Práve z jedného takéhoto stretnutia vznikol text a novembrová Vitalita ho uverejnila na stránke venovanej etikoterapii. Sú v ňom aj príbehy o smrti, v rozhovoroch sme sa dotkli aj sna o mŕtvej bytosti, aj prechodu do tmavej časti roka, aj nášho stíšenia či "upratovania" v duši. Citujem slová Vladimíra Červenáka, etikoterapeuta a životného kouča, z článku:
"Pripomínať si blízkych mŕtvych, nemusí nevyhnutne znamenať, že nám chýbajú, že sme na nich závislí, že spomíname na bolesť z ich straty, z ich odchodu na druhý breh... Pamiatka zosnulých je o úcte. O spôsobe, ako im prejaviť úctu, vďačnosť..."
"Sviatok všetkých svätých a Dušičky, teda Pamiatka zosnulých, sú priamo spojené s 31. októbrom a 1. novembrom. Je to noc Samain, keď sa striedajú dva základné cykly, to jest svetlo a tmavá časť roka. Táto noc je portálom, ktorým vstupujeme do tmavej časti roka. V keltskej tradícii, ktorú máme všetci v sebe aj s génmi Keltov, tradícia pokračuje a žije v nás. V tmavej časti roka sa otáčame do seba. "
"Návrat domov je návratom do úplnej celistvosti. Prejdeš dvanásť spirituálnych úrovní a vystúpiš z ilúzie dvojnosti. Poslednou bránou neprejdú dvaja, prejde len jeden. To znamená - to nie som ja, nie je ono, nie je proces poznávania, nie ja, to, ono, my. Pozorovateľ, pozorovaný a proces pozorovania sú jedno. Úplné vyčistenie všetkých neukončení, úplne ukončenie všetkých túžob, všetkých potrieb. Všetko je naplnené. Duša rozpúšťa ilúziu, rozpoznáva definitívne, kým je a nemá potrebu sa tým ďalej zaoberať. "
