeden hranatý obrázok som dala až na tretíkrát. Prvý bol poriadne špicatý, pri druhom som vyšla z plochy výkresu, až tretí bol v poriadku. Keď som ho maľovala, dala som si zámer - každú pastelku chytiť do ruky len raz a vymaľovať ňou sedem plôch. Cez sedmičku som si zaumienila harmonizovať svojich sedem čakier, sedem energetických centier. Cítila som totiž, že nie som celkom vo svojej koži. Zaujímavé bolo, že veľmi rýchlo som sa dostala do pohody. Keď som vystriedala všetky pastelky, posledné plôšky som maľovala žltou = sila solárneho plexu, a zelenou = sila srdca.
Pri jednom vymaľovávaní ma zaujali niektoré hrany. Boli tak zvláštne zaokrúhlené, až som si povedala, že sú to božie božteky a dávajú mi znať - si v pohode, dievča. A vtedy prišiel nápad - jeden takýto fraktál si vymaľovať na tričko textilnými farbami. Nebolo tričko, ale rovno šatôčky.
Jednu kresbu som maľovala v deň, keď jedna moja dcéra oslavovala štyridsaťdva rokov, a tak som túto kresbu venovala jej a nášmu vzťahu. Mysliac na ňu som si vedome vybrala tri pastelky, teda vedela som, že chcem jednou farbou charakterizovať náš vzťah, no stále mi šli zelená s modrou, tak som ich vzala obe. Skôr, ako som s nimi urobila čo i len jednu čiarku, kričala na mňa červená - mnou začniiiiiii! Tak som začala.
Keď som sa pozrela neskôr na rozloženie farebných plôšok, bola som spokojná. Farby sa mi zdali dobre rozložené do minulosti (ľavá strana) i budúcnosti (pravá strana) s červenou farbou v strede ako ukotvenie v rode - to je moje vnímanie. Páči sa mi takéto ČAROvné maľovanie so zámermi.
Kvet života maľovaný fraktálnou kresbou
Nový rozmer maľovania som objavila pri siedmej kresbe a pritom som šla do nej absolútne bez zámeru. Teda predsa len nejaký zámer bol: len tak užiť si tu a teraz maľovanie.
Spočiatku ma prekvapilo: 1) že som vyberala tmavšie pastelky, 2) že som maľovala výkres pekne od stredu. Normálne ma do krajov nepúšťalo, hoci doteraz som maľovala hala-bala podľa toho, ktoré políčko ma zavolalo.
Každé políčko sa mi pri vyfarbovaní zdalo, že je lotosovým kvietkom. Čím ďalej som maľovala, tým jasnejšie sa mi utvrdzovalo, že všetky tie lotosové kvietky - políčka sú ako rôzne moje životné príbehy, keď si raz hore, raz dole, alebo aj dole hlavou...
... a nakoniec mi prišlo na um, že siedma moja kresba je mojím osobným a originálnym kvetom života. Paráda.
... a úplne mimo maľovania mi na odbočke z diaľnice do L.Mikuláša pri pohľade na večerný Kriváň napadlo, že tie moje vykrúcance pri hranatých kresbách sú ako malé Kriváne.
Maľovanie si spájam s tým, čím žijem
Ľavou rukou som maľovala niektoré výkresy. Priznávam, že pastelky ma v nej veľmi neposlúchali. Hoci som mala predstavu o ich možnostiach, kreslili si svojou silou a hala-bala. Čo ma však príjemne prekvapilo pri ľavorukom maľovaní? Nebola som nervózna ani z pomalosti pri maľovaní, ani z „nešikovnosti" ľavej ruky. Občas ma zastavili bolesti v nej, občas som sa prichytila, ako som v zaujatosti preložila pastelku do pravej ruky.
Pri jednom maľovaní som mala na pozadí pustenú prednášku o prírode, v ktorej zaznela prosba, aby sme sa modlili za prírodu a všetky bytosti v nej. Na to som zareagovala a povedala si, že táto fraktálna maľba bude mojou modlitbou za šťastný život celej Zeme. Najmä pri zelenej a hnedej farbe som na ňu myslela. Červená pastelka mi evokovala horiace lesy na Sibíri, v Amazónii, na celej zemeguli...
