„Poďakujte veveričke a cíťte sa ako orol - všetko z nadhľadu a kráľovsky," bez rozmýšľania som odpovedala a šla po svojej robote. V priebehu dňa sa mi však slová o veveričke a orlovi vracali do mysli. A prinášali ďalšie obrazy. Porovnala som si dva pocity - ako sa cíti takmer zbláznená veverička v klietke? Čo pociťuje človek, ktorý sa cíti ako veverička? Stres, strach, bezmocnosť, ubitosť, nedostatok priestoru a možností? Blbé pocity.
Ako sa cíti orol v letku nad krajinou? Obrovská sloboda, nadhľad, svišťanie vzduchu, modrá obloha, slnko. Čo môže pociťovať človek, ktorý sa bude cítiť ako orol? Slobodu, voľnosť, silu. Kráľovské pocity.
Všetko však závisí od môjho postoja. Situácia ma môže tlačiť do veveričkinej klietky, ale ja ako ČLOVEK môžem zmeniť uhol pohľadu. Zmením pocit v sebe, zmení sa situácia okolo mňa. Možno nie šibnutím čarovného prútika, ale určite sa zmení. A keby sa v tej chvíli navonok nič nestalo, nové slobodné pocity pri prepólovaní z veveričky na orla otvárajú nové možnosti.
Veveričke v klietke však treba poďakovať. Cez prirovnanie k nej sme sa totiž naučili ako žiť kvalitnejší život. Alebo pripojiť ďalší krok - oslobodiť veveričku vo svojej mysli, dať jej voľnosť pohybu, slobodu v letu medzi konármi stromov, zeleň, modrú oblohu a slnko. Staro-nové možnosti, o ktoré ju obral ČLOVEK, keď ju zavrel do klietky.
