Milý kruh,
Rada by som sa s Vami podelila o dnešnú udalosť, ktorá je výsledkom približne ročnej práce na sebe. Asi pred rokom sme na seminári v kruhu diskutovali o téme potraviny, potravinové intolerancie a z toho vyplývajúci ekzém prípadne iné ochorenia. Vtedy som už vedela, že strava s ekzémom má spoločného veľmi málo. Pred piatimi rokmi, rok potom ako sa nám s manželom narodila dcéra, sa mi ekzém zhoršil natoľko, že som si dala robiť testy potravinovej intolerancie. Podľa výsledku som mala zo stravy vylúčiť veľmi veľa potravín, čo som aj urobila. Ekzém sa mi zlepšil na čas. Neskôr som si uvedomila, že sa mi objavuje aj vtedy, keď dodržiavam všetky stravovacie opatrenia. To bol pre mňa impulz, aby som porozumela skutočnej príčine a hľadala hlbšie.
Časom mi život priniesol účasť na úvodnom seminári etikoterapie a vtedy vo mne zarezonovala myšlienka, že toto je cesta, ktorou chcem kráčať a prostredníctvom ktorej chcem pochopiť KTO SOM, KDE SA NACHÁDZAM A KADIAĽ CHCEM ÍSŤ. Keď sme na seminári rozoberali túto tému, pýtala som sa, ako môžem vystúpiť z tohto začarovaného kruhu? Keďže som poznala „zakázané potraviny“, aj keď som vedela, že s ekzémom nemajú veľa spoločné, už boli na listine „zakázané“, a teda boli v mojom podvedomí. Vtedy mi Vladko (pozn.: Vladimír Červenák, zakladateľ školy etikoterapie Advaita) povedal, že je jedna cesta ako celú situáciu vyriešiť. Robiť si pri každom jedle HOO PONOPONO (pozn.: havajská zručnosť odpúšťania, už som o nej niekoľkokrát písala v blogu). Začala som, pomohlo načas. Vtedy mi docvaklo, že je potrebné ísť ešte hlbšie... ku koreňu, k svojim rodičom, k starým rodičom...
Začal sa proces PRÍJMANIA otca, ktorý je dva roky mŕtvy, mamy, s ktorou som mala od malička zlý vzťah a života, takého aký je, pretože je najlepší, aký môže byť. Proces ODPÚŠŤANIA rodičom. Im vďačím za to, KTO SOM. Neustále odpúšťam sebe, pretože si vďačím za to, KDE SA NACHÁDZAM a KADIAĽ CHCEM ÍSŤ. Som vďačná za svoje chyby a omyly, pretože sú mojimi učiteľmi. Dovoľujem si ich robiť s láskou a úctou k sebe a svojim blízkym. Ďakujem svojim strachom, pretože už ich vidím a môžem ich UKONČOVAŤ.
Dnes ďakujem svojim rodičom, pretože ma vychovávali najlepšie ako vedeli. S láskou, úctou, vďačnosťou a odpúšťaním chodievam aj so svojimi najbližšími pravidelne k hrobu svojho otca. Mamu s láskou, úctou a radosťou navštevujem a súcitím s ňou, pretože všetko robí najlepšie, ako vie.
A kde je vlastne pointa tohto všetkého? Dnes som si bola pre imunologické výsledky. Záver: som bez intolerancií a mám výbornú bunkovú imunitu. A moja koža je takmer čistá. Ďakujem.
ĎAKUJEM KRUHU za obohacovanie a počúvanie, VLADKOVI za podporu a učenie s láskou a SEBE za to, že mám silu kráčať touto cestou ďalej.
S láskou a úctou Maťa
