Poukladané smeti
Väčší smetný kôš sme v rodine povýšili na odkladací priestor pre čistiace prostriedky. Umiestnili sme ho v kúpeľni a veci v ňom boli pekne poukladané.
Na prvú návštevu prišiel do rodiny priateľ. Chcel byť samostatný, a tak keď dopil pivá v plechovke, hľadal smetný kôš. Našiel ten v kúpeľni. Otvoril ho a zarazil sa. Všetko v ňom bolo poukladané. „Ešte raz som úhľadne pokrčil plechovky a pekne ich do koša uložil, pretože som si myslel, že smeti u vás musia byť v koši správne umiestnené," priznal farbu a smial sa až po niekoľkých dňoch, keď zistil, že kôš má v kúpeľni úplne inú funkciu.
Kytička fialiek
Mám rada originalitu a svojskosť. Takže som aj z darovanej kytičky fialiek, neplánujúc dopredu, urobila nezvyčajný úkon.
Pred pár rokmi, aj keď je to momentálne už v minulom storočí, sme zo Slovenska do Čiech cestovali cez colnicu. Pred ňou som dostala v jednej dedinke, kde sme zastali pri studni, od neznámej starenky kytičku fialiek. Len tak prišla ku mne a povedla, že mi ju chce darovať. S vďakou som prijala a hneď do nej strčila nos.
Keďže však cesta po Čechách mala byť dlhá a kytička by ju asi nevydržala, opýtala som sa colníka: „Môžem vám darovať fialky?" a podala som mu ich nečakajúc na odpoveď. Jeho reakcia? Vystrčil ruku k okienku, prijal kvety a ostal pozerať bez slova, ale s vyvalenými očami za naším odchádzajúcim autom. Verím, že sa o fialky vtedy postaral a že colníkom aspoň chvíľu skrášľovali priestor.
Chýbajúci lektori
S priateľom lekárom sme išli na seminár do Komárna ako lektori. On sa spoliehal na mňa, že viem, kde prednášame, ja na neho. Ani jeden z nás tak nepoznal konečnú adresu.
To sme však zistili až večer v meste. Kde ísť? Vedeli sme len to, že by to mala byť škôlka alebo škola. Po krátkej panike sme sa nechali viesť intuíciou a zastali sme pred rozsvietenou budovou. Bolo zamknuté. Zaklopali sme a spoza dverí sa ozvalo: „Seminár, uzavretá spoločnosť." Obaja sme takmer rovnako nesmelo ešte za zamknutými dverami vyhlásili: „Ale my sme vaši lektori."
