Bolo pre mňa zaujímavé, aké spojitosti s jahodami, lístkami odkvitnutých pivónii a životom mi prišli na um. Mandala mala predstavovať kolobeh života v kvete života v takých možnostiach, aké mi ich momentálne ponúkla záhrada. Základom bola drevená okrúhla doska stola, dozrievanie jahôd a pomalé odkvitanie pivoniek. Začiatok a koniec. Zrod i smrť pod taktovkou Slnka a Luny v symbolickom spojení Muža a Ženy. Od kvietku po plod so semenami. Deväť fáz jahody, deväť podôb života, deväť krokov k úplnosti, celistvosti.
Pri vymaľovávaní SlnkoLuny mi prišlo na um, že Slnko i Luna odjakživa túžia po spojení v splynutí a v celistvosti, no nikdy sa nestretnú. Slnko ráno vstáva, Luna ide spať. Luna večer vstáva, Slnko ide spať. Nestretnú sa. Nanajvýš sa zrkadlia jeden v druhom, prípadne sa zatienia. V bezpečnom svetle Slnka však Luna žiari a šíri svetlo ďalej. Nielen kolobeh života, ale aj súznenie svetla v jednom i druhom. Súznenie v milovaní dňa a noci, v milovaní svetla a tmy, v milovaní ty a ja. V dvojnosti.
Pripomína ti to niečo? Mne áno. Vzťah muža a ženy. Tužia po dokonalom spojení, no po vzore Slnka a Luny sa v dokonalosti spojenia nestretajú. Zrkadlia sa však v dualite života. Ako Slnko a Luna sa môžu dopĺňať, na čas splynúť v mystickom milovaní, ale každý z nich je jedinečný, iný, svoj, vo svojich roliach i maskách.
Slnko a Luna. Muž a Žena. Život v dvojnosti, v dualite v mandale života s tisícimi okvetnými lístkami, s tisícimi možnosťami - tak sme si to vybrali. Môžeme prijať či neprijať. Jedno i druhé má svoje dôsledky.
