Čo takto slovo vinník nahradiť slovom zodpovedník v zmysle zodpovedný človek? Čo takto s prebraním zodpovednosti si uvedomovať, že každú situáciu môžeme vnímať z dvoch pohľadov? Akých? Z priestoru, v ktorom sa sťažujeme, trpíme, nedôverujeme, ukazujeme prstom na druhých, bojujeme, sme jednoducho odporní. Alebo z priestoru dôvery, prijatia, pochopenia, súcitu, keď sme jednoducho v spojení s láskou.
Vladimír Červenák k obviňovaniu: „Obviňovanie iných je marením vlastného života. Kto nedokáže rozpoznať, že všetky situácie si vytvára sám, zostane slepý, nevedomý a premárni svoj vzácny ľudský život. To je tragédia života. Kto popiera svoju zodpovednosť a nedokáže ju prebrať za to, aký život žije, zostane uviaznutý v pocite obete. Najväčšou prekážkou v neobmedzených možnostiach v našom živote je obviňovanie iných z vlastnej bezmocnosti. Kto nedokáže s láskou prijať svoj odpor a negatívne emócie, ten ich potom s odporom musí žiť.“
... a potom sme s Vladkom rozvinuli debatu ďalej. Nech sa páči náš rozhovor:
Na etikoterapeutických seminároch veľa spievame, prosím, vysvetli, čo robí pieseň, spev v našom vnútri.
- Cez spev sa uvoľňujeme, ale najmä sa liečime na všetkých piatich úrovniach, o ktorých sme už hovorili v predchádzajúcich rozhovoroch, článkoch. Rád však zopakujem. Poďme od najhrubšej úrovne, ktorú predstavuje fyzické telo, cez psychickú alebo inak mentálnu, ďalej emočnú úroveň, hlbšie je energetická a najhlbšie Duch, spiritus, vedomie – spirituálna úroveň.
Predstav si tieto úrovne ako rebrík, ktorým ideš stále do jemnejších a jemnejších úrovní. Spievaním ideš cez všetkých päť úrovní a dosahuješ stav, keď sú spolu prepojené. Na každej jednej sa totiž uvoľníš a tým, že nie sú blokované, komunikujú spolu, sú zjednotené a ty si zdravá. Tomu hovoríme stav zdravia. Celý tvoj systém je prepojený, kvantové pole zjednotené, nie si rozladená, si v harmónii,v rovnováhe, teda v zdraví.
Aké jednoduché – idem životom a spievam si. V etikoterapii však poznáme aj trojkrokovú metódu, v ktorej, ako ty hovoríš, štvrtým krokom je prevzatie zodpovednosti a piatym schopnosť vytrvať. Teda vytrvať v správnom dovtedy, kým sa cyklus uzatvorí. Rozumiem tomu dobre, že keď spoznám nesprávny priestor, teda že idem do choroby alebo iného oslabenia, môžem použiť trojkrokovú metódu? O čom je?
- Dobre rozumieš. Prvými troma krokmi v trojkrokovej metóde sú prijatie, odpustenie a ukončenie. Cyklus života začína splodením a končí smrťou. Medzi bodmi splodenie a smrť má byť schopnosť vytrvať v správnom. Keď vytrváš v správnom, zmeníš kolobeh životov, zmeníš karmu. Ak životy v tvojom rode išli negatívne, máš šancu otočiť karmické koleso veľmi výrazne nielen pre seba, ale pre ďalšie generácie tvojich potomkov. Ty, my sme výsledkom toho, čo dvanásť generácií pred nami robili alebo nerobili.
Na mentálnej úrovni a potom aj na hlbších, teda emočnej, energetickej a spirituálnej, máme dva priestory. Súčasne môžeme byť v dvoch priestoroch. Netýka sa to fyzickej úrovne – telo je jedno a len v tomto priestore. Vďaka tomu, že je len jedno, na fyzickej úrovni vnímame svet ako duálny, v dvojnosti: moje telo, moje malé ja a zvyšok vesmíru, zvyšok sveta.
Od mentálnej úrovne hlbšie, ak sme v priestore spojenia, vyzerá náš život inak. Keď totiž ostaneme aj na mentálnej, emočnej, energetickej, spirituálnej úrovni v predstave, že sme v dualite, žijeme v trápení, problémoch, sťažovaní sa, v chorobách... žijeme v odpore. Celý proces transformácie je v rozpustení bludu, že svet je duálny. Na štyroch úrovniach je priestor spojený, je to jedno energetické kvantové pole.
