Ocko a ja.
Ocko a ja kedysi dááávno. More čas odvtedy prešlo, more príbehov sa odvtedy udialo, už stojíme na dvoch rôznych brehoch. Táto fotografia mi však pripomína obrovský dar života, ktorý som cez rodičov dostala. Hovorí aj o šťastí dcéry, že cez ockovu náruč mohla spoznávať svet.
On ma nosil v silnom objatí a zoznamoval so stromami v záhrade, on ma dvíhal do koruny čerešne, aby som jej plody ochutnala. On ma bral do lesa za vôňou dreva i húb, s ním som šušťala nôžkami v jesennom lístí. On vraj chystal vzduchovku, aby ma ochránil pred záletníkmi. On ma zoznamoval s farebným svetom sklárne, ktorú som poznala od základného kameňa cez jej rozkvet až po zánik. On v posledných dňoch svojho života hovoril o svojich strachoch. On pred dverami na druhý breh priznal, že sa nevie modliť. On potom zopäl ruku a ďakoval najsilnejšou modlitbou, akú som počula. Náš ocko. Narodený 6.3.1925.
Ďakujem, ocko, za dar života.
*******
Maminka a ja
AKÁ MATKA, TAKÁ JA, hoci som v ohnivom veku vyhlasovala, že nikdy nebudem ako moja maminka. Klasika puberty. Klasika zrelosti - už som ako ona.
Aj v pohľade do zrkadla vidím vo svojej tvári ju.
Aj v zrkadlení našich príbehov sa zrkadlíme navzájom. A najmä cez naše tiene.
Čo ona mi vložila do vienka, to ja odovzdávam svojim dcéram, vnučkám. Ešte sa fyzicky všetky dotýkame. Štyri generačné ohnivká jednej reťaze. Živá reťaz predkov i potomkov.
Dary môjho rodu cez ňu prišli ku mne. Aj slabosti. Mám možnosť rozvíjať i liečiť. Vďaka nej. Ďakujem, že už to vidím.
Dnes, 11.3. 2021, mala maminka deväťdesiatštyri. Požehnaný vek, ktorého sa dotkla aj jej mamina. Dlhovekosť si odovzdali. Maminke, babičke, prababičke, všetkým mojim rodovým predCHODKYNIAM ďakujem za vretienko života, ktoré práve vďaka ním roztáčam každý deň do špirály životov. Verím, že aj v súlade vesmírnych zákonitostí špirálu posúvam do vyšších levelov. Tak to má zmysel - čo dostaneš, obohať a posuň ďalej. Nelipni, nezadržuj, rozvíjaj, odovzdávaj, leť.
BLAHOželám, mami. Ďakujem, mami. Odovzdám, mami.
