Z ockovej strany jeho mamina - moja starká - bola vyhlásenou cukrárkou na všetkých dedinských svadbách. Dva druhy rezov boli jej špecialitou: citrónové a medové rezy.
Starká sa narodila v predminulom storočí a to už vraj recepty zdedila od svojej maminy. Ja som jej zošitok s receptami objavila vo veľkonočnom týždni a bolo zážitkom si v ňom listovať. Starká chodila do maďarských škôl, takže písanie po slovensky jej išlo tak, ako jej prišlo. Pre mňa sú dôležité nielen recepty zapísané jej rukou, ale aj hovorové slová, ktoré boli súčasťou môjho detstva. Čo vám poviem - z receptov dýcha minulosť môjho rodu. Paráda.
V zošitku som našla aj recept na medové rezy, ktoré som pár dní predtým plánovala napiecť. Môj čas však vtedy nemal čas a nenapiekla som. No keď som objavila tento recept od starkej, bolo rozhodnuté: medové rezy budú. V recepte som akurát objavila jednu ingredienciu, o ktorej som v súčasnosti nevedela. Je to jelenia soľ. Google však všetko vie a povedal mi, že to je salajka. No, akáže to ďalšia spojitosť s mojím rodom. Salajka je časť môjho detstva - tak sa volá osada nad mojou rodnou dedinou, kam som často chodievala a jej názov súvisí so sklárskou výrobou.
V receptovom prípade však salajka mala za úlohu nadýchať cesto, tak som ju nahradila sódou bicarbonou. Pre mňa nezvyčajné bolo i to, že do cesta starká dávala kakao. Keď som ho doň preosievala, spomienky na pečenie so starkou sa mi úplne vynorili v pamäti:
* spomenula som si na jej veľkú zásteru, ktorú vždy mala na sebe a pri pečení bola celá od múky. Starká ju jeden čas vymenila za menšiu, modernejšiu a len do pása, no starký sa jej smial, že to má taký predpi...ník. A starká sa vrátila ku klasickej zástere s dvoma veľkými vreckami. Takú si teraz potrebujem aj ja ušiť k zošitu receptov od starkej.
* spomenula som si aj na to, že v kuchyni, kde sme piekli, musela byť stála teplota. O ňu sa staral starký. Sedel pri sporáku a prikladal polienka nielen pre teplo v miestnosti, ale tiež preto, aby sa v sporáku rozohriala rúra na pečenie. Na starkin zákusok aj klasická rúra, a tak som rozložila v sporáku aj ja a rozohriala rúru. Raz sa ma ktorási dievčina pýtala, ako môžem piecť v rúre, keď nemá stabilnú teplotu a nemôžem si ju regulovať vypínačom. No, dievčinka milá, predsa rúra hreje a pečie podľa toho ako a či prikladám do sporáku polienka. Ak ich je viac, koláč sa spáli, ak ich je menej, koláč sa neupečie. Matematika mojej starkej.
* tiež som si spomenula na všetky tie cestá, ktoré sme so starkou vymiesili. Boli presne také isté, ako to teraz na medové rezy: súdržné, teplé, príjemné na dotyk. A takéto spomienky mám aj na cesto na všetky ťahané štrúdle. To starká dala stôl doprostred kuchyne, naň prestrela veľký biely obrus a na ňom sme ťahali cestá. Veru, boli obrovské! Viseli zo stola ako záclony. Samozrejme, pri štrúdliach starký kúril ostošesť, lebo štrúdľa stabilné teplo potrebuje už pri príprave.
Na začiatku môjho rozhodnutia vôbec piecť na Veľkú noc boli starkine recepty, pri pečení obrovská radosť, že som cez medové rezy nadviazala spojenie nielen s mojím detstvom, ale najmä cez tvorivosť a lásku znovu s mojou milovanou starkou a celou líniou žien rodu. Fakt som mala pocit, že sú so mnou v mojej kuchyni a tešia sa, že som objavila náš starodávny recept. Mám úžasný pocit radosti v sebe, že je to tak.