Teraz sa učíš vidieť, aké to je keď ostávaš v duálnej predstave o sebe a svete, vidíš už, že nedôvera je matkou strachu. Keď vnímaš svet ako duálny, na spirituálnej úrovni sa to prejaví dvoma možnosťami. Prvá – som len ja a ostatné je nič, to je najhrubší prejav. Druhá možnosť – je niekto, niečo, nejaká bytosť odo mňa oddelená, teda je Boh a ja. Boha vnímaš ako niekoho nad sebou a od seba oddeleného. Dokonca v niektorých náboženských systémoch vnímajú spojenie typu ja som Boh ako rúhanie, ako nepatričné správanie, pretože pozerajú z duálneho priestoru, z priestoru odporu. Potom takéto konštatovanie berú ako tvoje vyvyšovanie. Teda v spirituálnej rovine, ak sme v odpore, vnímame ja a nejaký boh mimo mňa. Keď to tak máš, je to v poriadku, akurát je to pre teba informácia, že si v odpore voči existencii, ergo životu.
Je rozdiel medzi výrazmi existencia a život?
- Pojem život často používam ako synonymum k pojmu existencia. Konkrétne život môjho tela je od narodenia po smrť, ale zároveň je život niečo, čo je večné a nekončí smrťou tela. Záleží na priestore, odkiaľ sa na život pozerám. Existencie je večný život, v ktorom je neustály pohyb a inteligencia tohto pohybu. Život ako neustály kolobeh, lebo nič z neho sa nestratí. Ani naše telo. Ono sa transformuje: vypustíme vzduch, uvoľníme vodu, uvoľníme teplo a prach, ktorý ostane, vrátime zemi. Nič sa nestratilo, energia sa uvoľnila a priradila sa na základe zákona rezonancie podobné k podobnému. Ani z tohto pohľadu život nekončí, ale pokračuje vo formách živlov. Predstav si mandalu, ktorú vytvárajú tibetskí mnísi z jemného piesku. Keď skončia, vysypú ju do rieky na znak pominuteľnosti tvaru, nie pominuteľnosti energie. Na základe pominuteľnosti tvarov! Tie vznikajú vo fraktáloch ako stále nové a nové obrazy. Starý tvar zaniká a vzniká zároveň nejaký nový. Hmota je zvuk, zvuk je frekvencia, frekvencia je energia. Nikdy to nie je tak, že koniec, bodka. Energia pokračuje do nekonečna. Existencia pokračuje do nekonečna.
Vráťme sa ešte k energetickej úrovni. Tu potrebujem vysvetlenie v tom zmysle, že ak niečo robím, niekedy sa cítim unavená, inokedy som nabitá energiou. Alebo dosť často počúvam vetu – niekto mi vysal energiu. Od čoho závisí moja, naša energia?
- Znovu od toho, či si v priestore odporu alebo spojenia. Vysvetlím. Ak si unavená alebo máš pocit, že niekto, niečo z teba energiu vysáva, na energetickej úrovni si v dualite, máš vedomie: ja a zvyšok. Vtedy budeš energiu pociťovať ako niečo, čo je spotrebovateľné, čiže ti môže chýbať, a tak máš strach z nedostatku. Výsledkom bude bezmocnosť a oslabená najmä tretia čakra – solárny plexus v oblasti pupku. Potom energiu šetríš, snažíš sa ju zadržiavať. Hovorím tomu, že človek je v móde akumulátora. Snaží sa naakumulovať energiu a potom ju vydávať len minimálne, aby mu vydržala baterka.
Keď si v duálnom vnímaní sveta na všetkých piatich úrovniach, si podobná baterke, akumulátoru.
Uvoľnený človek a v spojení je transformátor. Vtedy energiu prijímaš, transformuješ ju na inú a posúvaš ju ďalej bez toho, aby si niečo zadržiavala. Prijmeš, transformuješ, odovzdávaš. To je charakteristika života. Prijímaš energiu vyžaruješ svetlo a teplo – lásku, priateľstvo, porozumenie.
Živá bytosť vie prijať energiu a premeniť ju na teplo a svetlo. Zo spirituálneho pohľadu je živý celý vesmír. Živé je to, čo je v pohybe a vykazuje inteligenciu. Pohybuje sa inteligentne na základe presných zákonov, zákonitostí, ktoré sa dajú predvídať a očakávať.
Transformujem teda energiu, ktorú prijímam, na svetlo a teplo. Ako sa to prejavuje navonok v živote?
