Hrdinovia dnešných dní

Písmo: A- | A+

Priateľka sa niekoľko týždňov neozvala, prestala chodiť aj na zoomové stretnutia, kde sme rozprávali o situáciách, ktorými práve žijeme. Dôvod jej odmlčania? Koronavírus. Keď som ju po jej návrate počúvala, tiché slzy tiekli.

„Mám pocit, že idem z frontu v ťažkých čižmách,“ povedala žena, ktorá pracuje v domove sociálnych služieb a práve tam skončili päťtýždňovú koronavírusovú karanténu. Teší sa veľmi z jej konca, ako však zvládala ona a zamestnanci situáciu, keď bolo v domove viac ako sto pozitívnych klientov a takmer šesťdesiatka zamestnancov tiež pozitívna? Svoje príbehy rozprávajú tri ženy tohto zariadenia. Ich mená sme zmenili, ich príbehy sú však skutočnými príbehmi týchto dní. Rozhovory zaznievali na etikoterepeutickom online stretnutí, etikoterapeut Vladimír Červenák komentoval zdieľania.

Dagmar Hroncová: Mám pocit, že som netušila, kam z konopí. Bola som ako líška, ktorá nevedela, čo robiť. Nevedela som, čo ma čaká. Ostala som v robote sama, celý manažment odpadol, ochorel. Bola to poriadna skúška. Posledný týždeň som mala pocit, že situáciu už nemôžem ani fyzicky, ani psychicky dať. Päťdesiat ľudí štyri týždne práceneschopných a u klientov veľmi ťažké priebehy koronavírusu, britská mutácia. Doteraz ich zomrelo desať.

Prechádzala som rôznymi pocitmi, ale teraz už viem, že toto by sa nedalo prežiť, keby som nepoznala etikoterapiu, keby nebolo našich online stretnutí, teba, Vladko, a keby som nepoznala všetky možnosti. Celý život som totiž žila tak, že som vždy chcela byť prvá a dokonalá. Bolievala ma hlava, trapézy. Jeden deň som bola prvá, na ďalší už v prdeli. Vždy som niekde dobehla a nechápala, prečo to na ďalší deň už neplatí a zvyšovala som obrátky. Pridávala som na tempe.

Zrazu som v koronavírusovej situácii zistila, že môj hodnotový systém bol založený absolútne na niečom, čo som nemohla dosiahnuť. Bola som ako sitko s vodou, a sitko ostávalo prázdne.

Mám syna. On bol v prvej línii, on prebaľoval, on nosil ľudí na rukách, on padal od únavy. Ostalo nám v zariadení päť ľudí, ktorí mohli robiť. Päť negatívnych na vírus, ostatní pozitívni doma. Ochranné pomôcky totiž nepomáhali... bolo to ťažké. Celý život som bojovala. Bojovala s víťazstvom, bojovala so štafetou, vždy mi bolo málo. Ničoho nebolo pre mňa dosť. Ani peňazí, ani lásky, jednoducho ničoho. Vždy som mala pocit, že druhý má viac, ale v týchto chvíľach som zistila, že nič nepotrebujem. Nič nepotrebujem. Všetko, čo som si v živote plánovala – kariéru, a všetko... nepotrebujem. Odrazu si nič neplánujem. Okolo mňa pozomieralo toľko známych, priateľov, toľko kolegov bolo v ťažkých stavoch, že sa mi miešali pocity viny. Oni sa nakazili pri práci s chorými na koronu... 

Dnes viem, že aj keď mám za sebou základný modul školy etikoterapie, som na začiatku. Som vďačná a spokojná na tomto začiatku, ale keby som v tých najťažších situáciách nemala nahrávky z etikoseminárov a z online stretnutí, nedávala by som všetko.

Tvoje nahrávky, Vladko, a zdieľania mnohých z etikokruhu som počúvala denne. Niekedy letmo, niekedy sústredenejšie. S nimi som ráno vstávala, s nimi som zaspávala. Pomohli mi ujasniť si, čo vlastne chcem a kde sa nachádzam. Nedá sa povedať, že niečo mám uchopené, ale viem, cítim, čo sa so mnou deje. To je pre mňa veľmi dôležité. Rozumiem sebe, čo prežívam. Doteraz som všetko na emočnej úrovni mala rozumovo spracované a nešla som ďalej. Teraz už dokážem precitnúť, viem, čo sa so mnou deje, a to pre mňa veľa znamená.

