„Ty si učiteľ?“ Odpoveď: „Nie, som otec,“ zasmial sa mladý muž a dodal, že má deti, a preto ho zaujíma, čo všetko môže on svojim deťom dať viac ako klasická škola. A tak kým boli jeho deti vo festivalovej škôlke, učili sme sa my dospelí hrať sa, maľovať, tancovať, žongovať, vyrezávať, šiť, spievať či komunikovať. Keď deti omrzela škôlka, pokojne sa motali medzi dospelými či naplno využívali všetky matrace, laná, hojdačky, ktoré im Základná škola Fantázia v Banskej Bystrici vo svojich priestoroch ponúkala.
S mladým otcom, nie učiteľom :-) sme sa stretli najprv za jedným stolom. Nad voskovkami a čistými výkresmi. To sme čakali na Švédku Merete Lovlie, maliarku, waldorsfkú učiteľku a lektorku intuitívnej pedagogiky, s ktorou sme maľovali. Vraj ženský vek sa neprezrádza, ale jej vráskavá tvár a biele vlasy hovorili o kráse ženy. Pokojnej, múdrej, absolútne slobodnej v myslení aj konaní. Maľovanie s ňou malo silno sebapoznávací aspekt. Sama už v úvodnom rozhovore naznačila, že: „... všetky kurzy v súčasnosti sú o tom, čo sa ja môžem dozvedieť o sebe a ako cez tvorivosť zobudiť vedomosť o sebe samom.“
A to sme sa teda dozvedali! Nielen s ňou pri maľovaní, ale napríklad aj s riaditeľom školy Alešom Šteskom pri hľadaní prispôsobenia a vnútornej slobody cez hry. Tu sme sa tiež stretali s mladým oteckom pri behu v kruhu – on už mal na „baraních krčkoch“ svoju malú dcérku, ktorá zmenila škôlku za oteckovú náruč. Verili by ste, že pri behaní, skákaní, tlieskaní, hádzaní loptičiek môžu prísť aj slzičky? Prišli. Nie pri fyzickom páde, ale pri sebapoznávacom procese v hre, v ktorej sme objavovali, ako sa dokážeme presadiť, čo berieme ako podraz, čo nám je príjemné či nepríjemné.
Raňajšia eurytmia s Katkou Králikovou zas voňala nehou a jej obrovským zanietením. Oplatilo sa ráno nespať dlho, lebo Katka po tanečno-baletných pohyboch šup rovno do ďalšej práce s hlasom.
Sociálne žonglovanie a kontaktný balanc mal v rukách Jirka Sadila. Priviedol si so sebou aj šiestich malých žonglérov, ktorých šikovnosť a odvaha vyrážali dych. Dospeláci sme sa na nich nechytali.
Marek Bolf ponúkol možnosť v dielni vlastnoručne si vyrobiť kalimbu, malý hudobný nástroj, či popracovať na drevených gombíkoch či inak sa hrať s drevom.
Pletenie z papiera, výroba prstových maňušiek, látkových hríbikov, origamy s mladou japonskou maminkou, východiská v riešení konfliktov medzi deťmi a rodičmi, hra na gitare či iných hudobných nástrojoch, píšťalky, rozprávanie o jedle, rodičovstve, Slovanoch, rodení doma, domácom vzdelávaní, ženstve, individuálne rozhovory či intu práca v pohybových hrách a veľa ďalších možností naplnilo tri dni vrchovato tým, čo v bežnej základnej škole nenájdete. Pritom po celý čas išlo najmä o deti. O ich zdravý rozvoj, o ich šťastné detstvo, aby vyrástli v šťastných a múdrych dospelákov s plnou zodpovednosťou, úctou a rešpektom.
Keď som pred časom bola na jednom z prvých festivalov Radi s deťmi, prekvapilo ma, že sa na ňom zúčastnilo niekoľko učiteľov a veľmi veľa rodičov s deťmi všetkých vekových kategórií. Tento posledný mal takmer vyrovnané skóre. Učitelia sa posilnili, rodičov s deťmi bolo však viac. Pritom práve na takomto festivale, z môjho pohľadu, môžu cez rôzne aktivity práve učitelia získať nástroje, ako ľahšie, zodpovednejšie a zároveň zábavnejšie učiť. V túto chvíľu som si spomenula na časté vzdychy učiteliek – ako vydržím v škole do dôchodku? Jedna z ciest – hľadať nové možnosti. A festival slobodného učenia Radi s deťmi, ľuďmi, sám so sebou ich dáva. Učiteľom, rodičom, starým rodičom. Ten posledný novembrový mne osobne priniesol nielen zrkadlo sebapoznania, ale dal mi aj nové návody, ako super tráviť novými tvorivými a pohybovými aktivitami chvíle s mojimi vnúčatami, ďalšími deťmi i dospelými na seminároch. Merete Lovlie to uzavrela slovami: „Deti majú dve základné potreby – potrebujú sa hýbať a byť tvoriví. Telo rastie cez pohyb a kreativitu, všetky pohyby tela súvisia s rozumom. Kým rastieme, idú pohyb a kreativita z tela samé. Telo skončí, ale my sa potrebujeme rozvíjať, a nielen v rozume."
Kedy bude najbližší festival a budeme mať možnosť rozvíjať sa nielen v rozume, ale i v srdci? V dňoch 13. až 15. februára 2015 s Patrikom Bálintom a ďalšími lektormi na tému Od počatia po smrť. Už sa teším. Nielen na tému, lektorov, nových súzvučne znejúcich priateľov, ale na tú úžasne slobodnú a tvorivú atmosféru, keď dospelí sú naozaj radi s deťmi, ľuďmi i sami so sebou.
A čo „môj“ ocko, nie učiteľ? Keď som ja padala od príjemnej únavy z hier, on ešte behal so svojou dcérkou a ďalšími deťmi po telocvični a vymýšľali nové hry.
PS: ďakujem za upozornenie v diskusii, opravila som v texte meno riaditeľa školy. Aleš, ospravedlňujem sa, že som poplietla písmenká v Tvojom priezvisku. Naplno však vnímam Tvoje človečenstvo. A ďakujem.