- Pozrime sa na teplo, ktoré cítime a vyžarujeme, cez telo. Naše telo má nejakú teplotu, ktorú vieme merať. To je na fyzickej úrovni. Na mentálnej sa teplo prejavuje ako schopnosť myslieť. Myšlienky sú tiež energiou. Silnou. Na vzťahovej úrovni, ktorá je súčasťou mentálnej, vzniká priateľstvo. Priateľstvo sa zrodí vtedy, keď prijímaš energiu a meníš ju na teplo a svetlo. Najvyššou formou lásky vo vzťahu je priateľstvo. Najvyššia forma priateľstva je spojenie – to všade vidíš.
Pokračujeme do emočnej úrovne, kde energiu vnímaš vo forme pocitov. Pozitívnych i negatívnych. Keď máš pozitívne pocity ako radosť, šťastie, súcit, teplo, láska, energeticky si silná. Negatívne pocity ťa oslabujú, energeticky klesáš, nie si napojená v zdroji.
Stačí mi byť v spojení len na jednej z piatich energetických úrovní?
- Nestačí byť v spojení len na jednej úrovní. Pre zdravie potrebuješ byť v spojení na všetkých piatich. Hovoríme, že vtedy sme multidimenzionálni. Máme viac dimenzií. Minimálne päť, v skutočnosti je ich nekonečný počet. Prečo? ...lebo existencia je nekonečná a fraktály sa tvoria do nekonečna. Vždy je nejaký fraktál aj za tým fraktálom, ktorý považuješ za konečný. Preto platí definícia človeka – SOM VIAC, NEŽ SI V DANEJ CHVÍLI MYSLÍM, ŽE SOM. Myslím si totiž len to, čo mám rozpoznané, a to je v danej chvíli maximum.
Pravda je však taká, že si vždy o niečo viac, lebo aj nad tým tvojím maximom je ďalšia fraktálna úroveň, ktorá ťa presahuje.
Teda vždy je tu vzťah jednotlivca a niečoho, čo ho presahuje. Z duálneho pohľadu by to bol Boh, ktorý ťa presahuje a ktorého si súčasťou. Z advaity – nedvojnosti si to tiež ty, ale o fraktál vyššie. Keď otvoríš vedomie a splynieš s úrovňou o fraktál vyššie, nie si na konci. Príbeh sa opakuje a je nekonečný.
Je veľa systémov, ktoré kladú dôraz na to, že sme jedno. V etikoterapii to učím tak, aby si rozpoznala, kedy si v odpore a kedy v spojení, a v tejto chvíli to stačí. To je praktická duchovnosť – hovorím aplikovaná etikoterapia.
Aplikovaná etikoterapia sa totiž deje v koreni na prvej čakre, to jest na fyzickej úrovni. Teda to, ako si spirituálna, ako máš pochopenú energiu, ako máš spracované emócie, ako to máš mentálne, sa všetko manifestuje vo fyzickom tele. To znamená, nemusíš mi hovoriť, čo všetko vieš o duchovne, ale ukáž mi to svojím životom. Ukáž, ako žiješ. To je etikoterapia. Čím viac dokážeš aplikovať, praktizovať v živote, tým menej potrebuješ o tom hovoriť. Prebúdzajúci sa do spirituality veľmi často veľa rozprávajú o duchovne, ale veľmi málo ho žijú. Prečo? ...lebo niečo objavujeme po dlhom, dlhom spánku a potrebujeme to preukázať v živote, manifestovať vo fyzickom tele. To vyžaduje, aby sme sa do tela plnohodnotne a stopercentne vtelili.
Vtelili?
- Áno, žijeme v duálnom svete a byť v odpore znamená, že vnímaš svet duálne, že si ty a zvyšok sveta. Potom si treba neustále pripomínať, že to je ilúzia. Ilúzia ja a zvyšok sveta platí pre fyzickú úroveň. Tam je to tak: je Mars a Venuša, sú to dva. Som ja a si ty a sme dva. Na ďalších úrovniach takéto uvažovanie končí. Síce môžeš uvažovať, že sme dva, ale keď môžeš, potom musíš. Môžeš hodiť kameň, ale musíš niesť dôsledky, že už letí a niekoho trafí. Musíš znášať dôsledky. Aké budú dôsledky, ak aj na ďalších úrovniach budeš život vnímať duálne? Dôsledky začínajú od nedôvery k strachom, negatívnym emóciám, k bezmocnosti, ľútosti, smútku, žiaľu až k bludom, sebaklamom a závislostiam a márnosti života. Keď si v spojení, ideš cestou dôvery, si tvor, ktorý tvorí svoj život plynulo, vedome, v energii do zdravia, celistvosti. Rastieme spolu.