Vždy som si myslela, že milujem svoje deti, svoju rodinu. Môj syn má viac ako tridsaťpäť rokov a ja dnes cítim k nemu naozajstnú lásku. Takú čistú. Videla som, ako sa staral o umierajúcich, videla som, ako pri nich bol, ako všetko zvládal. Nemusela som sa k ničomu vyjadrovať. K ničomu. Niečo sa však zmenilo. Stal sa z neho muž v plnej sile a ja som mu začala naplno dôverovať. Už viem, že sa môžem o neho oprieť, že aj mňa podrží, keby som to potrebovala.

Ďakujem, že poznám vás všetkých, že mám možnosť pracovať s etikoterapiou. Veľmi sa teším, keď sa budeme môcť fyzicky stretnúť. Naživo, keď budeme môcť byť spolu. Teraz som už oveľa pokojnejšia. Viem, čo potrebujem.

Vladimír Červenák: Je doba, keď sa radikálnym spôsobom upratujú hodnoty. Kto ich nemal dobre nastavené a nevidel ich, jednoducho ho situácie melú. Kto prešiel dávnejšie osobnými krízami, teraz má trochu ľahšie situácie. Hodnoty ho držia. Kto to nevidel, hladný démon je veľmi, veľmi ťažký archetyp. Hladného démona nemôžeš nasýtiť, on bude mať stále málo. Nebude mu nikdy dosť, ale veľkou chybou by bolo si to vyčítať, alebo sa na seba hnevať. Tu si treba odpustiť, prijať to, jednoducho tak to bolo a otočiť všetko do vďačnosti, aj keď za takýchto ťažkých, mimoriadne ťažkých situácii... ale ony sú ťažké preto, lebo doteraz sme mali vatičkové podmienky. Luxusné. Vesmír nás hojdal ako bábätká. Doprial nám. Toto prinieslo nesmierne veľa arogancie, ignorácie, požadovačnosti, nárokov, panovačnosti. V koronavírusovom čase sa vyplávalo všetko možné z nás. Tí požehnanejší sa môžu vrátiť do prirodzenej pokory. Uvedomujú si hodnotu toho, čo máme, a tak ďakujeme za ráno, že sme sa zobudili a žijeme, ďakujeme, že sme tu.

Krásne popisuješ syna ako mladého muža, ktorý funguje samostatne. Vie, čo robiť. Všetko, čo si doň vložila výchovou, je v ňom. Máš k nemu úctu, si hrdá matka a buď si istá, že aj tvoj syn v súčasnosti dospieva. Verím, že je adaptabilný aj imúnny. Samozrejme, treba veľmi dbať na rovnováhu, nepreťažovať sa, spať veľa, oddýchnuť si, dať si vaňu, dopriať si všetko, čo domáce prostredie poskytuje, aby nebol na vás len večný tlak, tlak, tlak. Dopriať si aj myšlienky pokoja, za mŕtvych sa modliť. Modlitbami a duchovnými piesňami svietiť a rozpúšťať strach zo smrti. Sme momentálne konfrontovaní aj s vlastným strachom, keď ľudia umierajú okolo nás. Vynárajú sa naše strachy zo smrti a smrteľnosti. V súčasnosti je všetko koncentrované a dávkované priamo. Človek oveľa lepšie rozumie slovám v biblii: tí, ktorí na sebe pracujú a majú hlbokú dôveru, vieru, tým sa otvára kráľovstvo nebeské a tým, čo to zanedbali, ostáva im škrípanie zubov a plač.

Každý z nás sa niekde nachádzame. Kde sa nachádzame? Čím prechádzame? Keď máš svetlo poznania, neváhaj, choď za ním s dôverou a dôstojne. Si hrdinka dneška. Vy ste hrdinovia, ktorí ustoja dnešné skúšky a na konci príde pokoj. Príde víťazstvo svetla na konci. Čo je zdravé, pevné, to sa adaptuje, prežije. Čo je slabšie, odchádza svojou cestou. Smrť je vykúpením zo strádania a nastáva čas pre dušu, aby si oddýchla, aby sa zotavila, aby našla svoj stred a bude pokračovať jej príbeh. Nič nekončí. Nám je samozrejme ľúto, konáme najlepšie, ako vieme v danej chvíli.