Až keď som mala takmer celý obrázok vymaľovaný, som si všimla jednu stredne veľkú plochu bielu... a vôbec sa mi nechcelo ju maľovať. Nakoniec aj ostala biela s tým, že sa podobá na prsník, ktorý má vyživovať... Zem, nás, všetko a všetkých, aby sme žili v hojnosti.
Rukatá kresba mi vznikla z oblúčikov a vlniek. Ruky v kresbe mi veľmi pripomínali film Náš domov vykreslením pochodov po smrti. Pri ich vymaľovávaní som myslela na to, čo je v živote podstatné a čo taľafatky.
... a podarila sa mi jedna výrazná noha na ľavej strane, tak som jej namaľovala aj nechty. Tento výkres bolo radosťou maľovať a dozvedela som sa o sebe, že vlnky mi pristanú do ruky.
Noha Kremienka alebo Chocholúšika sa mi podarila na výkrese, ktorý moja lektorka neposlala ďalej do vymaľovania, lebo som nepostupovala podľa návodu. Výkres som teda robila nanovo, no túto rozprávkovú nohu som si vymaľovala len tak pre radosť.
Posledné výkresy z dvadsaťjednotky boli pre mňa rozprávkovo nohaté a rukaté a ešte aj rozprávkové hradby na jednom mi vyšli. Fraktálne maľovanie ma bavilo, aj keď som sa vďaka nemu menej vyspala, maľovala som najmä neskoro večer až v noci, alebo veľmi skoro ráno.
Fraktálne maľovanie ako spôsob rozpúšťania stresu
ĽAVORUKÉ KRESBY mi dávali zabrať a keď som sa na ne na konci procesu pozrela, vyzerali, akoby ich maľovalo dieťa. V konečnom dôsledku ich aj maľovala - moje vnútorné dieťa.
Jedna kresba z celého cyklu, asi v jeho strede, mi pomáhala rozpustiť zlosť. Mala som náročnejšie dni a keď som cítila, že by ma negativita prevalcovala, aspoň na chvíľočku som bežala k výkresu a maľovala som. Keď som začínala, bola som v hneve, a tak som všetky vlnovky-mašličky zamaľovala akoby machuľami. Odrazu som v nich videla vianočné svetielka a hneď mi bolo lepšie.
Čím viac som sa blížila k 21 maľovania, tým akoby som mala menej času naň. No povedala som si, že to DÁM, že dokončím túto fraktálnu cestu, okrem iného aj z energetického dôvodu: ak niečo sľúbim a neurobím, ak niečo začnem a nedokončím, oslabuje ma to vnútorne. Nesplnený sľub, nedokončená práca nám berú sily, priťahujú stres, choroby, nepríjemné situácie... Navonok sa zdá, že mi maľovaniu bránia reálne okolnosti, no viem, že je to o mojej vytrvalosti.
Pocity pri poslednom výkrese zo série 21? Uvoľnenie, ľahkosť, pohoda. Keď som výkres končila, uvedomovala som si, že presne takéto pocity si želám mať aj v čase svojej smrti. Tento výkres pre mňa bol výkresom ukončenia jedného cyklu a bránou do druhého. Ako smrť a život...
PS 1: po absolvovanej výzve s 21 výkresmi som na etikoterapeutických seminároch maľovala v skupinkách intuitívne ruku zdravia formou fraktálov. Vznikli veľmi zaujímavé obrázky a ešte zaujímavejšie boli rozbory ich autorov plné osobných poznaní. Silné sebapoznávacie maľovanie.
PS 2: Maľovanie milujem ako spôsob uvoľnenia sa, ako spôsob uvoľnenia odporov v ľudskom tele, ako spôsob ukončovania všetkých neukončení, ktoré sme si pri narodení priniesli na tento svet, ako RAdosť, hru, nové možnosti pohľadov na životné situácie. Okrem toho, čo som opísala v texte z vlastných skúseností vyššie, mnoho informácií i návodov na maľovanie, napríklad aj fraktálov, mi poskytol google, internet, stránky ľudí, ktorí zdieľajú svoje skúsenosti, delia sa o nové objavy, nechávajú prúdiť život. Preto aj ja rada zdieľam svoje skúsenosti z čohokoľvek, lebo viem a je mi to milé, že týmto spôsobom obohacujem svoj svet, svet iných ľudí, celý vesmír.
