Malo to jediný dôvod - pod Tatrami je aj napriek poslednému júlovému, teda letnému, večeru zima. Bola som odhodlaná ostať vonku čo najdlhšie a nočne si oddýchnuť vo svite Luny. Mysľou mi však bežali myšlienky o práve pozorovanom mierne poslpnovom Mesiaci. Koľkí ľudia na svete v túto chvíľu pozerajú do žiariaceho kotúča? Idú ich priania do výšin? Aké sú? Všetci sú v očakávaní, aká noc ide? Hovorí sa o Modrom Mesiaci, silnom splne, zvláštnej noci... Mám tu len tak sedieť, hojdať sa a čakať, ako bude splnová Luna na mňa pôsobiť? Môžem. Rozhodnem sa však inak. Chcem prispieť k sile dnešnej noci.
Čo si želám ja? Byť šťastná. Môžem toto želanie poslať do sveta s tým, aby boli šťastné všetky bytosti? Jasné, že môžem. Presne toto totiž môže byť mojím príspevkom k zázraku dnešnej noci. Šťastie všetkým ľuďom.
Som šťastná, a tak šťastie želám svojim milým najbližším - keď sú aj oni šťastní, náš svet si spieva.
Želám šťastie svojim priateľom, známym, susedom, všetkým ľuďom, ktorých som dnes stretla - keď budú aj oni šťastní, náš spoločný svet si spieva.
Želám šťastie všetkým ľuďom, ktorých som v živote poznala - keď sú aj oni šťastní, náš veľký svet si spieva.
Želám šťastie všetkým ľuďom, ktorí žijú na tejto Zemi - keď sú aj oni šťastní, celá Zem si spieva.
Želám šťastie celému Vesmíru - keď je aj on šťastný, sme všetci šťastní a naše srdcia spievajú.
Pozerám do tváre Luny na oblohe a usmievam sa. Tu, spod tohto stromu, z tejto hamaky som si objala v šťastných myšlienkach celý svet, celé svety. To je môj dielik do silného, zázračného, júlového druhého splnu.
A Luna sa zhora plná usmieva. Múdro usmieva. Cvrčky už dávno išli spať a ona vie svoje - keby mali všetci ľudia v srdciach šťastie, bol by svet šťastný.