Tvoje rozprávanie možno pomôže aj tým, čo ešte sedia a frflú, čo všetko nemajú a čo všetko by radi, čo im chýba. Tvoje rozprávanie pomôže uvedomiť si, že dnes prebieha súbežne veľa bojových frontov, veľa bojových polí na všetkých úrovniach je otvorených, a nič nie je samozrejmosťou. Nikdy to tak ani nebolo, ani za dobrých čias, len pre nás bolo ľahšie všetko toto nevidieť. Radšej sme šli a stále ideme do nárokov, chceme to, čo sme žili.

Tvrdím, že od 2019 sú roky, ktoré nás môžu zachrániť. Už nič nebude také, aké bolo. Naďalej však bude to, že časť ľudí pôjde do spojenia, za svetlom, a časť naďalej bude padať do stále väčšej a väčšej tmy a do väčšieho chaosu. Tak sa to vždy dialo, tak sa to vždy aj diať bude, kým bude svet duálny. Na tom nič nezmeníme, ale môžeme zmeniť to, na ktorej strane cesty kráčame. Ty, ja, my. O tom môže každý individuálne rozhodnúť, či sa chceme prepadávať naďalej do bažín, do tmy, alebo budeme stúpať a pôjdeme do svetla, do vedomia, do pokoja. To nikto iný nemôže zmeniť, to sme dostali ako hlavný dar. Máme slobodnú vôľu rozhodnúť, na ktorej z týchto dvoch ciest v dualite sa nachádzame a ktorou chceme ísť. Kto si ako vyberie, poručeno pánubohu.

Ostávajte vo vysokých vibráciách a nech sa deje okolo vás čokoľvek, neopúšťajte sa, ostaňte vo svojom strede. Nie je dôvod sa opustiť. Ak ste totiž vo svojom strede, vedzte, že vy môžete podávať záchranné koleso. Ak sa však opustíte, vy ho budete potrebovať a nie je jasné, či vám ho bude mať kto podať.

Tamara Mladá: Celá situácia v zariadení mi ukázala, aké je dôležité prijatie. Cez všetko, čo sa dialo aj v robote, aj doma, aj mne osobne, mám pocit, že som pochopila, čo to vlastne prijatie je. Prijatie mi dalo fantastický pokoj. Denne sa stretávam s tým, že niekto zomiera, koncom minulého roka sme ešte odprevadili starkého. Kedysi som mala obrovský strach zo smrti. Teraz viem, že strach zo smrti si v týchto situáciách liečim a mám v sebe veľký pokoj. To je to, čo nachádzam v sebe. Na začiatku som mala v sebe otázku - kedy sa všetko vráti do normálu? Teraz mám pocit, že sa už ani nechcem vrátiť do normálu. Pred koronavírusom všetko bolo naozaj o niečom inom. Teraz som našla v sebe pokoj. V ťažkých situáciách sa dostávam do stredu, keď si možno prvýkrát zažívam vnútornú silu. Nechcem, aby sa vrátilo to, čo bolo. Teším sa na všetko, čo bude, lebo to má pre mňa úplne inú hodnotu. Naozaj je všetko o mojom postoji k tomu, čo sa deje. Sú to veci, ktoré nás presahujú a ja si uvedomujem prijatie. Sú to situácie, v ktorých môžem ovplyvniť len moje postoje k tomu, čo sa deje. Ďakujem, že každý deň nachádzam v sebe silu, pokoj a vnútorný zmier.

Ešte čosi: kedysi som stále riešila, či a ako som v mužskej či ženskej energia a ako to je - byť v ženskej energii. Ako byť ženou? Cez hlavu som to riešila. Súčasná situácia mi ukázala, že ženské je – prijímať a nemanipulovať, nevyjednávať, neriadiť, neriešiť. Jednoducho prijať situáciu takú, aká je a konať, čo treba, splývať. Netreba ani poučku, netreba ani návod, ale naozaj žiť v pokoji a prijatí.

Anna Útla: V situáciách, keď ľudia umierali v zariadení, sme robili všetko najlepšie, ako sme mohli. Nič lepšie sa nedalo. Koronavírus sa šíril, ako keď škrtneš zápalkou... Potrebovali sme prejsť týmto očistom. Všetci do radu, ktorých sa situácia dotkla. Tento koronavírus zdanlivo nemá logiku. Žije si svojím životom, kosí aj tých, o ktorých by nikto nepredpokladal, že umrú. Vírus nás sprevádza na ceste, ktorou nutne potrebujeme prejsť ku pokore...

FOTO: Lucia Kindernay

Skryť Zatvoriť reklamu