V miestnosti zapálil nejaké bylinky. Povedal mi, aby som sa zobliekla a ľahla na masážny stôl. Niekde vzadu v hlave mi prebehla myšlienka: „Nemám vyholené nohy a som tučná, budem sa hanbiť?" Nie, nehanbila som sa. Veľmi jasne som si uvedomila, že Indián ma ide liečiť. „Pomôže mi," a celkom som sa uvoľnila.
„Ľudia v Európe byť veľmi chorí, tebe pomôcť indiánske byliny," a rozfukoval dym z byliniek po miestnosti. Keď pristúpil ku mne, jemne mi z tváre odhrnul vlasy a nasledovali otázky: „Ako sa volať?" „Sarita." „Sarita," zopakoval a pýtal sa ďalej, či som vydatá, či mám deti, sex, či fajčím, pijem alebo používam trávu. Občas som mu nerozumela, pretože jeho slovenčina bola kostrbatá. On trpezlivo opakoval otázky. Potom stíchol. Cítila som teplo jeho dlaní na hlave, bruchu a s dôverou zavrela oči. Vnímala som, ako sa vrátil k bylinkám, ich dym fúkol smerom ku mne a potom sa mi ústami prisal na hrdlo. Strašne to bolelo. „Budem mať cucflek," prebehla mi rýchla myšlienka. Ďalšia mi priniesla informáciu, že viem o šamanskej masáži ústami, len som na ňu zabudla. Chvíľu som bola ešte v napätí, v duchu som si však povedala, že pre zdravie vydržím. Bola som však dokonale v prítomnej chvíli. Bolesť, ktorú mi spôsobovali Indiánove ústa, mi nedovolila myslieť na nič iné. Tu a teraz. „Strašne to bolí," občas sa mi vydralo z hrdla. „Viem, viem. To je dobrý," presviedčal ma Indián a ústami prechádzal po lymfatickom systéme môjho tela.
Veľkú bolesť som cítila na bruchu, vnútornej strane stehien a v hornej časti sedacích svalov. „Miláčku," zazdalo sa mi to? Či to povedal, alebo nepovedal Indián, neriešila som. Bolesť bola priveľká, no napriek tomu som spozornela. Odrazu ma Indián na masážnej posteli posadil, premasíroval rukami chrbát a mimochodom zahlásil: „Máš nádherné prsia." Prebehlo mi hlavou: „Ten mi dvíha sebavedomie!" Viac som nestihla domyslieť, pretože Indián odrazu stál predo mnou s rozpnutým opaskom a spustenými nohavicami: „Ja ti dať indiánsku energiu." Nie, nie, nie, spätila som sa. Pevne mi ruky chytil za chrbtom, nemohla som sa pohnúť. „Nie," tvrdo som vyriekla pozerajúc sa mu do očí. Indiánova tvár skamenela, žiadostivosťou blčali len oči. „Prečo?" opýtal sa a snažil sa dať mi na ústa bozk. „Prečo? Prečo?" zopakoval niekoľkokrát. Keď ma pustil, rýchlo som sa obliekla a odchádzala. Na chodbe som stretla nejaké ženy, o ktorých som vedela, že boli tiež u Indiána. Správal sa k nim tak isto ako ku mne?
Viac ako odpoveď na túto otázku mi však hlavou vírili usmievavé myšlienky: „Takmer šesťdesiatka na krku, kilá navyše, neoholené nohy, únava z choroby, a ja očarím Indiána." Partnerovi som doma nepovedala o situácii nič. Niežeby som nechcela, on však bol namočený vo svojich pracovných problémoch a nemal chuť počúvať. Potrebovala som však situáciu s niekým zdieľať, tak som zavolala kamarátke a neskôr ju rozobrala s etikoterapeutom VladiMírom Červenákom z Bratislavy.
Jeho slová: „Vieš, čo je podľa mňa šialenstvo? Očakávať, že keď budem zotrvávať v rovnakých postojoch, robiť stále rovnaké rozhodnutia, napríklad v partnerskom vzťahu, že môže nastať úplne nová situácia, že sa partner zmení. To je šialenstvo. Ty si si, Sarita, tiež mohla zvoliť iný postup. Mohlo ťa konanie Indiána nahnevať, rozzúriť. Mohla si v sebe nabudiť takú zlosť, že by si vyletela slovne a pravdepodobne aj päsťami na muža. Neurobila si to. Nehľadala si v sebe toxické emócie, ako sú hnev, zlosť, pýcha, urazenosť či poníženie. Našla si vo svojom vnútri pochopenie so situáciou a vybrala si si inú možnosť konania. Cítila si totiž, že negatívne emócie poškodzujú zdravie. Tvoje zdravie."
Pokračoval tým, že ako ma pozná, vie, že som sa rozhodla negatívne alebo toxické emócie, ako ich nazýva on, pretransformovať na pozitívne. Tie podporujú zdravie, vnútorné šťastie, rovnováhu, láskyplné vzťahy na všetkých úrovniach. Podľa etikoterapeuta som začala pomaly otáčať koleso svojho života k porozumeniu. „Keby si sa rozhodla inak, mohla si v sebe roky živiť, napríklad nenávisť a krivdu. Nenávisť k Indiánovi, krivdu, že práve ty si sa dostala do takejto situácie. Oba pocity by nahlodávali tvoje vnútro, dušu, zhoršovali chorobu. Nič však nie je dôležitejšie ako spása vlastnej duše."
Až po čase som si uvedomila, že s Indiánom som sa stretla približne na tom istom mieste, kde som kedysi opitým mladým mužom sľúbila, že sa k nim vrátim. Sľub som vyriekla len pre to, aby som zo situácie vykĺzla so zdravou kožou. Bol to však sľub, takže som sa dostala znovu do situácie, keď som potrebovala vlastnou silou vyriešiť hrubú silu. S pochopením a ľahkosťou.