V tomto prípade krása nielen povznášala, ale navodila takú posvätnú atmosféru, v ktorej sme sa cítili jedinečne a spojení nehou i úžasnosťou prítomnej chvíle. Užívala som si každý tón a ťažko bolo uveriť, že koncert bol improvizáciou. Dokonalou improvizáciou a nehou v priamom prenose. Keď Janko hral, Petr sa pripájal so svojimi husličkami. „Na také krásne piesne, aké Janko skladá, sa ľahko pripájalo,“ okomentoval hneď Petr.
S veľkým rešpektom som však obdivovala i niečo iné. Petr v prvej časti koncertu prezentoval svoje skladby, v ktorých nás previedol svojím životom. Mnohé z nich boli vyjadrením vďaky ľuďom, ktorých stretol n svojej ceste a ktorí ovplyvnili jeho tvorbu i život. Ďakoval hudbou a svojimi skladbami krajinám, ich atmosfére a jedinečnosti, ďakoval im za to, čo mu poskytli v čase ich vzájomného spojenia. S úctou a pokorou zahral skladbu svojej desaťročnej žiačky, ktorú zložila na základe jeho rozprávania o africkej krajine. Neha, pokora a úcta vyžarovali z každého jeho pohybu na koncerte, z každého jedného tónu. K mikrofónu pozval na spoločné predstavenie aj svojho malého kamaráta Samka, o ktorom vyhlásil, že je jeho veľkým učiteľom. Hrou na koncovke a spevom vyznal lásku svojej priateľke.
Rovnako vďaku a lásku vyznal cez skladbu Mojej žene aj Janko (https://www.youtube.com/watch?v=aFRZAPH-o6s&feature=share). A nielen jej, ale i Matke Zemi, Stromom, Duši... Skladbami však mladí muži robili oveľa viac – otvárali srdcia, cez svoje tie naše. Cez naše posielali dobro do celého vesmíru. Verím, že v tej chvíli sme posilnili, neuvedomujúc si to, dobro celého sveta, že sme svojou trochou prispeli a stále cez zobudenú krásu prispievame k pokoju našej Zeme, nášho priestoru.
Celý koncert bol čistým, nežným a povznášajúcim začiatkom nového roka. Osobne pre mňa bol veľmi silným zážitkom, silným poznaním a znovuuvedomením si, čo všetko dokáže krása a neha. Ďakujem.
